Čaputová: Moja agenda môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča, ale moje názory sú liberálne

Bratislava 13. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Prezidentská kandidátka a podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová hovorí, že jej prierezová agenda môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča. V úrade chce byť bližšie k ľuďom, chodiť do terénu. Právomoci hlavy štátu považuje za dostatočné, vyjasniť by sa však podľa nej mohli menovacie právomoci

V rozhovore pre TASR tiež priblížila, aké zákony by mala problém podpísať, či ktorým témam by sa chcela ako najvyšší ústavný činiteľ prioritne venovať.

Odmietali ste vstup do politiky, no napokon ašpirujete na najvyšší post v krajine. Ako došlo k tejto zmene?

Zmena prišla postupne. Ako advokátka som sa venovala aj systémovému nastaveniu orgánov verejnej moci. Postupne prichádzali ponuky, oslovilo ma až Progresívne Slovensko (PS), pretože som tých ľudí osobne poznala a dôverovala im. Stala som sa členkou a podpredsedníčkou hnutia.

Neskôr prišli kolegovia s nápadom prezidentskej kandidatúry. Minulý rok nastali tragické udalosti a najmä masívna odozva verejnosti a volanie po slušnosti, férovosti, spravodlivosti, teda témach, pre ktoré som do politiky vstupovala. Po dlhom a ťažkom hľadaní som urobila túto ponuku.

Nevnímate ako hendikep, že ste politický nováčik?

Nie som nováčik v politickom priestore. Som nová v role političky, ale dlhé roky som komunikovala s rôznymi politikmi. Zastupovali sme ľudí, vyjednávali sme v parlamente, venovala som sa fungovaniu verejných orgánov.

Ste podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS), kandidujete však ako nezávislá. Ako zabezpečíte svoju nezávislosť v prípade úspechu?

Kandidujem ako občiansky kandidát, ale považujem za férové ponechať si členstvo v politickej strane. Som presvedčená o tom, že rolu nezávislého nadstraníckeho prezidenta by som zvládla. V prípade zvolenia by som z PS vystúpila.

Ide zároveň o paralelu medzi mojím doterajším fungovaním, keď som ako právnička poskytovala právne služby, lebo aj prezidentský post je verejnou službou. Nezaujímalo ma, aké majú moji klienti politické či hodnotové preferencie, jednoducho bolo treba poskytnúť pomoc.

Akým témam sa chcete prioritne venovať ako prezidentka?

Prvou je vrátenie rovnováhy a férovosti v ekonomickej, environmentálnej i sociálnej oblasti. Máme deficity v tom, ako sú systémovo nastavené a niekedy aj personálne obsadené niektoré justičné orgány. Prezident má silnú právomoc v menovaní osôb, ktoré vytvárajú personálny substrát justičných orgánov. Budúci rok nás čaká menovanie generálneho prokurátora, čo je veľmi významná pozícia v našom systéme.

Považujem za nesmierne dôležitú tému životného prostredia. Z hľadiska perspektívy budúcich generácií je neprimerane podceňovaná. Máme problém so zaobchádzaním s lesmi, riešením starých environmentálnych záťaží, odpadmi. Zamerať sa treba na globálne klimatické zmeny. Tiež sa chcem venovať oblasti seniorov, zanedbávaných detí, osamelých žien a matiek. Sme tretia najrýchlejšie starnúca populácia v rámci EÚ. Nemáme dobre vyvinutý systém dlhodobej starostlivosti o seniorov.

Sú to veľmi konkrétne témy. Nebolo by ľahšie dosiahnuť to z vlády a parlamentu a nie z úradu prezidenta? Akými konkrétnymi krokmi ich môže prezident podľa vás presadiť?

Prezident nemá zákonodarnú iniciačnú právomoc, majú ju poslanci parlamentu a ministerstvá. Paradoxne, niekedy sa stane, že návrh zákona, ktorý pripraví minister, vplyvom legislatívneho procesu minie svoj cieľ.

Prezident je verejná autorita, subjekt, ktorý má najsilnejšiu legitimitu, pretože je volený priamo ľuďmi na rozdiel napríklad od ministra. Je to hlava štátu, môže byť v teréne, pri ľuďoch, môže byť ich hlasom a upozorňovať na prípady v praxi. Aktívny prezident tiež môže spolu s tímom odborníkov priniesť návrhy konkrétnych zámerov. Robiť z danej témy celospoločensky diskutovanú tému.

Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?

Považujem ich za pomerné silné, hoci by teoreticky mohli byť silnejšie. Neprihováram sa za posilnenie mandátu prezidenta a rozširovanie právomocí. Týmto úvahám by mala predchádzať poctivá odborná diskusia než návrh konkrétneho prezidenta alebo kandidáta. Sme parlamentnou republikou, parlament má mať “navrch”. Preto mám reštriktívnejší prístup k právomociam prezidenta. Ak by sa otvárala ústava, mali by sa vyjasniť právomoci. Prax ukazuje, že mnohé z právomocí sú nejasne zadefinované, ako napríklad menovacie právomoci a aj v súvislosti s tým, do akej miery môže prezident využívať vyjednávací priestor s osobou poverenou na zostavovanie vlády.

Čo považujete za najdôležitejšiu a najvýznamnejšiu právomoc prezidenta SR?

Mimoriadne významné sú menovacie právomoci.

Prezident je tu pre všetkých občanov. Vy ste skôr liberálka. Čo ponúkate konzervatívnym voličom, prečo by vo vás ako prezidentku mali vkladať dôveru?

Mám prierezovú agendu, môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča. Moje osobné názory sú liberálne, nesnažím sa ich schovávať až po prípadnom zvolení. Nie sú súčasťou agendy, ktorú budem presadzovať, vzhľadom na citlivosť, ktorú u niektorých ľudí vzbudzujú.

Ak by mal v kultúrno-etických otázkach nastať posun jedným alebo druhým smerom, malo by to byť po širšom spoločenskom konsenze. V hodnotách nachádzam s mnohými veriacimi ľuďmi, ku ktorým sa hlásim, veľkú zhodu.

Aké zákony by ste mali problém podpísať?

Mala by som problém podpísať zákony, ktoré by javili prvky protiústavnosti, išli by na úkor niektorých sociálnych skupín, alebo by napríklad nemali kvalitne vypracovanú doložku vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ smerujeme ku kultúrno-etickým témam, rešpektovala by som názor väčšiny v parlamente, pokiaľ by zákon nešiel na úkor ľudských práv a slobôd a nebol by v rozpore s ústavou.

Jednou z hlavných tém tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Väčšina politikov hovorila, že je potrebné obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak. Navyše panoval názor, že by nových ústavných sudcov mal menovať nový prezident. Ako vnímate tento postoj politikov a ich správanie sa voči ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu?

Mám pomerne kritický názor, parlament má v zmysle ústavy navoliť dvojnásobný počet sudcov v pomere k uprázdneným miestam, nestalo sa tak. Som presvedčená, že ak dôjde k navoleniu kandidátov, mal by ich vymenovať terajší prezident. K uprázdneniu mandátov sudcov ústavného súdu došlo v čase jeho funkčného obdobia. Ak by ich mal menovať nový prezident, mohol by si vybrať deväť sudcov podľa svojej “chuti”, ktorí by potenciálne mohli rozhodovať o sťažnosti nasmerovanej proti voľbám, v ktorých by bol zvolený. To by mohla byť kolízia.

Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom? Vystupovali by ste v parlamente a prednášali pravidelné správy o stave republiky?

Veľmi by som si priala, keby nastal posun smerom ku konštruktívnej spolupráci, hoci prezident a vláda môžu predstavovať dva opačné hodnotové svety. Je prirodzené, že prezident je istou spätnou väzbou, napríklad cez správu o stave republiky. Nechcem byť iba kritikom, ale uvádzať aj pozitívne javy v spoločnosti. Prezident by mal byť aj nositeľ nádeje, aby ľudia neprepadli úplnej dezilúzii a nedôvere.

Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako sa pozeráte na členstvo SR v NATO a našu účasť na zahraničných misiách? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?

To, že sme súčasťou NATO ako systému kolektívnej obrany považujem za správne, dáva nám väčší pocit bezpečia a reálnej ochrany. Vyplývajú nám tým isté záväzky a povinnosti voči ostatným členským štátom NATO. Tento vzťah má smerovať k vyváženej spolupráci.

Ako sa chcete podieľať na formovaní našej zahraničnej politiky?

Som orientovaná proeurópsky, naše miesto je v EÚ. Historicky, kultúrne i hodnotovo patríme na Západ a mali by sme byť jeho aktívnou súčasťou. Nie sme nováčikom v EÚ, môžeme byť sebavedomým partnerom a prichádzať s témami, ktoré považujeme za dôležité a kľúčové. Aj v priestore V4 máme byť stabilným prvkom, aj v témach, ktoré je lepšie riešiť spoločne ako individuálne. Čelíme mnohým spoločným problémom, ako terorizmus, migrácia, globálne klimatické zmeny, téma bezpečnosti, organizovaného zločinu. Pokiaľ bude naše previazanie fungovať efektívne, môže zabezpečiť lepšie riešenie týchto spoločných problémov.

Najväčším donorom vašej kampane je PS. Neodrazí sa to vo vašom nastavení ako prezidentky?

Určite nie. Kolegovia ma poznajú a vedia, že tento typ záväzku na mňa nemôže fungovať a nikdy ani fungovať nebude. PS vzniklo preto, aby prispelo k zmene v spoločnosti a postaviť prezidentského kandidáta je zámerom širšej zmeny. Kampaň si vyžaduje určité finančné prostriedky. Bolo to pre mňa veľmi nápomocné okrem toho, že mi pomohli finančné dary od bežných občanov. Nezávislosť je skôr osobnostná dispozícia a k nej sa hlásim. Vo vzťahu k PS vzhľadom na financovanie kampane necítim žiadnu morálnu ani inú povinnosť.

Ak by ste sa stali prezidentkou, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?

Ideálne by bolo, keby sa ľudia na Slovensku po tých piatich rokoch viac usmievali, keby mali väčší pocit spokojnosti a bezpečia a nemali takú dezilúziu z politiky. Aby mali naopak chuť sa zapájať do vecí verejných, a aby sa posilnila dôvera ľudí vo fungovanie krajiny. Želala by som si, aby sme boli krajina, ktorá funguje férovejšie a spravodlivejšie pre všetkých.

Ako by vyzerala vaša komunikácia s občanmi? V paláci býva deň otvorených dverí. Stačí to?

Deň otvorených dverí by som ako milú tradíciu udržala. Ale moja predstava je byť pri ľuďoch tam, kde žijú. S ich problémami v danom mieste a teréne. Byť blízko problémom, ktoré riešia v danej lokalite.

Kam by smerovala vaša prvá zahraničná cesta?

Tradične do Českej republiky. Nielen kvôli tradícii. Je to bratský národ, dlho sme tvorili jeden štát. Vyrastala som do dospelosti v spoločnej republike, takže úplne prirodzene a veľmi rada týmto smerom.