Šéf ukrajinského výboru pre udeľovanie licencie na televízne a rozhlasové vysielanie Serhij Olijnyk pre Rádio Slobodná Európa (RFE) podľa The Times povedal, že kniha obsahuje provokačný text o zavraždení 90 židovských detí, ktoré mala počas II. svetovej vojny spáchať ukrajinská milícia. Olijnyk tvrdí, že túto informáciu zámerne rozšíril sovietsky ľudový komisariát vnútorných vecí.
Sir Antony Beevor však toto vysvetlenie ukrajinskej cenzúry dôrazne odmietol s tým, že informáciu nečerpal zo sovietskych zdrojov, ale zo zápiskov nemeckého antifašistického dôstojníka Helmutha Groscurtha, ktorý celú udalosť opísal na základe vlastnej skúsenosti (Helmut Groscurth: „Tagebücher eines Abwehroffiziers“, Stuttgart 1970). Helmuth Groscurth bol statočným a hlboko veriacim dôstojníkom, ktorý voči masakre židovských detí protestoval napriek hrozbám, že ho nahlásia Himmlerovi. Sir Antony Beevor považuje za vylúčené, že by Sovieti o tejto veci vôbec mali nejakú vedomosť v čase, kedy sa udiala. Groscurth bol podľa svojich pamätí šokovaný z masakry v réžii ukrajinskej milície, o čom písal aj v liste svojej manželke.
Britský autor sa preto dožaduje okamžitého ospravedlnenia od Serhija Olijnyka, ako aj zrušenia zákazu predaja jeho knihy na Ukrajine. Svoje rozhorčenie už tlmočil listom britskej ambasáde v Kyjeve, od ktorej očakáva súčinnosť pri zjednaní nápravy. Na jeho stranu sa pridala taktiež charkovská ľudskoprávna pobočka Human Rights Group, ktorá na svojej web-stránke uviedla: „Správa o cenzúrnom zásahu by sa dala považovať za fake news, ak by nebola zverejnená na oficiálnej web-stránke ukrajinskej licenčnej rady“. Sir Antony Beevor označil za deprimujúcu skutočnosť, že k tejto hrubej cenzúre dochádza na Ukrajine, ktorá rada rozdáva lekcie o demokracii svojmu ruskému susedovi.
Kniha „Stalingrad“ Sira Antony Beevora bola po prvýkrát publikovaná v roku 1998 a o rok neskôr získala niekoľko významných literárnych ocenení (Samuel Johnson Prize, Wolfson History Prize, Hawthornden Prize).
Gabriel Gačko