Vzhľadom na ostrý súboj medzi oboma kandidátmi sa zvýšilo napätie medzi priaznivcami na oboch stranách. Bolsonaro vo svojom prejave označil svojich priaznivcov za “armádu”. Od oficiálneho začiatku volebnej kampane v polovici augusta sa Lula sporadicky vyhrážal útokmi a jeho volebný tím ho vyzýval, aby na verejných podujatiach nosil nepriestrelné vesty. Čínski experti varovali, že nepokoje z amerického Kapitolu zo 6. januára sa môžu v Brazílii zopakovať, ale očakáva sa, že najväčšia rozvíjajúca sa krajina na južnej pologuli bude s Čínou udržiavať priateľské a kooperatívne vzťahy, najmä hospodársku spoluprácu, bez ohľadu na to, ktorá strana sa dostane do úradu.

Po sčítaní 99,7 percenta elektronických hlasov viedol Lula so 48,4 percenta hlasov oproti 43,3 percenta pre Bolsonara, informoval v nedeľu večer národný volebný úrad. Keďže ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu, preteky postúpia do druhého kola hlasovania, ktoré sa uskutoční 30. októbra, informovala agentúra Reuters.

Pred nedeľňajším hlasovaním niekoľko prieskumov verejnej mienky ukazovalo, že ľavicový Lula, ktorý bol prezidentom v rokoch 2003 až 2010, vedie nad krajne pravicovým Bolsonarom o 10 až 15 percentuálnych bodov. Tesný výsledok zmaril nádeje na rýchle vyriešenie hlboko polarizovaných volieb v štvrtej najväčšej demokracii na svete, uviedla agentúra Reuters.

Na rozdiel od drvivého víťazstva, ktoré predpovedali prieskumy verejnej mienky a médiá, mal Lula pred Bolsonarom náskok len necelých 5 percent, čo znamená, že Lula nemá isté víťazstvo v druhom kole volieb, povedal v pondelok pre Global Times Xu Shicheng, výskumný pracovník v oblasti latinskoamerických štúdií na Čínskej akadémii spoločenských vied.

Počas zostávajúceho necelého mesiaca sa obaja prezidentskí kandidáti vstupujúci do finálového súboja budú snažiť získať si voličov v strede, poznamenal Xu.

Xu poznamenal, že tesný rozdiel medzi oboma kandidátmi v prvom kole hlasovania odráža vážne rozdelenie v Brazílii a bude mať výrazný vplyv na ďalšie voľby, pričom prehĺbi polarizáciu a možno dokonca vyvolá politické násilie v krajine.

Odborník poukázal na to, že Brazília má veľkú voličskú základňu a používa elektronické sčítavanie hlasov. Ak Bolsonaro voľby prehrá a jeho náskok pred Lulom bude stále malý, Bolsonaro môže kopírovať cestu bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa a odmietnuť uznať výsledky volieb.

“Existuje možnosť, že Brazília by mohla v roku 2020 zažiť rovnakú verziu vzbury na Kapitole, ktorá nasledovala po prezidentských voľbách v USA,” povedal Xu.

Dňa 6. januára 2021 stovky priaznivcov vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa premohli policajtov, keď vtrhli do Kapitolu vo Washingtone v snahe násilne zabrániť potvrdeniu volebného víťazstva Joea Bidena.

Podľa správy agentúry Reuters sa medzi analytikmi objavili aj obavy, že krajne pravicový Bolsonaro, ktorý zbožňuje Trumpa, môže v prípade prehry odmietnuť akceptovať výsledok, čím by sa otvorila cesta k inštitucionálnemu rozpadu v štýle 6. januára v najväčšej latinskoamerickej krajine.

Šéf brazílskych volieb a sudca Najvyššieho súdu Edson Fachinon už v máji varoval, že Brazília môže čeliť podobnému útoku v súvislosti s rastúcimi útokmi na jej demokratické inštitúcie pred októbrovými prezidentskými voľbami.

Podobne ako Trump kritizoval elektronický hlasovací systém, ktorý vo veľkej miere používajú volebné orgány v USA, za to, že ho pripravil o milióny hlasov, aj Bolsonaro počas tohtoročných volieb podľa BBC povedal, že ak prehrá, bude to preto, lebo hlasovanie bolo zmanipulované.

Zriedkavá intenzita

Voľby v Brazílii ukázali zriedkavú intenzitu straníckeho súperenia a konfrontácie ľavice a pravice. V nadväznosti na ne vzrástla spoločenská konfrontácia vrátane vyhrážok, zastrašovania a politického násilia, čo je podľa odborníkov nielen odrazom vnútorných štrukturálnych rozporov brazílskej politiky a ekonomiky, ale aj mikrokozmom “polarizovanej politiky” v kontexte pandémie COVID-19 a globálnych nepokojov.

Experti OSN vyjadrili v septembri svoje znepokojenie v súvislosti s pokračujúcou hanlivou kampaňou a pokračujúcimi útokmi proti demokratickým inštitúciám, ako je súdnictvo a volebný systém v Brazílii vrátane elektronického volebného systému.

Vyzvali brazílske orgány, aby chránili a náležite rešpektovali prácu volebných inštitúcií.

Xu poukázal na to, že Lula a Bosonaro, ktorí patria do rôznych politických táborov, majú mnoho rozdielov v politických názoroch.

Pri analýze súčasného podielu hlasov je Lulov náskok čiastočne spôsobený jeho úspechmi v oblasti znižovania chudoby počas uplynulých rokov v úrade, uviedol Xu. Xu poznamenal, že Lula počas svojej vlády navrhol stratégiu “nulového hladu”, čím si získal podporu mnohých pracujúcich z nižších a stredných vrstiev, zatiaľ čo Bosonarovi priaznivci sú väčšinou podnikatelia.

Lula bol proti privatizácii a presadzoval vyššie dane pre bohatých, zatiaľ čo Bosonaro presadzoval privatizáciu a dôchodkovú reformu; v oblasti zahraničných vzťahov Lula vytvoril Úniu juhoamerických národov (USAN) a podporoval latinskoamerickú integráciu, zatiaľ čo počas Bosonarovho funkčného obdobia Brazília vystúpila z USAN a pozastavila svoju účasť v Spoločenstve latinskoamerických a karibských štátov.

Ako najväčšia rozvíjajúca sa krajina na južnej pologuli je Brazília regionálnym vetrom. Ak bude Lula zvolený, presadí návrat ľavice do regiónu, čo bude mať nevyhnutne významný vplyv na geopolitiku Latinskej Ameriky a rekonštrukciu medzinárodného poriadku, zdôraznili analytici.

Už pred brazílskymi voľbami došlo v regióne k zmene politických preferencií, ktorú naznačuje prudký nárast volieb ľavicových lídrov uprostred hospodárskej a sociálnej krízy, ktorú zhoršila pandémia.

Nedávne voľby v Čile, Hondurase, Peru a Bolívii viedli k tvrdeniam, že Latinská Amerika prechádza ďalšou “ružovou vlnou”, politickým hnutím, ktoré začiatkom roka 2000 zaznamenalo vzostup ľavicových lídrov na celom kontinente, uvádzajú médiá.

Viaceré médiá predpovedali, že ak Lula vyhrá voľby, bude to po mnohých rokoch znamenať ľavicový posun v politickom smerovaní Brazílie, ako aj jasnejšie alebo crescendo ľavicovej vlny v Latinskej Amerike.

Xu uviedol, že návrat ľavicových síl odráža trend latinskoamerických krajín aktívne sa usilovať o zmenu tvárou v tvár pandémiovým šokom, hospodárskym výzvam a sociálnym rozporom.

“Dnes však v rámci latinskoamerickej ľavice existujú jemné rozdiely medzi starými a novými politikmi a medzi etablovanými a antietablovanými frakciami,” poznamenal.

Lula sa snažil získať centristických voličov tým, že vo svojich predvolebných sľuboch neutralizoval niektoré ľavicové politiky, povedal Xu.

V minulosti sa Latinská Amerika považovala za “zadný dvor” USA. Povolebné vzťahy medzi Brazíliou a USA vyvolali veľké obavy. V rozhovore pre Fox News koncom júna Bolsonaro povedal, že ak ľavica vyhrá októbrové voľby v Brazílii, nikdy neopustí moc, pretože Južná Amerika sa úplne sfarbí do červena, čím sa USA prakticky izolujú, uviedla agentúra Bloomberg.

Xu poukázal na to, že odkedy Bidenova administratíva zorganizovala v júni summit Amerík, do popredia sa dostali rozpory vo vzťahoch medzi USA a Latinskou Amerikou.

“Ak bude zvolený Lula, trenice medzi Brazíliou a USA sa na niektorých medzinárodných arénach zvýšia. Na druhej strane však v oblasti hospodárstva a obchodu sú Mexiko, Argentína a ďalšie latinskoamerické krajiny stále závislé od USA,” povedal.

“Avšak bez ohľadu na to, či sa k moci dostane ľavicová alebo pravicová vláda, Brazília bude naďalej udržiavať priateľské a kooperatívne vzťahy s Čínou, najmä s cieľom posilniť hospodársku spoluprácu,” poznamenal expert.

V posledných rokoch Čína a Brazília dosiahli plodnú hospodársku a obchodnú spoluprácu, pričom bilaterálny obchod štyri roky po sebe prekročil 100 miliárd USD a Čína si 13 rokov po sebe udržala pozíciu najväčšieho obchodného partnera Brazílie.

Podľa oficiálnych údajov dosiahol v prvom štvrťroku 2022 vývoz Číny do Brazílie približne 19 miliárd USD, čo predstavuje 23 % celkového dovozu do Brazílie. Dovoz Číny z Brazílie predstavoval celkovo 19,7 miliardy USD, čo predstavuje 29 percent celkového vývozu Brazílie.