Bruselsko-kyjevsko-minský chaos alebo sankcie odmenou za mier

Brusel 13. februára 2015 (HSP-Alexander Zemlianichenko)

Bežnému smrteľníkovi sa občas hlava točí, keď sleduje čo sa vo svete deje. Často nevie pochopiť nelogické, nevysvetliteľné a občas aj úplne hlúpe vyhlásenia alebo kroky veľavážených politikov. Snaží sa porozumieť, kde je predsa ten pes zakopaný…

Udalosti posledných hodín taktiež poriadne pomotali hlavy miliónom obyvateľov Európy. Viacerým sa zdalo, že už zbadali svetlo na konci tunelu, ale zisťuje sa, že to ešte vôbec nie je  koniec. Po podpísaní dohody v Minsku niektorí uverili, že na Ukrajine konečne zavládne mier alebo aspoň prímerie, ale viacerí politici, analytici a novinári sa ich poponáhľali sklamať a tvrdia, že boje na juhu Ukrajiny budú pokračovať. Budú pokračovať, pretože musia pokračovať – pretože to viacerí potrebujú…

Presne tá istá situácia je aj v prípade sankcií voči Rusku. Darmo ruský prezident nespal celú noc a v Minsku rokoval s kolegami o mieri a tiež sa pričinil o podpísanie prímeria medzi Kyjevom a Doneckom a Luhanskom. Európska únia mieni uvaliť na Rusko nové sankcie. Podľa jedných zdrojov to urobí už v pondelok, podľa iných to urobí až neskôr, keď nájde vhodnú zámienku. A zámienka, ako vieme, sa nájde vždy…

Preto sa v médiách a na sociálnych sieťach množia hororové informácie, katastrofálne scenáre a amatérske komentáre. Pokúsime sa však zhrnúť udalostí posledných hodín a nájsť aspoň nejaké racionálne zrno – čo sa vlastne deje a čo môžeme očakávať. Takže…

Včera sa v Bruseli konal summit Európskej únie. Bol z kategórie dôležitých, mimoriadnych, ale aj pripravených narýchlo – teda organizačne a programovo slabo pripravených. Lídri európskej dvadsaťosmičky horúčkovito diskutovali, ale vlastne sa takmer na ničom dôležitom nedohodli. Aby si zachovali tvar, aspoň sa obmedzili na všeobecné záverečné stanoviská. Ako vieme, hlavnou témou bol terorizmus, situácia na Ukrajine a v Grécku. 

Dôvodom zvolania summitu bola reakcia na teroristické útoky v Paríži. Členské štáty EÚ chceli celému svetu dať najavo, že v boji proti terorizmu nepoľavia. Na summite sa prvýkrát objavil aj nový grécky premiér Alexis Tsipras. Ešte pred začiatkom rokovaní sa porozprával s  francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Jediným výsledkom summitu bola dohoda  o nových krokoch na ochranu krajín EÚ pred terorizmom. Informovala o tom agentúra AP.

Ide o zdieľanie informácií o leteckých pasažieroch, prísnejšie pohraničné kontroly pre cudzincov, ako aj vyhľadávanie a odstránenie internetového obsahu, ktorý propaguje terorizmus alebo extrémizmus. „Všetci občania majú právo žiť bez strachu, bez ohľadu na svoje názory či vieru. Budeme brániť naše spoločné hodnoty a chrániť všetkých pred násilím založenom na etnických či náboženských motiváciách a rasizme,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.  

Média príliš dlho pripravovali verejnosť, že práve na tomto summite EÚ uvalí ďalšie sankcie na Rusko a preto novinári netrpezlivo čakali, či sa ich predpovede naplnia. Naplnili sa iba čiastočne a situácia je pomerne neistá. Predseda Európskej rady Donald Tusk včera vyhlásil, že vodcovia Európskej únie ktorí sa stretli na summite v Bruseli, sú pripravení na prijatie ďalších opatrení proti Rusku v prípade, že to bude nevyhnutné, aby Moskva dodržiavala mier na Ukrajine. Po skončení summitu na tlačovej konferencii privítal fakt, že nemeckí a francúzski lídri pomohli uzavrieť mierovú dohodu medzi Kyjevom a separatistami v Minsku. To, že pri tom bol aj nejaký Putin, ani nespomenul. Poznamenal však, že sa počas summitu  nehovorilo nič konkrétne o nových sankciách voči Rusku.

Presne opačné informácie prezentovala tlačová agentúra APA s odvolaním sa na zdroje z Európskej rady v Bruseli. Uviedla, že najnovšie sankcie, ktoré Európska únia uvalila v súvislosti s konfliktom na Ukrajine na Rusko, nadobudnú aj napriek čerstvej dohode z Minska platnosť v pondelok, teda podľa pôvodného plánu. Poznamenáva, že ide o sankcie, ktoré znamenajú rozšírenie zoznamu sankcionovaných fyzických i právnických osôb z Ruska a Ukrajiny. Teda mala by platiť dohoda, ktorú dosiahli 9. februára – a výsledky rokovaní v Minsku a podpis mierovej dohody tým pádom nič neznamenajú a nič nemenia…

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová ešte pred začiatkom summitu prezradila, že neočakáva v Bruseli rokovania o sankciách. „Nemyslím si, že dnes budeme diskutovať o sankciách. Možno si iba povieme, ako aktivovať  všetky možné prostriedky EÚ na zachovanie prímeria, keď začne platiť.“ V podobnom duchu sa vyjadrili aj Angela Merkelová a Francois Hollande. Sankcie nevylučujú, ale odhodlajú sa na ne až v prípade, „ak Rusko nedodrží minské dohody.“

Určite stojí za povšimnutie aj zaujímavá reakcia nášho premiéra na aktuálne dianie v Bruseli. „Počas dnešného neformálneho summitu EÚ v Bruseli bolo cítiť silnú mieru skepsy a pesimizmu, či dohoda dojednaná v Minsku na základe štvorstranných rokovaní naozaj povedie k úspechu,“ povedal predseda vlády SR Róbert Fico po skončení summitu. Zdôraznil, že všetci lídri EÚ privítali dohodu uzatvorená v Minsku, v duchu logiky, že akákoľvek dohoda o zastavení bojov je lepšia ako boje samotné. Poukázal však na to, že medzi štátnikmi bolo cítiť silnú mieru skepsy, či sa prímerie dodrží.

„Ak nebude prímerie v nedeľu nastolené, obávam sa, že dôjde k vlne dodávok zbraní pre Ukrajinu, k obrovskému tlaku na plošné sankcie voči Ruskej federácii a ku konfliktu, ktorý možno označiť bez zábran ako normálna vojna so všetkými parametrami, čo to prináša. Čo sa týka pozície Slovenskej republiky, naša krajina nikdy nebude na Ukrajinu dodávať zbrane a tvrdíme, že vojenské riešenie nie je na mieste. Na druhej strane sme kedykoľvek pripravení pomáhať Ukrajincom s dodávkami plynu a humanitárnou pomocou,“ podčiarkol.

Utrúsil aj zaujímavú poznámku, že vystúpenie ukrajinského prezidenta pred lídrami EÚ v Bruseli bolo ako keby sám neveril v úspech prímeria a rátal s dodávkami zbraní, hoci urobil všetko pre mier vo svojom štáte. V tejto súvislosti pripomenul, že prvá dohoda z Minsku, uzavretá vlani, dopadla neslávne. „Ukrajina má iba dva možné scenáre – platné prímerie alebo v opačnom prípade vleklú vojnu a široké sankcie. Som skôr skeptický. Uvidíme či v nedeľu ráno a po nasledujúce dni budeme svedkami pokoja na východe Ukrajiny,“ zdôraznil.

Samozrejme, sa včera ozvali aj „pozorní pozorovatelia“ z NATO a spoza oceánu, ktorých sa vojna na Ukrajine bezprostredne dotýka. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg privítal  minskú dohodu o ukončení bojov na východe Ukrajiny, avšak povedal, že eskalácia konfliktu odporuje duchu tejto dohody. Nespresnil však, kto konkrétne porušuje mierové dohody a nemieni zastaviť ozbrojené útoky.

Minister zahraničných vecí USA John Kerry však včera vyhlásil, že Spojené štáty by mohli uvoľniť sankcie uvalené na Rusko za ich podporu proruských separatistov na Ukrajine, ak sa zrealizujú dve dohody podpísané s cieľom ukončiť tento konflikt. „Budeme posudzovať záväzok Ruska a separatistov podľa ich činov, nie podľa ich slov. Nevysvetlil však, prečo USA podobným spôsobom neposudzujú aj konkrétne činy a kroky vedenia Ukrajiny a nesledujú, či Kyjev dodržuje svoje záväzky.

Biely dom včera vo vyhlásení uviedol, že minská dohoda o ukončení bojov na východe Ukrajiny je potenciálne významný krok. Poznamenal, že treba stiahnuť z regiónu ťažké zbrane a vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov a zbrane. Ukrajinu o to isté Biely dom nepožiadal. Podčiarkol, že Spojené štáty majú osobitné obavy z dnešnej eskalácie bojov, ktorá je v nesúlade s duchom dohody. Nežiadal však, aby dohody dodržiavali obidve strany – nielen povstalci, ale aj ukrajinské vedenie.

Rezume? Pod tlakom Spojených štátov Európska únia určite uvalí aj ďalšie sankcie voči  Rusku. Zámienka sa vždy nájde. Či sa to stane v pondelok alebo trochu neskôr – záleží na tom?..

eu