Bratislava 31. júla 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

1. Už sa to raz stalo

Pred 88 rokmi prišiel k moci Hitler. Urobil to, podobne ako náš hlavný hygienik, veľmi jednoducho. Moc  nad životmi ľudí prevzal úplne v súlade s ústavou na základe Splnomocňovacieho zákona, ktorý bol riadne prijatý v parlamente kvalifikovanou väčšinou.

Na základe Splnomocňovacieho zákona 1933 mohol Hitler vládnuť bez parlamentu, iba vydávaním všeobecne záväzných Vyhlášok, ktoré mohli porušovať dokonca Ústavu. Rovnako, aj náš hlavný hygienik môže ovládať naše životy iba na základe vyhlášok, ktoré dokonca ani nie sú zverejňované v Zbierke zákonov a tiež môžu porušovať Ústavu.

Splnomocňovací zákon 1933 umožňoval Hitlerovi obmedzovanie a rušenie ľudských práv bez schválenia parlamentom. Rovnako aj slovenské splnomocňovacie zákony umožňujú vláde a hlavnému hygienikovi obmedzovať ľudské práva bez schválenia parlamentom.

Celý názov Splnomocňovacieho zákona 1933 bol veľmi honosný: „Zákon na odstránenie biedy národa a ríše“. Podobne honosné názvy majú slovenské splnomocňovacie zákony: Ústavný zákon o bezpečnosti štátu a Zákon o ochrane verejného zdravia. A aj naše splnomocňovacie zákony boli riadne prijaté v parlamente.

Hitlerove vyhlášky podľa Splnomocňovacieho zákona 1933, rovnako ako slovenské vyhlášky hlavného hygienika mail byť iba dočasné.

Aby Hitler získal potrebné kvórum (naplnenie potrebného počtu prítomných poslancov) na prijatie Splnomocňovacieho zákona, zmanipuloval parlamentný poriadok, aby aj niektorí absentujúci poslanci boli považovaní za prítomných. Rovnako, aj naše vládnuce strany zmanipulovali právne predpisy, aby sa na hlasovaní 28. decembra 2020 o slovenskom splnomocňovacom zákone mohli zúčastniť koronou nakazení poslanci, ktorí mali byť inak podľa platných predpisov v prísnej karanténe.

Kľúčové v oboch prípadoch bolo, že jedna osoba môže následne na základe splnomocňovacieho zákona  drasticky obmedziť ľudské práva bez toho, aby o tom hlasoval parlament v každom jednotlivom prípade.

2. Problém nie je očkovanie, ale forma jeho presadzovania

Protestujúci pred úradom prezidentky a pred úradom vlády protestovali proti hitlerovskému štýlu vládnutia. A majú veľkú pravdu.

Ak má byť presadené násilné alebo povinné očkovanie neotestovanou narýchlo polepenou vakcínou s mnohými už dnes preukázanými vedľajšími účinkami, tak to môže byť urobené iba na základe spoločenského konsenzu, či už vo forme referenda alebo aspoň ústavného zákona. Akési vyhlášky hlavného hygienika nie tak závažného nariadiť nemôžu.

Ľudia nie sú hlúpi, vedia si vybrať sami, čo je pre ich život a zdravie lepšie. Aj keď sa nadutí kontrarevolucionári z progresívneho krídla snažia tvrdiť opak: podľa nich, protestujúci sú vraj iba „nevzdelanci“. Hoci samotným progresívnym „vzdelancom“ by nezaškodilo prečítať si zopár stránok z dejepisu.

Aj odporcovia očkovania opierajú svoj názor o veľmi dobre podložené vedecké fakty.

Ale najdôležitejším dôvodom, prečo je potrebné odmietnuť povinné očkovanie, je forma, na základe ktorej je presadzovaná. Rozhodnutím jedného nikým nevoleného hygienika predsa nemôžeme ľudí oberať o zdravie, vzdelanie, prácu, slobodu pohybu a za chvíľu aj o vlastníctvo.

3. Čo na to Ústavný súd?

Ústavný súd zaujal jasné stanovisko: ja nič nemôžem rozhodnúť, obráťte sa na správne (administratívne) súdy. No a správne súdnictvo robí iba jednu vec: všetky žaloby zamieta, pretože rozhodnutia hygienika sú robené na základe administratívneho postupu v zmysle zákona. Správne súdy neriešia porušenia ľudských práv. Na to je Ústavný súd.

Ústavný súd však zatiaľ nechce posudzovať hygienikove vyhlášky na základe sťažnosti jednotlivca, pretože ich považuje za tzv. hybridné právne akty. Bude ich posudzovať iba na základe sťažností vybraných sťažovateľov, napr. 30 poslancov, prezidentky, generálneho prokurátora alebo ombudsmanky. Takže jednotlivec sa môže sťažovať iba na lampáreň alebo môže využiť svoje ústavné právo na odpor.

Niektorí sudcovia Ústavného súdu publikovali svoje odlišné (disentujúce) názory k rozhodnutiam svojich senátov, vyjadrili opatrnú snahu umožniť Ústavnému súdu rozhodovať priamo o porušení ľudských práv hlavným hygienikom. Možno sa ich názory stanú neskôr prevládajúcimi.

Ústavný súd sa zatiaľ odmieta vyjadriť k podstate veci, konkrétne, či vyhlášky hlavného hygienika porušujú Ústavu alebo nie. Jediná svetlá skoro výnimka bolo nedávne rozhodnutie, ktorým Ústavný súd dočasne pozastavil platnosť časti vyhlášky hlavného hygienika, ktorou nariadil karanténu osôb po vstupe na územie SR zo zahraničia. Ide však iba o dočasné pozastavenie platnosti, o podstate veci ešte Ústavný súd stále nerozhodol.

Na rade je Ústavný súd. Ak sa bude naďalej schovávať, následkom budú opakujúce sa občianske nepokoje a stupňujúce sa násilie na oboch stranách.

Ján Čarnogurský