Bratislava 16. júla 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR)
To čo sa podarilo Jánovi Budajovi, sa len tak niekomu nepodarí. Z medveďov urobil nástroj hybridnej vojny a prirovnal ich k migrantom. Zo všetkého následne obvinil Smer
“Fico a extrémisti u nás kedysi strašili voličov migrantami. Na tejto téme sa priživovala aj kremeľská propaganda v rámci hybridnej vojny so Západom (ergo s nami),” píše v svojom statuse Budaj.
Podľa Budaja téma migrantov už až tak netiahne, a tak sa časť politického spektra začala vyjadrovať k problematike medveďa. Čo už ale Budaj nespomína, je skutočnosť, že táto téma sa neobjavila z ničoho nič. Len za posledný týždeň došlo k trom útokom šelmy na ľudí. A nie sú to politické výmysly.
Napadnutí boli ľudia, ktorí teraz majú ešte väčšie obavy. K napadnutiu došlo dokonca na farme, nie v lese. Budaj tieto fakty ale ignoruje a vinu hádže na svojich politických oponentov.
“Až napokon začali fičať na medveďoch. Medvede tu totiž (na rozdiel od povedzme Sorosa) naozaj žijú a občas vznikajú kolízie. Je to tak od nepamäti, pretože medvede sú súčasťou karpatskej divočiny a žijú tu dlhšie, než my, Slováci. Isté média začali tému medvede preferovať, ba aj umelo fabrikovať. Zhodou okolností tie, ktorých vlastníci sa báli novej vlády a zmeny mafiánskeho štátu na právny. To bola zmena, ktorú chceli všemožne zastaviť. K vytváraniu rozbrojov a napätí v spoločnosti sa hodili aj medvede… Nebudem teraz rozoberať, prečo je tejto témy v médiách odvtedy, čo SMER prehral voľby, nepomerne viac, než za vlád SMERu? Stačí konštatovanie, že strašenie medveďmi už beží tretí rok, hoci s počty medveďov sa za ostatné tri roky v zásade nezmenili,” tvrdí exminister s tým, že politici, ktorí sa snažia chrániť ľudí pred medveďom, z jeho pohľadu zavádzajú.
Podľa Budaja existuje iba jediné východisko. “O téme treba hovoriť viac, úplnejšie a s maximálnou konkrétnosťou. Medveďov sa totiž v podhorských lokalitách boja aj tí, čo nikdy medveďa nestretli, ani nevideli. Strach sa nebadane vkradol a bráni, aby sme mohli v týchto lokalitách viesť rozumný dialóg, ako predchádzať kolíziám a uchrániť rovnako zdravie ľudí, ako aj vzácne druhy zvierat, ktoré nám v našich horách zanechali predkovia.”
Následne Budaj celú situáciu ešte viac zľahčuje. “Pokiaľ podliehate “medvedej kampani” a začali ste sa ich báť, nič si nevyčítajte. Tá karpatská divočina je totiž ozajstnou divočinou a nie je na škodu, ak pred ňou budeme chovať rešpekt. Okrem medveďa v nej reálne hrozia aj iné riziká. Napr. nebezpečnejší než medveď môže byť pre vás napr. kliešť, ktorý sa dnes vyskytuje už nie iba na juhu Slovenska, ale aj v Tatrách (kvôli klimatickej zmene). Desiatky ľudí sa každú letnú sezónu vystavuje v horách ohrozeniu života na strmých chodníkoch, alebo pri zliezaní skál, alebo pri hazardných zjazdoch na horských bicykloch. Niektorí z nich to neprežijú. Nemálo je aj takých, čo doplatili zdravím, alebo životom na to, že skúšali osud aj v zimných horách. Škoda preto, že popri strašení medveďmi sa nehovorí v médiách viac o ostatných, oveľa bežnejších rizikách karpatskej divočiny.”