“Blíži sa výročie Povstania. Oprávnene prebehnú v Banskej Bystrici oslavy a médiá budú plné materiálov o Povstaní. Mám však dojem, že materiály o Povstaní sú stále viac politické než vecné. Vlastne pri písaní o Povstaní sa po Novembri ´89 máločo zmenilo. Podľa môjho názoru stále zostávajú otvorené napríklad tieto otázky,” uviedol Čarnogurský.
Jednou z hlavných otázok je podľa neho to, aké boli príčiny vojenskej porážky SNP. Dodáva, že do dôležitých vojenských otázok hovorili Londýn (Benešova vláda), Kyjev (Moskva) a Banská Bystrica. “K čomu viedla nejednotnosť vrchného velenia?”
Otáznikom je tiež to, ako bolo možné, že partizáni sa nepodriadili rozkazom vojenského ústredia Povstania, ale zbrane a iný vojenský materiál dostávali od armády? “Napr. v bitke o Strečno partizáni mali brániť pravú stranu Váhu, ale odtiaľ nezaznel ani výstrel,” pripomenul Čarnogurský.
“Nakoľko sa do samotného boja zapojilo obyvateľstvo Slovenska? Nielen dodávaním potravín partizánom a prípadne informácií. Čiže nakoľko išlo naozaj o Národné povstanie?” uviedol a dodal ďalšiu otázku: “Kedy si povieme, že Duklianska operácia skončila tiež porážkou v tom zmysle, že svoj hlavný cieľ – pomoc Povstaniu- nedosiahla, pretože po oficiálnom skončení Povstania na Donovaloch maršal Konev operáciu zastavil, keďže stratila význam. Pomoc Povstaniu predstavovala len v tom zmysle, že inak by nemecké vojská brániace Duklu útočili na Banskú Bystricu a Povstanie by trvalo tak týždeň.”
“Kedy si povieme, že porážku Duklianskej operácie a tisícky životov sovietskych a československých vojakov zavinili neseriózne informácie zo Slovenska, sľubujúce otvorenie priesmyku Červenej armáde aj keď už slovenskí vojaci umiestnení v priesmyku boli odzbrojení?” dodal.
Čarnogurský zároveň vysvetlil, že objasniť je potrebné aj to, že slovenské armádne velenie zlyhalo keď sa ani nepokúsilo odporovať menej početným nemeckým vojakom, ktorí odzbrojili slovenských vojakov, umiestnených na obranu Dukly?
“Kedy otvorene povieme, že plukovník Talský bol zradca? Generál Malár ho poveril velením počas svojej neprítomnosti, ale Talský sadol do lietadla a ušiel k sovietom miesto, aby velil vojsku proti Nemcom.”
Na závere zhodnotil, že napriek všetkým nedokonalostiam bolo lepšie, keď Povstanie bolo ako keby nebolo.
“Máme samostatný štát. Nemôžeme sa vyhovárať na iných, ak si nevieme pomôcť sami. Žiaľ, naše samostatné vojenské vystúpenia boli úbohé. Štúrovskí dobrovoľníci v revolúcii 1848/49 skončili celkovou porážkou. Povstanie bolo vojensky porazené. Len Československé légie v Rusku víťazne bojovali, ale v nich vyšších slovenských dôstojníkov nebolo. Štát, ktorý nie je schopný vojensky sa brániť, dlho nevydrží. Začnime tým, že si povieme pravdu,” uviedol na záver Čarnogurský.