Branislav Fábry: Po tragédii lietadla Il-20: Kto si želá vojnu v Sýrii?

Branislav Fábry: Po tragédii lietadla Il-20: Kto si želá vojnu v Sýrii?

Bratislava 21. septembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP)

 

Dňa 17. septembra prišlo v sýrskom konflikte k dvom dôležitým udalostiam: k zostreleniu ruského transportného lietadla Il-20 a k dohode prezidentov Putina a Ergdogana o regulácii konfliktu v Idlíbe.

Na snímke lietadlo Il-20

V prvom prípade prišlo k veľmi nebezpečnej situácii, keď počas útoku izraelských stíhačiek na sýrskom území bolo zostrelené ruské lietadlo s 15 vojakmi. Rusi zodpovednosť za túto tragédiu pripísali Izraelu, ktorého stíhačky F16 sa skrývali za pomalým ruským lietadlom Il-20, aby sa tak vyhli protileteckej sýrskej obrane. Izrael tieto obvinenia odmietol a snažil sa pripísať celú vinu Sýrii. Prípad ale ukázal, ako ľahko môže v sýrskom konflikte vzniknúť napätie medzi jadrovými mocnosťami. Je preto správne, že sa objavujú aj snahy riešiť rozpory medzi veľmocami kompromismi. To ukázala práve dohoda ruského a tureckého prezidenta v Soči.

Reklama

 

Izraelská zodpovednosť za smrť ruských vojakov

Reklama

Pri prvom prípade treba konštatovať, že Izrael má pri tragédii Il-20 zásadnú zodpovednosť. Dôvodom je fakt, že jeho útoky proti sýrskemu územiu predstavujú akt agresie a sú v rozpore s medzinárodným právom. Preto Izrael zodpovedá za následky, ktoré pri jeho protiprávnom konaní vznikajú. Útoky proti sýrskemu územiu predstavujú jednoznačnú agresiu a sú nielen v rozpore s dohodou o prímerí medzi Izraelom a Sýriou, ale najmä v rozpore s Chartou OSN. Izrael síce predstiera, že sa v Sýrii bráni proti Iránu, avšak zatiaľ čo Izrael bombarduje ciele v Sýrii veľmi často, Irán z územia Sýrie na územie Izraela nezaútočil ani raz. Preto v prípade izraelského útoku nešlo o realizáciu práva na obranu podľa čl. 51 Charty OSN, akokoľvek široko pochopeného.

Navyše, iránske jednotky pôsobia na sýrskom území na základe podobnej dohody ako napr. americké jednotky v Pobaltí. Predstavme si analógiu, že by 15 amerických vojakov v Pobaltí zahynulo počas útoku Ruska na Estónsko s odôvodnením, že Moskva považuje konanie pobaltských štátov za hrozbu, pretože poskytujú svoje územie na protiruské akcie… Izrael by mal bezvýhradne uznať svoju vinu za smrť ruských vojakov, pretože je jasné, že bez jeho protiprávneho útoku proti Sýrii by neprišlo k odpáleniu rakety a ruskí vojaci by nezomreli. Je však tiež treba oceniť, že Rusko nereagovalo na smrť svojich vojakov emotívne a nerealizovalo akty vojenského násilia voči Izraelu.

Moskva pritom doteraz ukazovala veľké porozumenie pre izraelské bezpečnostné záujmy a vojenským akciám Izraela v Sýrii nebránila. Podobne doteraz neposkytla sýrskej armáde najmodernejšie protiletecké systémy typu S 400, ktoré by predstavovali zásadnú hrozbu pre izraelské lietadlá v Sýrii. Toto porozumenie ostro kontrastuje s neporozumením západných štátov pre ruské záujmy, napr. na Ukrajine. Západ zaviedol proti Rusku sankcie za podporu ľudových republík v Donbase, hoci Rusko vystupuje v ukrajinskom konflikte oveľa subtílnejšie než Izrael v Sýrii. Ruské lietadlá ani pri najväčších rozporoch nebombardovali Kyjev či iné ukrajinské mestá, zatiaľ čo Izrael pravidelne útočí na sýrske mestá a to aj ďaleko od izraelských hraníc.

 

Napätie a dohoda o Idlíbe

Reklama

Ak však aj opomenieme právo Sýrie na územnú suverenitu nad svojim územím, musíme upozorniť na fakt, že v Sýrii sa stretávajú záujmy viacerých mocností a tieto sa môžu skončiť veľmi zle. Predstavme si, že by 15 ruských vojakov nezahynulo počas izraelského útoku, ale za podobných okolností počas útoku USA a ich spojencov v apríli 2018. USA, V. Británia a Francúzsko vtedy útočili kvôli údajnému použitiu chemických zbraní sýrskym režimom, Sýria obvinenia odmietala, Rusko bolo pripravené opätovať útoky Západu a verejne sa hovorilo i o hrozbe svetovej vojny.

Veľký konflikt hrozil i v septembri tohto roku a to kvôli situácii v meste Idlíb, kde hrozilo, že postupujúca Sýrska arabská armáda vytlačí posledné zvyšky islamistických povstalcov z krajiny. Na túto hrozbu reagovali USA a ich spojenci, ktorí varovali Sýriu a Rusko pred chemickými útokmi a humanitárnou katastrofou v regióne. Je zrejmé, že to nerobili kvôli bezpečnostným záujmom, ale kvôli možnosti znovu sa zapojiť do sýrskeho konfliktu. Vo vojne v Sýrii je totiž už dnes jasné, že prevahu má sýrska vláda a jej spojenci. Naopak, „sýrska opozícia“ a jej spojenci (i západní) sa ocitli medzi porazenými. Fakt, že pri riešení konfliktu v Sýrii zohrali USA len vedľajšiu úlohu a EÚ vôbec žiadnu, znižuje vplyv Západu v regióne. Keby sa však „malú“ sýrsku vojnu podarilo zmeniť na veľkú vojnu veľmocí (NATO proti RF), USA by si mohli v tejto konfrontácii lepšie zachovať tvár.

V Idlíbe však má záujmy aj Turecko, keďže provincia sa nachádza priamo na tureckej hranici. Jeho záujmy sú síce egoistické, ale súčasne aj pochopiteľné, pretože túto oblasť vníma ako sféru svojho vplyvu a chce si tam udržať určitú kontrolu. Sýrska vláda má síce suverénne právo na správu danej oblasti, ale je dobré, že v záujme mieru dokázala rešpektovať i záujmy Turecka. Neochota rešpektovať bezpečnostné záujmy iných kvôli argumentu o štátnej suverenite totiž doteraz vyvolala tie najhoršie konfrontácie veľmocí, od kubánskej až po ukrajinskú krízu. Záujmy veľmocí síce nemôžu byť ako také dôvodom pre obmedzovanie suverénnych práv štátov, ale pri výkone suverenity treba brať zreteľ i na hodnotu mieru ako ústrednú hodnotu medzinárodného práva. Preto je správne, že sa Rusko, Turecka a následne i Sýria dokázali dohodnúť na nenásilnom riešení problémov v Idlíbe.

V dohode prezidentov Putina a Erdogana je množstvo neznámych, avšak podľa zverejnených informácií sa v Idlíbe vytvára demilitarizovaná zóna, v ktorej od 15. októbra budú spoločne hliadkovať ruské i turecké jednotky a zabezpečovať zastavenie bojových operácií. Z oblasti sa má stiahnuť teroristická organizácia Džabat al Nusra, ktorá tvorí jadro bojových jednotiek povstalcov v Idlíbe a disponuje asi 16 000 bojovníkmi s množstvom techniky. Tento odsun má zabezpečiť Turecko, ktoré v doterajšom konflikte podporovalo protivládnu opozíciu. Pri splnení uvedených podmienok sa Sýrska arabská armáda vzdá ďalších operácií proti povstalcom, hoci pri momentálnom rozložení síl má veľkú vojenskú prevahu. Je zrejmé, že toto riešenie nie je jednoduché pre žiadnu stranu a najmä sýrska vláda sa musí vzdať legitímnej snahy o konsolidáciu svojho územia na severozápade Sýrie.

 

Reklama

Potreba mierových riešení

Dnes nie je vôbec isté, či dohoda bude nakoniec úspešná alebo či bude trvalým riešením problémov v Idlíbe . Existuje aj viacero indícií, že to tak byť nemusí. Napriek tomu má dohoda potenciál stať sa aspoň čiastočne pokusom o začatie mierového procesu v Sýrii. Moskva a Ankara, ale taktiež Damašek dokázali, že je možné hľadať kompromis, pri ktorom ustúpia všetky strany. Strany konfliktu sa doteraz o podobný kompromis nepokúšali a miesto toho usilovali o úplne víťazstvo. Práve preto kompromis zo Soči treba oceniť ako pokus o dosiahnutie mieru aspoň v časti sýrskeho územia. Rusko a Turecko tiež ukázali, že cesta k mieru je s nimi možná.

Táto dohoda predstavuje určitú príležitosť i pre EÚ. Práve Brusel by mal rusko-tureckú dohodu podporiť, pretože dohoda môže predstavovať začiatok cesty k mieru a mier v Sýrii by veľmi pomohol v boji proti nelegálnej migrácii. Ako svoj príspevok k mieru by mohla EÚ zrušiť napr. ekonomické sankcie proti Sýrii. Tie už dlho neplnia účel nátlaku na B. Asada a škodia len obyvateľom krajiny. V prípade mierových riešení by Brusel mohol v sýrskom konflikte zohrávať výraznejšiu úlohu, nakoľko vojensky je závislý od USA, ale ekonomicky dokáže pôsobiť i samostatne.

EÚ už mala mnoho príležitostí pochopiť, že kompromisy a dohody sú výhodnejšie než jednostranné silové riešenia. Stačí si len spomenúť na prevrat na Ukrajine: dňa 21. februára 2014 v Kyjeve traja ministri zahraničia veľkých štátov EÚ (Fabius, Steinmeier, Sikorski) garantovali dohodu lídrov Majdanu a prezidenta Janukovyča o predčasných voľbách na Ukrajine. Keby sa vtedy kompromisná dohoda dodržala, Krym i Donbas by boli dodnes súčasťou Ukrajiny, pričom Janukovyč by predčasné voľby určite prehral. Keďže však miesto podpory kompromisu pri násilnom prevrate z 22. februára 2014 EÚ mlčala, situácia skončila vojenským konfliktom, ktorý pre EÚ príliš výhodne neskončil. Poučením z kríz na Ukrajine a v Sýrii by preto mala byť ochota predstaviteľov EÚ seriózne rokovať aj s partnermi, ktorých v Bruseli nemajú radi, teda najmä s Ruskom a Sýriou.

Branislav Fábry

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

09:48

Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 % ľudí, pričom 69 % takúto možnosť odmieta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Alma Career, ktorý sa uskutočnil na viac ako 76.000 respondentoch z 13 krajín.

V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.

09:05

Srbský tenista Novak Djokovič stále nevie, kto bude jeho nový tréner. Prvý muž svetového rebríčka ukončil v stredu spoluprácu s Goranom Ivaniševičom, ktorý nahradil na prelome rokov 2021 a 2022 Slováka Mariána Vajdu.

Djokovič ukončil spoluprácu s Ivaniševičom
Na snímke z januára 2023 srbský tenista Novak Djokovič (vľavo) a jeho vtedajší tréner Goran Ivaniševič počas tréningu pred grandslamovým turnajom Australian Open v Melbourne
08:51

Nasadením pozemných jednotiek členského štátu NATO na Ukrajine by sa automaticky nestali všetky ostatné krajiny Aliancie účastníkmi konfliktu s Ruskom. Vyplýva to zo zatiaľ nepublikovanej správy odborného panelu nemeckého parlamentu, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.

08:30

Barack Obama, Bill Clinton a niekoľko veľkých mien zo sveta americkej zábavy sa vo štvrtok večer zišli v New Yorku, aby pomohli na akcii prezidentovi Joeovi Bidenovi získať rekordnú sumu 25 miliónov dolárov na kampaň za jeho znovuzvolenie. Informovala agentúra AP.

Nálada vo vypredanej koncertnej sále Radio City Music Hall v New Yorku bola elektrizujúca. Obama ocenil Bidenovu ochotu hľadať spoločnú pôdu a povedal: “Toto je ten typ prezidenta, akého chcem.”

Joe Biden Barack Obama Bill Clinton Stephen Colbert
Stephen Colbert spoločne s Bidenom, Obamom a Clintonom v New Yorku
08:03

Teroristické hnutie Islamský štát (IS) vo štvrtok vyhlásilo, že bude podnikať ďalšie útoky proti “židom a kresťanom” po celom svete. Informuje agentúra DPA.

Hovorca IS Abú Huzajfa al-Ansárí v 40-minútovej novej zvukovej nahrávke, zverejnenej médiom hnutia al-Furkán, vyzval “osamelých vlkov na útoky proti križiakom (kresťanom) a židom všade vo svete, predovšetkým v Európe, Spojených štátoch a v srdci židovského štátu, meste al-Kuds, a v Palestíne počas ramadánu”.

07:52

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje agentúra AFP.

07:30

Autobus s približne 60 cestujúcimi havaroval vo štvrtok večer na diaľnici v západnom Nemecku, zranenia utrpelo vyše 20 ľudí. 

Podľa policajného hovorcu autobus prevážal študentov strednej odbornej školy vo Warburgu. Vracali sa z výletu v Anglicku.

07:20

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke sa stal v pondelok 25. marca fatálny incident. Personál vykonal potrat zdravej žene v štvrtom mesiaci tehotenstva, pretože si splietol pacientky. Vo štvrtok to potvrdila tlačová hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Prípadom sa zaoberá polícia, informoval portál iDNES.cz.

Tehotná žena išla na bežnú kontrolu, kým druhej žene mali lekári urobiť zákrok, ktorý sa vykonáva napríklad pri liečbe chorej maternice, ale je možné ním tiež ukončiť tehotenstvo.

07:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. Informovala agentúra AFP.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

06:40

Francúzske úrady počas uplynulých dní v rámci rozsiahlych policajných razií vo viacerých mestách zadržali 1357 osôb podozrivých z drogovej trestnej činnosti. Vo štvrtok to v meste Dijon vyhlásil francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. Informovala agentúra DPA.

06:30

V Juhoafrickej republike (JAR) sa vo štvrtok zrútil z mosta do rokliny autobus a následne začal horieť. Pri nehode zahynulo 45 ľudí, informovala agentúra AFP.

Nehodu na juhu Afriky prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Včera 20:26

Spojené štáty vo štvrtok odsúdili ruské veto, ktorým Moskva na pôde Bezpečnostnej rady OSN zablokovala predĺženie dohľadu expertov OSN nad dodržiavaním sankcií zavedených voči Severnej Kórei.

Včera 20:20

Nemecký tenista Alexander Zverev postúpil do semifinále dvojhry na turnaji ATP 1000 v Miami. Vo štvrťfinále zdolal v pozícii nasadenej štvorky Maďara Fábiána Maroszána 6:3, 7:5.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Gaucho alebo juhoamerický kovboj kúpe koňa počas festivalu ródea Criolla Week v Montevideu v Uruguaji

Autor: AP/Matilde Campodonico

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali