Bujňák: Situácia s chýbajúcim šéfom NRSR môže trvať i do konca volebného obdobia

Bratislava 7. septembra 2024 (TASR/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Situácia s chýbajúcim predsedom Národnej rady (NR) SR môže teoreticky trvať aj po zvyšok volebného obdobia. Skonštatoval to pre TASR ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák. Doplnil tiež, že riadny chod parlamentu je zabezpečený aj bez zvoleného predsedu NR SR. Ústava SR totiž podľa neho neoznačuje žiadnu právomoc predsedu NR SR za nezastupiteľnú

Miesto predsedu NR SR sa uvoľnilo v apríli po víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách. Odvtedy parlament nezvolil nového šéfa parlamentu. “Teoreticky môže takáto situácia trvať aj po zvyšok volebného obdobia. Podpredsedovia Národnej rady ostávajú vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si parlament nezvolí nového predsedu,” skonštatoval Bujňák. Poverený podpredseda by na ustanovujúcej schôdzi prijímal sľub novozvolených poslancov, čiže chod Národnej rady by bol zabezpečený aj v takejto situácii.

“Podľa ústavného textu zastupujú predsedu Národnej rady podpredsedovia, pričom zastupovaním sa rozumie plnenie všetkých ústavných úloh,” priblížil ústavný právnik. Momentálne je poverený riadením parlamentu podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD). Medzi úlohy predsedu NR SR patrí zvolávanie a riadenie parlamentnej schôdze, podpisovanie zákonov, prijímanie sľubu poslancov, vyhlasovanie volieb či ďalších úloh, ktoré ustanovil zákon. “Ústava je pri zastupovaní predsedu Národnej rady napísaná tak, aby mohol byť zabezpečený riadny chod parlamentu aj bez zvoleného predsedu,” skonštatoval.

Slovensko už má skúsenosť z minulosti, keď bola funkcia predsedu NR SR dlhodobo neobsadená. “Toto obdobie trvalo od februára až do júla 2006 a chod parlamentu bol aj počas týchto mesiacov zabezpečený prostredníctvom jeho podpredsedov,” uviedol právnik.

Situácia pri uprázdnení funkcie predsedu parlamentu sa líši od situácie, keď by nebol obsadený post prezidenta SR. “Časť právomocí prezidenta patrí do skupiny nezastupiteľných, čo znamená, že napríklad udeľovanie milostí alebo vydávanie amnestie pri uprázdnení funkcie prezidenta nemôže vykonávať žiadny iný ústavný činiteľ. Ústava naopak neoznačuje žiadnu právomoc predsedu Národnej rady za nezastupiteľnú, a preto všetky ústavné právomoci predsedu Národnej rady vykonáva bez dodatočného obmedzenia poverený podpredseda,” povedal Bujňák.

Koalícia sa stále nedohodla, kto post predsedu NR SR obsadí. Podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas-SD, ktorá na funkciu nominovala svojho podpredsedu Richarda Rašiho. Na post si nárokuje aj SNS, pretože podľa šéfa strany Andreja Danka by bolo ideálne, keby tri vládne strany obsadili pozície troch najvyšších ústavných činiteľov. Odvoláva sa na to, že prezidentom sa stal zakladateľ Hlasu-SD Peter Pellegrini a premiérom je šéf Smeru-SD Robert Fico. Ten takisto už v apríli hovoril, že v záujme stability koalície by bolo lepšie, keby bol predsedom parlamentu Danko. Nedávno Fico skonštatoval, že rozhodujúcu úlohu pri novom šéfovi parlamentu musia zohrať strany Hlas-SD a SNS.

Predsedu NR SR volí parlament v tajnom hlasovaní. Za jeho zvolenie musí hlasovať najmenej 76 poslancov.

Prečítajte si tiež:

• Fico v relácii STVR o jeho vzťahu k Cintuľovi, Šimečkovcoch a ich napichnutiu na štát, rope a plyne i konci vojny na Ukrajine
• Danko: Sulíkovi, Matovičovi a Kollárovi sa vracia, čo zasiali