Čarnogurský ml.: Potrebujeme vecné riešenia ohľadom COVIDu, nie dramatické hyperreakcie nepochopeného génia

Bratislava 1. októbra 2020 (HSP/Foto:Ján Čarnogurský Facebook)

Čím lepšie a rýchlejšie dokáže vláda po tvrdých opatreniach oživovať ekonomiku, bežný život a ochrániť občanov pred dlhmi, tým prísnejšie zákazy a opatrenia môže od občanov vyžadovať na zabránenie šírenia nákazy

Všetky zákazy musia byť primerané. Zo slušnosti aj zo zákona

V oživovaní ekonomiky a najmä spoločenského života zatiaľ vláda zlyhala.

Nemôže preto očakávať, že jej budú ľudia dôverovať pri drastických zákazoch a obmedzeniach, zdôvodňovaných fiktívnou ochranou zatiaľ nemŕtvych.

Zakázať akékoľvek zhromaždenia a stretávania a nekompenzovať spoločenský a ekonomický dopad týchto zákazov je, jemne povedané, hlúposť. Ak budú ľudia zomierať na stres, neliečenie iných ťažkých chorôb,  drogy, fajčenie, samovraždy, obezitu a nesprávnu výživu, ale nie na COVID, nebude to žiadna výhra.

Každé drastické obmedzenie pohybu, športu, stretávania sa a kultúry zapríčiňuje automaticky zvýšenie stresu, odklad liečenia vážnych chorôb, začiatok užívania drog a začatie fajčenia na odbúranie stresu, prejedanie sa, šetrenie na kvalite stravy, stratu obydlia pre stratu príjmov a samovraždy.

Navyše aj Ústava SR vyžaduje, aby obmedzenie ľudských práv boli PRIMERANÉ a je možné ich urobiť iba na základe ZÁKONA, nie na základe rozhodnutia akéhosi nevoleného úradu.

COVID nemá na Slovensku vysokú úmrtnosť

Na Slovensku registrujeme 45 mŕtvych v dôsledku nákazy COVIDom od vypuknutia nákazy. To je úžasne málo. Najmä, väčšina zosnulých boli nad 65 rokov alebo mali aj iné vážne ochorenia. Nie je preto zrejmé, či by sa mnohí z týchto 45 zosnulých inak dožilo bez nákazy COVIDom viac rokov. Nebudem špekulovať, prečo máme tak málo zosnulých na COVID, iba považujem za správne konštatovať, že je to potvrdený fakt.

Keďže zákazy a obmedzenia musia ísť ruka v ruke so stimulmi, podporou a oživovaním ekonomiky a kultúrneho života, skúsme zhodnotiť doterajší príbeh.

Doterajšie dopady opatrení proti šíreniu COVIDU sú devastačné pre spoločnosť

Prepad ekonomiky ku koncu júna o 12,1%. Brutálne číslo, výrazne horšie ako počas krízy v roku 2008. Výsledok síce lepší ako Maďarsko a Rakúsko, horší ako Česko a Poľsko, no stále je to obrovský prepad. Inými slovami, každému občanovi zo sto EUR na účte a v peňaženke zmizlo oproti minulému roku dvanásť EUR. Je to výrazne horší výsledok ako predikovaných 9%. Nepomôže nám, že v iných krajinách bol tiež veľký ekonomický prepad, je to veľmi zlý výsledok.

Nezamestnanosť vzrástla málo, avšak medzi nezamestnaných sa nepočítajú pracovníci, ktorí sedia doma a poberajú 80% mzdy z titulu skráteného úväzku (tzv. Kurzarbeit). Na Slovensku, na rozdiel od zahraničia, sa dávka Kurzarbeit vypláca vtedy, ak zamestnanec nerobí vôbec. Mala by sa označovať skôr pojmom Nullarbeit. Ak bude zavedená permanentná Kurzarbeit, tak vznikne na Slovensku armáda nepriamych štátnych zamestnancov, ktorí navyše nesmú pracovať ani čiastočne. Pre ekonomiku nič moc.

Vláda znížila 13. dôchodky o 320 miliónov EUR a darovala túto sumy zahraničným bankám, prostredníctvom zrušenia bankového odvodu. Výborne.

Nasledovalo zníženie dôchodkov v tomto roku o 73 mil, EUR, v nasledujúcom roku o 102 mil. EUR. Výborne.

Slovensko získalo údajne 7 miliárd EUR z Eurofondov na oživenie ekonomiky, ako dar. Nemusíme ho EÚ vrátiť. Vláda tento dar odmieta dať podnikateľom ako tiež dar, ale poskytuje iba fiktívne záruky za úvery, ktoré majú dávať slovenským firmám zahraničné banky na Slovensku. Banky však úvery slovenským firmám nedávajú (iba veľmi malé objemy), a preferujú najmä dcéry zahraničných firiem. Veľmi neúspešný projekt. Úvery získalo veľmi málo firiem.

Skoro žiadne dotácie slovenským firmám z titulu obmedzení podnikania. S výnimkou veľkých dcérskych firiem zahraničných spoločností, tým prispel pán minister hospodárstva na elektriku (zopár slovenských spoločností tiež trochu dostalo z balíka, aby sa nepovedalo). Elektriku platia totiž zase iba dcéram zahraničných firiem.

Dotácie na nájomné mohli získať predovšetkým majitelia veľkých šoping mólov. Slovenskí prenajímatelia boli zväčša vylúčení, pretože nespĺňali podmienku nemať „podnik v ťažkostiach“.

Minimálna mzda vzrástla menej ako mala, s odborármi sa nikto vážne nebaví, veď zastupujú iba slovenských zamestnancov. Veľkí zahraniční zamestnávatelia potrebujú v tejto ťažkej dobe lacných otrokov.

Slovenskí žiaci a študenti síce dostávajú známky, ale učia sa veľmi málo. Stratené dva školské roky. Hlavne, že vláda dáva veľa peňazí na zavádzanie inklúzie hlúposti a genderizmu do vyučovania.

Tisícky domácností nebudú mať na splátky úverov po vypršaní odkladu splácania

Zahraničné banky odložili Slovákom splátky úverov do konca roka, avšak neodpustili im úroky. Začiatkom roka 2021 prídu tisícky slovenských rodín o strechu nad hlavou, nebudú mať na splátky. Naša múdra vláda zobrala 320 mil. EUR slovenským dôchodcom z 13. dôchodku, aby ich dala bankám. Avšak nie aby za tieto peniaze aspoň odkúpila od zahraničných bánk úvery, ktoré nedokážu slovenské domácnosti splácať a takto týmto bankám poskytla peniaze odňaté dôchodcom. Naša vláda tieto peniaze zahraničným bankám proste darovala. A banky naďalej vymáhajú úvery s úrokmi od slovenských domácností, hoci mnohé ich objektívne splatiť nemôžu, pretože ekonomika sa prepadla o 12%. Nie je to vina slovenských domácností. Pre vládu je však úspech zahraničných bánk prednejší.

Toľko v skratke o ekonomických opatreniach vlády za uplynulých 6 mesiacov.

Vláda nemá právo neúmerne obmedzovať ľudí. Nevie im to kompenzovať

Na základe uvedených úžasných výsledkov, asi ťažko môže vláda požadovať od ľudí, aby prestali chodiť do práce, do kostola, športovať, stretávať sa a chodiť za kultúrou.

Radšej nech nechá ľudí na pokoji a nech sa postará o dostatočný počet miest v nemocniciach, aj provizórnych, kým sa prevalí veľký nápor skutočne chorých pacientov na COVID. Pacientov, ktorí nebudú iba pozitívni, ale budú potrebovať aj nemocničnú starostlivosť. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že za pár týždňov sa väčšina pacientov vyzdravie a následne má obyvateľstvo dostatočnú imunitu, aby sme mohli zapísať pandémiu do histórie a konečne ju považovať za bežnú chorobu. Chorobu, na ktorú sa automaticky nezomiera.

To by vláda zvládnuť mohla. A ľudí nech nechá žiť, tešiť sa, zarábať, vytvárať hodnoty a najmä, stretávať sa a radovať sa zo života. Ekonomiku, školstvo a kultúru bude musieť opraviť asi až niekto iný.

Ján Čarnogurský