Môj profil 
Predplatné
Čo nás na tom zaujíma? Po prvé to umožní odhadnúť reálne vlastné náklady na ťažbu bridlicového plynu. Po druhé domáce ceny na americkom plynovom trhu ovplyvňujú príjmy a vyhliadky amerického exportu skvapalneného plynu. Pozrieme sa na to podrobne.
O problémoch ťažby bridlicovej ropy v USA sa v poslednej dobe veľa debatuje. Predpovede na budúci rok sú najrôznejšie: počnúc značným ročným nárastom a končiac pádom ťažby. A naopak, o ťažbe bridlicového plynu sa hovorí oveľa menej.
Prečo? Ťažba plynu v USA vykazuje v posledných rokoch stály stabilný nárast výroby (vlani to bolo napríklad 10%) v nízkych cenách. Plynu je dosť, stačí na zvýšený export skvapalneného plynu, na export plynovodom do Mexika a na aktívne nahradenie uhlia v domácej spotrebe. Pripomenieme, že ťažba plynu v USA činí dnes 950 miliárd kubíkov ročne.
Zdalo by sa, že všetko ide dobre. Ale čo je v zákulisí?
Najskôr rozoberieme najjednoduchší, ale závažný ukazovateľ, počet fungujúcich vrtných zariadení. Rovnako ako v ropnej sfére má ich počet v poslednom roku klesajúci trend. Ale keď sa počet ropných vrtov v USA znížil za rok o 20%, potom plynových o celých 40% (!) zo 198 na 120. Zatiaľ to neovplyvnilo objem ťažby, ktorá dokonca rastie, čo sa vysvetľuje do značnej miery zotrvačnosťou, vedľajšou ťažbou plynu pri ťažbe ropy, a tiež rastúcou účinnosťou ako ťažby, tak tempa fungovania vrtných zariadení.
Tento proces, ale nemôže pokračovať do nekonečna. Rastúca ťažba vedie dokonca za rastúceho dopytu k prudkému zlacneniu a terajšie ceny už kategoricky nevyhovujú hlavným výrobcom plynu.
O problémoch spoločnosti Chesapeake (blízky bankrot) je známe už dávno. Avšak, táto spoločnosť sa predsa len nevýhodne líši od ostatných kvôli “nevydareným“ ložiskám suchého plynu (ropného, neobsahujúceho drahšie zložky), a tiež kvôli ďalším komplikáciám súvisiacim s tým, že ide o priekopníka ťažby z bridlíc, ktorý preto prvý zažil všetky ťažkosti. Avšak, aj ostatní výrobcovia sa mierne povedané necítia dobre. Spoločnosť Chevron, ktorá patrí do triedy Supermajor, hlásila straty vo výške 11 miliárd dolárov, z ktorých polovica pripadla na ťažbu bridlicového plynu.
Veľkú čiastku, až 1,8 miliardy dolárov, plánuje tiež odpísať spoločnosť EQT, najväčší prevádzkovateľ ťažby plynu v krajine. Akcie tejto spoločnosti klesajú a dlhopisy previedli do triedy high–yield bond, neinvestičných. Dôležité je, že obe spoločnosti (Chevron a EQT) pritom pracujú v najlepšom bridlicovom ložisku z hľadiska kvality, Marcellus. Majú dobrú produktivitu práce a “tučný“ plyn.
Aj keď je toto ložisko akokoľvek dobré, nie je predsa len 70 dolárov za tisíc kubíkov vysoká cena. Naviac je 70 dolárov – cena v hlavnom hube krajiny Henry Hub, do ktorého treba plyn dopraviť, pričom v lokálnych huboch majú často ešte nižšie ceny.
Aby sme sa vyznali v probléme, musíme zvážiť, čím sa ekonomika ťažby bridlicového plynu odlišuje od ekonomiky ťažby bridlicovej ropy. A ich súvislosť.
Jednou zo zvláštností ťažby bridlicovej ropy je blízkosť vlastných nákladov k burzovej cene ropy, keď niekoľkodolárový rozdiel v predajnej cene je to ovplyvniť ekonomiku a rýchlo premeniť straty v príjmoch a naopak. Výsledkom je veľa rôznych prognóz vyššej ťažby a finančného stavu spoločností.
Zdá sa, že to isté platí pre plyn. “Rozdiel cien medzi 2,75 dolára za jeden milión BTU a 2,5 dolára má veľký vplyv,” povedal v decembri šéf EQT. Dnešné ceny, ale klesli ešte nižšie a dosiahli bod 1,9 dolárov. Dnes je samozrejme hlavnou príčinou teplé počasie, avšak ceny už dávno klesli pod 2,5 dolára, čo nevyhovuje ani najúspešnejším výrobcom.
Lenže plynový trh sa predsa len líši od ropného. Ide po prvé o tvorbu cien.
Ceny ropy, vrátane na americkom trhu, odrážajú globálny pomer medzi dopytom a ponukou. Existuje tu samozrejme spätná väzba: ťažba z bridlíc ovplyvňuje globálne ceny a ceny ropy rozhodujú o intenzite vŕtania a dynamike ťažby z bridlíc.
Táto vzájomná závislosť je v mnohom príčinou mnohých rozporuplných prognóz a scenárov v oblasti ťažby bridlicovej ropy.
Plynový trh naopak do značnej miery zostáva lokálnym severoamerickým. Áno, rozvoj exportu skvapalneného plynu ho istým spôsobom napája na svetový plynový trh. Avšak, export predstavuje menej ako 10% americkej ťažby plynu, takže zatiaľ to nie je rozhodujúce.
Zdalo by sa, že v tomto prípade je ľahšia práca pre “neviditeľnú ruku“ trhu. Nekoná sa to, ale rýchlo, ako vidíme, trvá to celé roky. Po prvé existuje veľká zotrvačnosť, rovnako ako v ťažbe bridlicovej ropy. Po druhé existuje v ťažbe plynu faktor vedľajšej ťažby takzvaných tekutých frakcií (takzvaný tučný, veľmi výhrevný plyn) a spoločnosti môžu mať hlavne zisk práve z nich a nie z predaja plynu. Naopak, spoločnosti ťažiace “suchý“ plyn bez týchto prídavkov majú najväčšie straty.
Krajným prípadom je tretí aspekt: vedľajšia ťažba plynu pri ťažbe ropy. Tento faktor taktiež tlačí na ceny, pretože zemný plyn je v tomto prípade vedľajším produktom a v niektorých prípadoch má dokonca negatívnu cenu (negative value) (ak existuje deficit plynovodov a musia sa platiť pokuty za spaľovanie vedľajšieho plynu).
Základné princípy sú, ale rovnaké. Ak sú ceny nízke, je potrebné zastaviť vŕtanie, prinajmenšom to musia urobiť výrobcovia, ktorí nemajú dodatočné príjmy z predaja tekutých frakcií.
Postupne k tomu tiež prichádzajú. Už spomínaná spoločnosť EQT plánuje vydať v tomto roku o tretinu menej ako v roku 2019. Pričom tiež vlani mala nižšie výdavky ako v predminulom roku (čo je názorne vidieť podľa počtu vrtov). Podobná dynamika kapitálových výdavkov je príznačná aj pre ďalšie spoločnosti.
Správa energetických informácií USA napísala v najnovšej prognóze, že v prvej polovici roka 2020 zostanú nízke ceny (2,3 dolára za jeden milión BTU) a ťažba bude, aj keď pomaly, ale rasť (asi 3% ročne). Ale už v roku 2021 začne ťažba klesať. A potom sa pomaly zase zvyšovať. Ostatne z hľadiska cien sa táto prognóza nevyplnila: 1,9 dolára za jeden milión BTU sa vôbec nepredpokladá.
Takéto nízke ceny na trhu neboli od začiatku roka 2016. Keď sa tento trend zachová, môže to viesť k rýchlejšiemu zatvoreniu časti plynových vrtov, rastu cien a pádu ťažby.
Aké budú následky a čo nás na tom zaujíma?
Po prvé je na pozadí dnešného stavu jasné, že ceny plynu pod 2,5 dolára za jeden milión BTU nie sú stabilné. Pritom by nebolo správne odôvodniť nízke ceny plynu “faktorom tekutých frakcií“, pretože tento faktor už má vlastnú cenu. Na druhej strane si musíme pamätať, že 16% americkej ťažby plynu činí vedľajší “ropný“ plyn, pričom 10-15 kubíkov (čo je 1-1,5% ťažby plynu) je stále spaľovaných. Je to potenciál rastu ťažby dokonca bez závislosti na situácii u “plynárov“.
Pre nás má najväčší význam, že cena 2,5 dolára za jeden milión BTU so všetkými uvedenými výhradami dlhodobou podporou vyššie domácich cien plynu. Rast dlhodobých cien zase zvyšuje budúce vlastné náklady amerického skvapalneného plynu. V situácii, keď pri dnešných cenách majú prakticky všetci veľkí hráči na trhu problémy s obsluhou dlhu a sú nútení znižovať výdavky, musíme brať vyhlásenia niektorých z účastníkov trhu skvapalneného plynu o existencii zásob lacného plynu radšej kriticky.
