Môj profil 
Predplatné
Bratislava 20. septembra (TASR) – Zadržané falzifikáty kabeliek, parfumov i tenisiek, ale aj "zhabané" výrobky z hadej a krokodílej kože, koraly, mušle či slonie kly dnes zaplnili centrum Bratislavy. Na Hlavné námestie dnes totiž prišli colníci v rámci Národného dňa colníkov, aby verejnosti predstavili, ako pracujú. Bratislavčania si mohli vyskúšať nepriestrelnú vestu či vidieť, ako funguje detektor kovov.
V stánku CITES dnes colníci radili návštevníkom, ako sa vyhnúť problémom s dovozom niektorých dovolenkových suvenírov. "Chceli sme ukázať návštevníkom exempláre, ktoré boli zaistené na bratislavskom letisku a takto ich vzdelávať, aby ich z dovoleniek so sebou nenosili. Ohrozujú totiž prežitie živočíchov vo voľnej prírode," povedal pre TASR Ján Zanovit z bratislavskej stanice colného úradu. Podotkol, že turisti mnohokrát pašujú darčeky zo zahraničia, či už ide o koraly, opasky a topánky z krokodíla či dámske kabelky z pytóna, z nevedomosti. "Toto ale nie sú takí nebezpeční pašeráci. V organizovanom zločine sa v súčasnosti najviac obchoduje s korytnačkami či papagájmi," dodal. Ak colníci zadržia tovar, ktorý má vedeckú hodnotu, odchádza do múzea ako exponát. Bezcenné sú zlikvidované.
Bratislavčania sa dnes mohli tiež viac dozvedieť o tom, ako rozoznať originál od falzifikátu. "Rozhodujúcim faktorom je cena výrobku, potom spôsob vyhotovenia, spôsob šitia, kvalita materiálu a prípadne aj balenie. Niektoré obchodné značky sú balené iba v škatuliach a predávajú sa v sáčkoch, tak už tu je prvý poznatok, že môže ísť o falzifikát," vysvetlila pre TASR Iveta Švárna, hovorkyňa Colného úradu Trnava. Upozornila, že falzifikáty môžu často obsahovať rôzne zdraviu škodlivé látky. "Sú napúšťané chemikáliami, farby nie sú stále," spresnila.
Návštevníkov však dnes podľa hovorkyne najviac zaujímalo, prečo falzifikáty končia v spaľovni. Švárna vysvetľuje, že o osude zaisteného tovaru nerozhoduje finančná správa, ale majitelia ochranných známok, teda oprávnené osoby. "Existujú dve možnosti. Buď sa dohodnú s držiteľom tovaru o jeho zlikvidovaní, vtedy končí v spaľovni, alebo ide na recykláciu. Oprávnená osoba však tiež môže podať návrh na súd a ten rozhoduje, či o falzifikát ide alebo nie," priblížila. Ak súd rozhodne, že ide o falzifikát, finančná správa ho môže bezodplatne poskytnúť na humanitárne účely. Musí však mať napríklad súhlas oprávnenej osoby, nadobúdateľ musí zaplatiť dovozné platby a tovar nesmie mať ochranné známky. "V prípade tričiek alebo tenisiek ide niekedy o úplné znehodnotenie výrobku, keď sa ochranné známky odstraňujú. Dovozné platby sú tiež často vysoká suma, na čo humanitárne organizácie nemajú," podotkla Švárna.
Na Slovensku sa dnes podľa nej kopíruje už široké spektrum vecí, najčastejšie textil, hračky a obuv. "Najnovšie to boli už aj masážne prístroje, spotrebný kuchynský tovar či príbory. Zaistili sme príbor jednej ochrannej známky, ktorá ani pod takou známkou príbory nevyrába, vyrába textil," priblížila hovorkyňa. Za prvý polrok finančná správa zaistila viac ako 300.000 kusov tovaru, pri ktorých majiteľom vznikla odhadovaná škoda viac ako 16 miliónov eur.
Na námestí dnes colníci predviedli aj simulovanú ukážku z kontroly, pri ktorej špeciálne útvary zasiahli pri zastavovaní vozidla s pašerákmi drog a nelegálneho tabaku. Zazneli varovné výstrely zo služobnej zbrane a svojho služobného výkonu sa zhostili nasadené psy. Súčasne bolo pre verejnosť bezplatne otvorené Múzeum colníctva.
UPOZORNENIE:
TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.jpg)
.JPG)
