Migrácia, azylová politika, bezpečnosť Európskej únie a otázky spojené so spoločnou európskou obranou sú hlavné témy dvojdňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli. Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ sa stretnú vo štvrtok o 15.00 h miestneho času. Slovensko zastupuje predseda vlády Peter Pellegrini.

Štvrtkový a piatkový samit lídrov krajín EÚ v Bruseli rozhodne o budúcej podobe schengenského priestoru, keďže nemecký minister vnútra Horst Seehofer avizoval, že krajina zavedie kontroly na hraniciach a začne vracať neúspešných žiadateľov o azyl, ak sa v EÚ urýchlene neodsúhlasí riešenie migračnej krízy. Podobný postoj už avizovalo aj Rakúsko a Česko, čo znamená, že hrozí koniec Schengenu tak ako ho poznáme.

Spoločný postup všetkých členských krajín chce presadiť nemecká kancelárka Angela Merkelová. Lídri krajín EÚ by sa mali v Bruseli dohodnúť na opatreniach, ktoré zabezpečia, že do Európy už nebudú cez Stredozemné more prichádzať ďalší migranti. Jedným z východísk samitu by malo byť vytvorenie záchytných centier na severe Afriky. Tu by sa mali registrovať všetci žiadatelia o azyl v Európe, aj tí, ktorých nájdu záchranárske lode v Stredozemnom mori. “V takýchto centrách bude možné rýchlo a bezpečne určiť, kto sú ekonomickí migranti a kto sú tí, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu,” uvádza sa údajne v jednom z pracovných návrhov záveru najbližšieho samitu. Uvádzajú české Hospodářske noviny.

Nie je však jasné, v ktorých krajinách sa takéto centrá zriadia. Napríklad Tunisko či Líbya to už vylúčili. EÚ ale verí, že tieto štáty presvedčia prísľubom peňazí alebo hrozbou obmedzenia rozvojovej pomoci. Takéto riešeniu už podporili napríklad štáty V4. Andrej Babiš dnes pre portál iDnes.cz podotkol, že migrácia nie je český problém. “Nechodia sem a ani nechcú, ” povedal a dodal, že Česko je ochotné v migračnej kríze pomôcť peniazmi a vyslaním ľudí. Potvrdil, že je zástancom snahy vybudovať migračné strediská na severe Afriky.

V tomto bode sa očakáva zhoda, no hrošie to bude s otázkou migrantov už prítomných v krajinách EÚ, najmä v Grécku a Taliansku. Títo ľudia to majú namierené hlavne do Nemecka či Škandinávie, no niektoré vlády vrátane Talianska či Francúzska požadujú, aby boli prerozdelení medzi všetkých členov EÚ. Opäť sa teda otvára otázka kvót, s ktorou nesúhlasí V4.

Merkelová sa preto chce napríklad s Talianskom dohovoriť, aby prijímalo späť migrantov, ktorí sa už registrovali na jeho území a ďalej pokračovali do Nemecka. Taliani to odmietajú.

Z predbežnej verzie záverov samitu, ktorú získali médiá vyplýva, že v tejto otázke sa plánuje prijať len všeobecné ustanovenie, že každá krajina zabrániť presunom migrantov vnútri EÚ. To ale podľa doterajších vyjadrení ministra vnútra Nemecka nebude stačiť a v takom prípade je pripravený zavrieť hranice. Ak Merkelová z Bruselu neprivezie jasnú dohodu, šéf CSU a minister vnútra Seehofer vraj kontroly na hraniciach zavedie. Merkelová by ho síce mohla odvolať, riskovala by tým ale pád svojej vlády.

Merkelová napriek jasným signálom z Talianska či V4 obhajuje “otvorené dvere” pre migrantov

Nemecká kancelárka Angela Merkelová obhajovala vo štvrtok svoje rozhodnutie zo septembra 2015, keď v čase vrcholiacej migračnej krízy otvorila hranice Nemecka pre státisíce utečencov. Pripomenula, že tak urobila aj na žiadosť predstaviteľov Maďarska a Rakúska, ktorí sa na ňu vtedy obrátili s prosbou o pomoc.

Pred odchodom na samit EÚ v Bruseli Merkelová podľa agentúry DPA zdôraznila, že rozhodnutie o otvorení hraníc bolo jednorazovým humanitárnym opatrením prijatým v mimoriadnej situácii.

“Teraz, rovnako ako vtedy, si myslím, že išlo o správne rozhodnutie,” povedala Merkelová pred poslancami spolkového smenu (Bundestag). Pripomenula, že vtedajší lídri Rakúska a Maďarska ju osobne požiadali o pomoc, keďže ich krajiny čelili veľkému náporu migrantov.

Podľa kancelárky sa situácia odvtedy zmenila a EÚ preto musí nájsť spoločné riešenie problematiky migrácie. Konštatovala, že hoci sú v tejto oblasti sú členskými krajinami Únie stále rozpory, všetci sa zhodujú na potrebe obmedziť migráciu, zasiahnuť proti pašerákom ľudí a posilniť vonkajšie hranice EÚ.

“EÚ má pred sebou mnoho výziev. Otázka migrácie ale sa nesmie stať tým, od čoho bude závisieť ďalší osud EÚ,” varovala Merkelová.

Poslancom Bundestagu prisľúbila prijatie opatrení na obmedzenie takzvanej sekundárnej migrácie, v rámci ktorej do Nemecka prichádzajú žiadatelia o azyl zaregistrovaní v iných krajinách EÚ. Niektorí opoziční poslanci počas Merkelovej prejavu dávali hlasno najavo nesúhlas s jej vyjadreniami.

Migračná problematika má podľa očakávaní dominovať na dvojdňovom samite lídrov EÚ, ktorý sa vo štvrtok popoludní (15.00 h) začne v Bruseli.

Merkelová už v stredu pripustila, že k spoločnému európskemu riešeniu tohto komplikovaného problému, ktorý vyvoláva aj spory vo vnútri nemeckej vládnucej koalície, sa na tohtotýždňovom samite ešte nedospeje. Kancelárka chce zatiaľ riešiť migračnú otázku prostredníctvom dočasných dvojstranných alebo trojstranných dohôd.

Tusk očakáva zhoršenie vzťahov Európy s USA

Vedúci predstavitelia EÚ musia byť pripravení na “najhorší scenár” v transatlantických vzťahoch, varoval pred samitom EÚ Donald Tusk, pričom obvinil amerického prezidenta Trumpa za to, že nedokázal udržať jednotu s Európou, uvádza RT.

“Napriek neúnavnému úsiliu udržať jednotu Západu sú transatlantické vzťahy vystavené obrovskému tlaku kvôli politike prezidenta Trumpa, bohužiaľ, tieto rozdiely idú nad rámec obchodu,” povedal predseda Európskej rady vo výzve 28 vedúcim predstaviteľom EÚ, ktorí majú prísť na dvojdňový samit do Bruselu vo štvrtok.

Berúc na vedomie dôležitosť meniaceho sa geopolitického kontextu vo svete v nadväznosti na samit G7 v Kanade, z ktorého Trump odišiel predčasne po tom, čo odmietol schváliť komuniké samitu, Tusk vyjadril znepokojenie nad osudom vzťahov medzi EÚ a USA. “Som presvedčený, že aj keď dúfame v to najlepšie, musíme pripraviť našu Úniu na najhoršie scenáre,” uviedol.

Problémy medzi Washingtonom a EÚ začali, keď Trump požadoval, aby všetky štáty NATO prispeli aspoň 2% svojho HDP do rozpočtu aliancie ako ich zaväzuje členstvo. Okrem rozhodnutia Trumpa odstúpiť od Parížskej dohody a vyhlásenie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, rovnako tak jednostranné odstúpenie od iránskej jadrovej dohody tiež sklamalo európske štáty.

Kurz je za zmenu smerovania azylovej politiky

Na terajšom summite Únie môže podľa slov rakúskeho spolkového kancelára Sebastiana Kurza dôjsť k zmene smerovania azylovej politiky. Šéf rakúskej vlády vyjadril optimizmus, že účastníci vrcholnej schôdzky dospejú pri rokovaniach k “zmene paradigmy”.

Podľa jeho názoru by mohlo dôjsť k dohode o zriadení centier alebo platforiem pre migrantov, ktorí by sa zo severnej Afriky chceli cez Stredozemné more vydať na cestu do Európy.

Takéto zariadenia by zmenili všetko, učinili by ilegálnu migráciu menej atraktívnou a siahli by aj na bázu obchodných plánov prevádzačov, čo by mohlo viesť k ukončeniu tragédií v Stredomorí. Zmiernilo by to aj súčasnú preťaženosť južnej a strednej Európy migrantmi, upozornil Kurz.

Rakúsky kancelár odpovedal vyhýbavo na otázku, či by jeho krajina uzavrela bilaterálnu dohodu s Nemeckom o vracaní migrantov. Osobne je za európske riešenie, posilnenie agentúry Frontex a zriadenie spomínaných zariadení. Rakúsko je však, prirodzene, proti ďalšiemu púšťaniu ilegálnych migrantov do iných krajín. Dublinská úprava by mala zostať v platnosti, kým nejestvuje nič lepšie, zdôraznil Kurz.
Informácie priniesli tlačové agentúry APA a MTI.

Je potešiteľné, že sa do stredobodu diskusie o migrácii dostalo v Európe posilnenie vonkajších hraníc Únie a spolupráca s tretími krajinami. Usilujeme sa o riešenie na báze konsenzu, a nie vynútené prerozdeľovanie, vyhlásil pred summitom poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Podľa jeho slov Poľsko disponuje v súvislosti s tzv. sekundárnym pohybom prísnou úpravou, ktorú mieni aj dodržiavať. Každý pozná vážnosť situácie v Nemecku, avšak ochranu našich hraníc a suverénnu politiku si vyhradzujeme, zdôraznil poľský premiér.

Dodal, že poľská vláda neustúpi v otázke kontroverzne vnímanej reformy justície, v súvislosti s ktorou je teraz ďalší postup na Európskej komisii.

Juncker: Nechceme pôsobiť ako neokolonialisti

Vedúci predstavitelia Európskej únie by sa nemali príliš unáhliť, pokiaľ ide o rozhodnutie o vytvorení takzvaných “externých platforiem” na prácu s migrantmi v severoafrických krajinách bez toho, aby o to požiadali tieto krajiny, upozornil vo štvrtok na summite lídrov EÚ v Bruseli predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Informovala o tom agentúra DPA.

“Musím zdôrazniť, že tu v Bruseli nemôžeme robiť rozhodnutia za severoafrické štáty,” pokračoval predseda EK. Špeciálne naliehal na “niektorých” lídrov, aby prejavili zdržanlivosť, pokiaľ ide o rozhodnutia v súvislosti v centrami pre migrantov mimo EÚ.

“Ak je posolstvom to, že Afričania urobia, čo chceme – toto nebude fungovať,” upozornil Juncker. “Nechceme vyvolať dojem, akoby to bol neokolonializmus.”

Populistický maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval na summit s vyjadrením, že okrem uzatvorenia hraníc by členské štáty EÚ mali vrátiť späť tých, ktorí už prišli.

“Ľudia žiadajú dve veci. Prvou je, aby sa nevpúšťali žiadni noví migranti a treba ich zastaviť. Druhou, aby tých, ktorí sú už tu, poslali späť,” uviedol Orbán. Oba tieto kroky sú podľa neho nutnými na “obnovenie európskej demokracie”. “Inváziu treba zastaviť a zastaviť inváziu znamená mať silné hranice,” zhodnotil Orbán.

Taliansky premiér Giuseppe Conte vyzval na zásadnú zmenu v migračnej politike Európskej únie. Dodal, že Taliansko dostalo iba minimálnu pomoc v čase, keď bolo hlavnou krajinou, ktorá prijímala migrantov z celého Stredomoria.

“Taliansko nepotrebuje žiadne slovné znamenia, ale konkrétne skutky,” povedal Conte pri príchode na summit EÚ.

Blízkosť Talianska k severnej Afrike spôsobila, že sa zmenilo na kľúčovú destináciu pre prichádzajúcich migrantov. Conte trval na tom, aby si túto záťaž rozdelila celá EÚ.