Môj profil 
Predplatné
V úvode k prítomným prihovorila riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry Inna Kuznecovová, ktorá porozprávala o význame propagácie kultúry a jej významných predstaviteľov, ako aj o prospešnosti propagácie najlepších diel slávnych spisovateľov a básnikov. Hovorila o tom, ako ruskú kultúru na Slovensku šíri Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave a prezentuje ruské umenie a umelcov na Slovensku.
Vydanie vzácnej a v určitom zmysle unikátnej knihy rozprávok Puškina označila za „hrdinský čin jej autorov, ktorí vytvorili také nádherné a kvalitné dielo“. Vyjadrila presvedčenie, že dvojjazyčná kniha rozprávok Puškina vyvolá veľký záujem ako odborníkov z oblasti literatúry, tak aj širokej verejnosti na Slovensku, hlavne rodín s deťmi, a napomôže nadviazaniu ešte lepších kultúrnych a priateľských vzťahov medzi dvoma krajinami.
Vydavateľ knihy a predseda občianskeho združenia Slavica /Nitra/ Miloš Zverina porozprával o takmer ročnej práci nad knihou a o tom, čo všetko obsahuje. Uviedol, že kniha A. S. Puškina „Rozprávky a poémy Ruslan a Ľudmila“ má tri časti. V prvej časti sa nachádza päť národných ruských rozprávok prikrášlených nádhernou básnickou rečou A. S. Puškina. Druhá časť knihy začína tajomným, ale krásnym predspevom k rozprávkovej poéme „Ruslan a Ľudmila“ – „Pri Lukomorí dub zelený“.
V tretej časti knihy sa nachádzajú doteraz do slovenčiny nepreložené tri diela A. S. Puškina, a to nedokončená báseň „Cár uvidel pred sebou“, „Rozprávka o medvedici“ a básnická balada „Pieseň o prorockom Olegovi“. Okrem toho sa v tretej časti nachádza zdramatizovaná podoba diela „Rozprávka o cárovi Saltánovi“, ktorú autor prekladu pôvodne spracoval ako hru pre bábkové divadlo. Tri diela v tretej časti knihy – „Cár uvidel pred sebou“, „Rozprávka o medvedici“ a balada „Pieseň o prorockom Olegovi“. sú prezentované v dvoch verziách – „presnej, stopercentne vernej“ a, ako to nazval autor prekladu, „prebásnenej – peknej“.
Miloš Zverina podčiarkol, že kniha je vyšperkovaná unikátnymi maľbami, kresbami a grafickými dielami mnohých významných ruských výtvarníkov: Viktor Vasnecov, Ivan Bilibin a iní, ba dokonca aj kresbami samotného Puškina. Tieto vzácne výtvarné diela autorom knihy zdarma poskytlo Štátne múzeum A.S. Puškina v Moskve. Daná kniha je určená pre širokú čitateľskú verejnosť – od najmladších čitateľov až po tých najstarších.
Následne, oblečená do nádherných slovenských krojov, s umeleckým prednesom vystúpila Adela Kiselyová z Nitry, ktorá krásne recitovala v ruštine báseň ďalšieho slávneho ruského básnika Michaila Lermontova – „Želanie“.
Prekladateľ Eugen Paľcev porozprával, ako sa mu podarilo preložiť tri Puškinove básnické rozprávky–balady – „Cár uvidel pred sebou“, „Rozprávku o medvedici“ a „Pieseň o prorockom Olegovi“. Vysoko vyzdvihol spoluprácu s moskovským Štátnym múzeom A.S. Puškina pri zostavovaní knihy, odbornosť a ústretovosť vedenia a pracovníkov múzea. Pripomenul, že autori knihy počas prípravy navštívili Puškinovo múzeum tri razy a zakaždým im pracovníci múzea venovali niekoľko hodín a pomohli s odbornými konzultáciami.
Vysvetlil, že od samotného začiatku chcel urobiť čo najpresnejší preklad básnických textov slávneho ruského literáta. Snažil sa zachovať neuveriteľne ľahký, vzdušný Puškinov štýl, melodiku jeho reči, presný počet slabík, rým atď. Najväčšie problémy vznikali počas prekladu slov, ktoré takmer alebo vôbec nemajú synonymá. Kvôli tomu musel donekonečna meniť a nachádzať nové slová, prerábať mnohé riadky a celé kusy textu. Nakoniec po takmer polročnej práci preklad nadobudol súčasný vzhľad – v takej forme je zverejnený v knihe.
Uviedol, že mnohí odborníci /literáti, novinári, prekladatelia, korektori/, ktorým dal prečítať prvý variant prekladu, aby mu poradili, ako ho zlepšiť, navrhovali, aby doplnil „staršie, starodávnejšie“ slova za účelom vytvorenia príslušnej dobovej atmosféry diela. Prezradil, že práve takým štýlom chcel prekladať Puškinove básne na začiatku, ale potom sa rozhodol presne kopírovať jeho slová a tam, kde slávny básnik použil „bežné, zvyčajné“ slova, prekladateľ využil tiež presne také slova – nič nemenil, neprikrášľoval a „neprerábal“ slávneho ruského básnika…
Prekladateľ Jaroslav Rezník, ktorý svojimi „prebásnenými“ prekladmi niekoľkých diel Puškina tiež prispel k vysokej kvalite knihy rozprávok Puškina, porozprával, ako prekladal diela mnohých slávnych básnikov. Zaspomínal si na mnohé zaujímavé epizódy svojej bohatej kariéry, zmienil sa o súčasnej situácii na slovenskej literárnej scéne. Podrobne porozprával o tom, ako pred rokmi prekladal básne slávneho Puškina. Prezradil, že jeho najobľúbenejším básnikom je Sergej Jesenin, ale tento raz /pre zmenu/ preložil báseň významného sovietskeho básnika Vladimíra Majakovského „Oblak v nohaviciach“ z roku 1915. Prezentoval túto knihu a porozprával o tom, aké mal pocity, keď prednedávnom istý čas bol ubytovaný v petrohradskom hoteli, v ktorom, podľa oficiálnej verzie, spáchal samovraždu Vladimír Majakovskij. Podotkol, že možno bol dokonca ubytovaný na tej istej izbe…
Knihu rozprávok A.S. Puškina slávnostne pokrstili hŕstkami slovenskej zeme vzatej z rôznych kútov Slovenska. Knihu spolu pokrstili: riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry Inna Kuznecovová, vydavateľ Miloš Zverina a obaja prekladatelia – Jaroslav Rezník a Eugen Paľcev. Podobným spôsobom – hŕstkami ruskej zeme knihu pokrstili aj počas slávnostnej prezentácie v Moskve v decembri minulého roka.
Po skončení oficiálnej časti sa hostia ešte dlho nerozchádzali, debatovali s autormi knihy a hovorili o súčasnej situácii v oblasti vydávania kníh, literatúry a žurnalistiky.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
