Moskva 14. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik)

Zástancovia nákupu F-16 podotýkajú, že Bulharsko tým potvrdzuje svoju oddanosť aliancii. Bulharský prezident Rumen Radev naopak označil dohodu za “triumf lobovania” a varoval, že budú potrebné značné výdavky. Sputnik o situácii hovoril s bulharským odborníkom v oblasti medzinárodných vzťahov, kandidátom politických vied Stanislavom Bačevém

Čím podľa Vás diktovali voľbu tohto lietadla?

Jeden populárny výrok znie: tí, ktorí si urobili zo svojej zbrane pluh, pracujú teraz pre tých, ktorí si zbrane zachovali. Vo sfére bezpečnosti a obrany nemá Bulharsko už dávno možnosti, ktoré malo pred 30 rokmi. Ani jeden druh vojsk nie je na (dostatočnej) úrovni, aby zabezpečil bezpečnosť krajiny.

Keď ste mali skôr cez 20 MiG-29 v prevádzke, rovnaký počet Su-25, a teraz vám ponúkajú osem ešte nevyrobených F-16 ako nejaký darček v pozlátenom balení – to je kulminácia pokusov uviesť spoločnosť do omylu. Vychádza najavo, že cieľom nákupu nie je zabezpečenie národnej bezpečnosti, ale plnenie politickej dohody kvôli sponzorovaniu vojensko-priemyselného komplexu inej krajiny.

Podľa slov poslanca za GERB Vladimira Toševa musí Bulharsko zaplatiť letúne hneď, pretože “USA chcú, aby Bulharsko dokázalo, že je spoľahlivým partnerom”. Poslanec za Bulharskú socialistickú stranu Nikolaj Conkov však poukázal na to, že Bulharsko sa už prejavilo ako spoľahlivý partner NATO a účastníci rokovania “neuspeli, pretože nedokázali vyjednať lepšie podmienky”. Prečo sa podľa Vášho názoru nepodarilo bulharskej strane dohovoriť nákup F-16 na splátky?

Keď sa v krajine odmietajú zlepšenia v sociálnej sfére, a zároveň sa berie nová vnútorná pôžička na nákup niekoľkých lietadiel, ktoré je potrebné predplatiť – svedčí to o absencii citu, ktorý umožňuje hájiť záujmy štátu, a tiež o náklonnosti k poslušnosti. Dejiny tiež ukazujú, že bulharskí politici často hyperbolizujú svoju úctu k mocným tohto sveta… Sila štátu, dokonca aj malého, sa meria predovšetkým jeho schopnosťou čeliť nátlaku. Presnejšie povedané, schopnosťou politickej triedy vydržať nátlak.

V rozhovore pre Bloomberg TV Bulgaria ste povedali: “Povedali sme predsa, že Bulharsko bolo vraj satelitom Sovietskeho zväzu, teraz hráme úlohu satelitu… Washingtonu, a to aj na vojenskej úrovni.” Ako má Bulharsko podľa Vášho názoru budovať svoju obrannú stratégiu?

Bulharsko je premietnutím celej Európskej únie, aj keď s istými výhradami. Priateľstvo sa nedá dokázať ani zachovať so zbraňou priloženou k spánku. Keď sa nachádza na území EÚ cez 50 000 amerických vojakov, ale na území USA – ani jedna európska vojenská jednotka, je potrebné sa zamyslieť nad otázkou skompromitovania európskej bezpečnosti, a tiež nad úprimnosťou ponúkaného priateľstva.

Bulharsko by sa malo riadiť vlastnými záujmami. Je už predsa precedens v rámci NATO (Turecko), takže ide zase o politickú vôľu a odvahu hájiť vlastné záujmy.

Bulharsko má aj teraz veľkú časť zbraní ruskej výroby. Prečo dokonca 15 rokov po zapojení do NATO ich aj naďalej používa? Zvrchovanosť krajiny sa určuje možnosťou samostatne voliť to, čo bude pre ňu lepšie, mať slobodu voľby – nezávisle na tom či to znamená nákup švédskych, ruských, alebo amerických zbraní. V jednom populárnom filme boli slová: “To najhoršie, je amputovaná duše. Nedá sa nahradiť protézou.” (But there isn’t nothin’ like the sight of an amputated soul. There is no prosthetic for that. Replika hrdinu Al Pacina z filmu Vôňa ženy).

V onom rozhovore ste sa zmienili o tom, že v situácii s North Stream 2 je Nemecko v rozpakoch. Môžeme očakávať, že sa niekto pokúsi zasiahnuť a vyvíjať nátlak na Bulharsko a iných účastníkov Tureckého prúdu v záverečnej fáze realizácie tohto projektu? Aký význam má Turecký prúd pre Bulharsko? Je výhodnejšie ako Južný prúd?

Nátlak zvonku, ktorý sa vyvíjal aj pred niekoľkými rokmi pre zastavenie energetických projektov za účasti Ruska, dokazuje existenciu spoločného modelu: porušiť strategické vzťahy EÚ a Ruska. Hospodárske a energetické vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa dajú charakterizovať slovom “nezávislosť”, ktorá sa dosahuje vzájomnou závislosťou. Za spojenia týchto javov môžu stabilné vzťahy medzi týmito dvoma subjektmi generovať energiu, ktorá sa dotýka záujmov USA. Preto vidíme, že v Európe vznikajú v posledných rokoch konfliktné situácie a ohniská napätia práve na postsovietskom území… Cieľ konfliktov spočíva v tom, aby zostávali nezahojenými ranami, ktoré budú spôsobovať bolesť ako na Východe, tak aj na Západe.

Ak hovoríme o Južnom prúde, návrat do minulosti je nutný v jedinom prípade: pre rozbor bez akéhokoľvek emocionálneho zafarbenia. Južný prúd by bolo možné zachrániť, keby Bulharsko odolalo vonkajšiemu tlaku a keby Rusko považovalo tento projekt za niekoľko spojených čiastkových projektov, nie za jeden megaprojekt.

Na oboch stranách by bolo možné podniknúť kroky pre zriadenie veľkej koalície krajín priamo zainteresovaných na realizáciu tohto projektu. Ani jedna z týchto podmienok nebola splnená a v dôsledku toho prišlo Bulharsko o príležitosť, ktorú potom úspešne využilo Turecko. Až potom v Bulharsku pochopili, že šachová hra si vyžaduje, aby si hráč premyslel aspoň dva ťahy dopredu. Teraz má Bulharsko možnosť stať sa predsa len súčasťou energetickej aliancie, aj keď nie v takom rozsahu, ako by bolo možné v prípade Južného prúdu.

Turecký prúd je pre Bulharsko poslednou šancou zostať na energetickej mape ako činiteľ, a preto môžeme dúfať, že ho zrealizujú. Pravdaže za podmienok, že týmto plynovodom sa bude dodávať, nielen ruský plyn. Možno, že vysoko postavení činitelia, na ktorých záleží realizácia projektu na politickej úrovni – vnútorní, ale vo väčšej miere zahraniční – počítajú so skvapalneným plynom z Grécka (pozn. americkým alebo z iných zdrojov).

Po vyostrení situácie okolo dodávok S-400 do Turecka prezident tejto krajiny Recep Erdogan vyhlásil, že, ak USA odmietnu predávať F-35, bude ochotná Ankara “preskúmať alternatívne varianty”. Ako by ste to mohli komentovať?

Turecko sa riadi vlastným programom rozvoja, a pritom z ríšskeho hľadiska. Dôslednosť a kontinuita sú charakteristickými rysmi silných štátov, ktoré, nielenže pamätajú na vlastné dejiny, ale berú si z nich aj ponaučenie. Ankara dosiahla takú úroveň závislosti, ktorá už zaisťuje vzájomnú závislosť a umožňuje vytyčovať vlastné podmienky.

Turecko má objednávky na výrobu obrovského množstva dopravných Boeingov a USA môžu o tieto objednávky prísť, ak budú v nátlaku pokračovať. Nebudeme zabúdať ani na vojenskú základňu v Incirliku a na špecifický druh zbraní (pozn. americkej jadrové zbrane), ktoré tam skladujú. Turecko má tiež v pláne vlastné ambície rozvoja svojich vojenských možností.

Čo si myslíte o perspektívach rozširovania EÚ, vďaka krajinám západného Balkánu, ktorých HDP je mimoriadne nízke? Ako to ovplyvní iné členské krajiny EÚ s nevyriešenými ekonomickými problémami, oi. Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko?

Rozširovanie EÚ vďaka krajinám západného Balkánu je geopolitickým rozhodnutím, ktoré nie je odôvodnené ekonomicky. Je to priamo spojené s rozširovaním NATO a ukončením vytvorenia, takzvaného “Balkánskeho koridoru” (pozn. koridoru z balkánskych zemí s cieľom obmedzenia možností Ruska). Rozširovaniu NATO vždy predchádza prevzatie členskými krajinami EÚ ekonomických záväzkov, ktoré potom majú plniť.

Európska únia nie je pripravená ich prijať a tieto krajiny tiež nie sú pripravené na vstup. Keď vnútorný obsah nezodpovedá vonkajšej forme, vznikajú krízy a obdobia nestability. To isté býva s človekom, ktorý sa prejedol – môže jesť ďalej, bude to, však pre zdravie nebezpečné. Môže to byť, ale užitočné niekomu za hranicami (pozn. EÚ). Treba si položiť otázku, kto má záujem o slabú a nekonsolidovanú EÚ.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron skôr vyslovil pochybnosti o účelnosti zapojenia Turecka do EÚ. Ako hodnotíte perspektívy európskej integrácie Turecka, najmä s ohľadom na silnejúce napätie vo vzťahoch s NATO?

Znie to snáď zvláštne, ale Turecko nemá potrebu vstupovať do EÚ. Predtým malo, ale teraz už nie. Ak Turecko dokáže akumulovať ešte viac zahraničných investícií, oi. aj z členských krajín EÚ a stať sa distribútorom energie, zaistí si vlastné miesto na regionálnej mape a právo dohadovať sa s inými, na vzájomne výhodných podmienkach.