Veľvyslanec Bratčikov ku Dňu ochrancov vlasti: Ruskí lekári na prednej línii frontov a epidémií

Bratislava 22. februára 2021 (HSP/Foto:Tlačová služba Veľvyslanectva Ruska na Slovensku)

Dvadsiateho tretieho februára Rusko oslavuje Deň obrancov vlasti. Pre nás je tento dátum symbolom vlastenectva a odvahy. Spomíname na  hrdinské stránky ruskej histórie, v ktorých ctíme tých, čo našu krajinu uchovali pre potomkov, tých, čo stoja na stráži jej prosperity dnes. Medzi nimi sú, samozrejme, aj vojenskí lekári, ktorí či pri silných mrazoch, lejakoch či spaľujúcich horúčavách, neraz pod paľbou alebo  na hranici ľudských možností, vykonávajú svoju ušľachtilú povinnosť – zachraňujú životy

Ruskí vojenskí lekári nielenže vytvorili systém pohotovostnej lekárskej starostlivosti v Rusku, ale tiež sa natrvalo zapísali do dejín svetovej medicíny, veď v mnohých smeroch ďaleko predstihli liečiteľskú vedu.

Meno N. I. Pirogova je všeobecne známe. On, zakladateľ atlasu topografickej anatómie, cievnej a vojenskej poľnej chirurgie, počas krymskej vojny (1853-1856), ako prvý použil éter ako anestetikum  v bojových podmienkach, zaviedol lekárske triedenie zranených, ktoré sa používa dodnes, s určením poradia poskytnutia lekárskeho ošetrenia a zorganizoval tiež prácu zdravotných sestier. Na krymskej kampani sa pod jeho vedením pôsobil aj lekár S. P. Botkin, ktorý neskôr vytvoril prvé experimentálne lekárske laboratórium a ústav poskytovania bezplatnej lekárskej opatrovateľskej služby doma, prototyp modernej „pohotovosti“.

Viac ako 10 tisíc zranených zachránili počas rusko-tureckej vojny (1877 – 1878)  v lazarete doktora N. V. Sklifosovského, ktorý sa zapísal do histórie medicíny ako zakladateľ vojenskej chirurgie brušnej dutiny. Autor viacerých operácií inovatívne aplikoval lokálnu anestéziu roztokom kokaínu a do chirurgickej praxe zaviedol použitie antiseptík a asepsy.

Dobre známy je aj účastník dvoch svetových vojen, vynikajúci zakladateľ ruskej neurochirurgie doktor  N. N. Burdenko. Vďaka jeho úspechom sa začala vo veľkom vykonávať operácia hlavy a chrbtice, podávať kvapková transfúzia krvi a krvné náhrady. Počas druhej svetovej vojny sa A.V.Višnevskij prispieval  k spoločnému víťazstvu. Priamo na fronte, pod bombami a granátmi, pri slabom osvetlení pracoval tvorca nových metód anestézie, liečby zápalov a traumatických šokov. Na bojisku jeho techniky zachránili život každému tretiemu zranenému a v čase mieru doktor A. V. Višnevskij, ako jeden z prvých, vykonal operáciu na otvorenom srdci.

Keď spomíname na druhú svetovú vojnu, je dôležité povedať, že v tých hrozných rokoch zomrelo alebo zostalo nezvestných vyše stotisíc sovietskych zdravotníckych pracovníkov. Svojou obetavou prácou vrátili do armády viac ako 72% zranených a viac ako 90% chorých vojakov – asi osemnásť miliónov ľudí!

Boj o život sa neviedol iba na prednej línii. Vďaka úsiliu lekárov počas vojnových rokov ani front ani tyl nepoznali  epidémie infekčných chorôb. Dyzentéria, tularémia, týfus – všetko  lekári identifikovali a eliminovali viac ako 70 tisíc ložísk ich šírenia. Prebiehala masívna očkovacia kampaň. Nezastavil sa ani vedecký výskum: v roku 1942 bol vyvinutý  prvý sovietsky penicilín, začala sa priemyselná výroba antibiotík a čoskoro bola vynájdená jednodávková polyvakcína podávaná proti siedmim rozšíreným ochoreniam naraz. A v roku 1945 vyvinuli vedci z Výskumného ústavu epidemiológie a hygieny Červenej armády streptomycín, ktorý zachránil celý svet pred morom.

Časy najnásilnejšieho a najkrvavejšieho konfliktu 20. storočia sú našťastie dávno preč. Ale aj dnes, zdanlivo v čase mieru, zostávajú vojenskí lekári na prednej línii a aktívne zúčastňujú na humanitárnych operáciách v Rusku aj v zahraničí. K takýmto operáciám patrí − eliminácia následkov ničivých zemetrasení v Arménsku, Číne, Turecku, Afganistane, Indonézii a Iráne, tsunami na Srí Lanke, pomoc postihnutému civilnému obyvateľstvu v ozbrojených konfliktoch v Kórei, Vietname, bývalej Juhoslávii, Afganistane

Ruskí vojenskí lekári nebojácne bojovali proti týfusu v Srbsku, proti vírusu Eboly v západnej Afrike a v marci 2020 medzi prvými pricestovali do talianskeho mesta Bergamo, aby čelili novej výzve − vypuknutiu pandémie koronavírusu, čo podľa Talianov je: „Ukážková skúsenosť s medzinárodnou spoluprácou v oblasti medicíny, ktorá by mala pokračovať aj v budúcnosti.“ Pozoruhodným príkladom takéhoto partnerstva je už existujúci program interakcie medzi vojenskými lekármi Ruska a krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), v rámci ktorého sa v júni 2020 vytvorila osobitná štruktúra na boj proti infekčným chorobám.

Aby sa zabránilo šíreniu epidémie COVID-19, boli naši najlepší špecialisti vyslaní aj do Srbska, Kirgizska, Kazachstanu, Abcházska, Južného Osetska, Náhorného Karabachu a najnovšie aj do Sýrie.

Boli to práve vojenskí lekári, ktorí od základu zorganizovali v krátkom čase systém lekárskej starostlivosti a naďalej pomáhajú svojim civilným kolegom zachraňovať chorých v regiónoch našej krajiny najviac postihnutých infekciou. Profesionálne, obetavo a nebojácne bojujú s nepriateľom, ktorého obeťami sa už stali viac ako 2 milióny ľudí na celom svete! A vieme, že vyhrajú.

Veľvyslanec Ruska na Slovensku I. B. Bratčikov