Odhalenia sú závažné a zostrujú podozrenia z politizácie antidopingovej politiky WADA. Tieto podozrenia sa však objavovali už pri príprave problematickej McLarenovej správy, ktorá bola dôvodom vylúčenia ruských športovcov z paraolympiády v Rio de Janeiro 2016. Preto sa treba zaoberať perspektívou organizácie WADA a taktiež aj budúcnosťou dopingu v športe.

V článku sa budem venovať nasledujúcim témam:

• Odhalenia Fancy Bears

• WADA a jej výnimky

• Hranice ľudských možností

• Politizácia WADA

• Perspektíva boja proti dopingu

Odhalenia Fancy Bears

Únik informácií z databázy ADAMS, ktorú vedie WADA, spôsobila v septembri 2016 skupina hackerov z Ruska s názvom Fancy Bear. Uniknuté materiály potvrdzujú používanie zakázaných dopingových prostriedkov známymi športovcami, najmä z USA a V. Británie, ktoré získali najviac zlatých medailí na OH v Riu 2016. Spomedzi odhalených prominentných športovcov možno spomenúť napr. svetoznáme tenistky, sestry Serena a Venus Williamsové, S. Bilesovú, štvornásobnú olympijskú víťazku v gymnastike z Ria 2016 alebo Ch. Frooma, víťaza tohoročnej Tour de France. Po odhaleniach začali na svetlo vychádzať mnohé zaujímavé informácie. Napr. Briti po zverejnení informácií od Fancy Bears priznali, že spomedzi ich 336 olympionikov v Riu až 53 požívalo so súhlasom WADA zakázané substancie.

Práve Briti mali uvedené informácie poskytovať transparentnejšie aj preto, lebo britské úspechy na posledných olympiádach boli naozaj mimoriadne. Ešte v 90-tych rokoch 20. storočia pritom V. Británia nepatrila medzi olympijské veľmoci. V roku 1996 na OH v Atlante získali Briti iba jednu zlatú medailu (rovnako ako SR), v Londýne 2012 však už 29 zlatých. Na olympiáde v Rio 2016 skončila V. Británia na druhom mieste v medailovej bilancii, s 27 zlatými. Mimoriadne úspechy zaznamenávajú najmä britskí cyklisti, ktorí už niekoľko olympiád suverénne vládnu svetu. V Londýne 2012 získali domáci cyklisti až 8 zlatých medailí, hoci ešte v Atlante 1996 dosiahli ledva na bronz. Pritom práve cyklistika patrí medzi športy, kde prudký nárast úspechov budí najrôznejšie podozrenia.

Podľa odhalených záznamov WADA používajú mnohí športovci zakázané látky a substancie zo zdravotných dôvodov. Určite existujú zdravotné dôvody, ktoré ospravedlňujú používanie zakázaných látok, i keď vrcholový šport ako taký nie je vhodný pre ľudí so zdravotnými problémami. Ak však WADA napriek tomu umožní určitým športovcom používať zakázané substancie, mala by to verejne vysvetliť aj ich súperom. Rozumiem, že je treba zabezpečiť ochranu súkromia športovcov, keď však niekto používa látky, ktoré mu môžu zabezpečiť výhodu pred inými športovcami, ochrana súkromia by mala ustúpiť pred transparentnosťou. Skupina Fancy Bears pritom poukázala nielen na nedostatok transparentnosti pri výnimkách na zakázané látky v športe, ale aj neobvykle dlhý čas používania týchto látok vybranými športovcami.

Pri športových súťažiach a závodoch by mal medzi športovcami platiť princíp rovnakého zaobchádzania. Viem, že niekedy je zložité vytvoriť podmienky úplnej rovnosti, avšak aspoň pri otázke dopingu treba brať túto tému vážne. Samotný zákaz dopingu bol totiž vytvorený práve kvôli rovností šancí v športovej súťaži. Ak teda  niekto používa počas súťaže zakázané látky, mal by konkurencii otvorene vysvetliť dôvod svojej výnimky. Alebo by to mala urobiť samotná WADA. K informovaniu však neprichádza a športová verejnosť má o zdravotných výnimkách iba málo informácií. Keď ale ani WADA ani samotní športovci neposkytujú transparentné informácie o používaní zakázaných látok, nemôžu sa diviť, že vznikajú vážne podozrenia. A tie vznikajú nielen voči športovcom.

WADA a jej výnimky

Problematické je nielen rastúce množstvo výnimiek zo strany WADA, ale zaujímaavé sú aj dôvody pre udeľovanie výnimiek. Napr. u gymnastky S. Bilesovej bol dôvodom psychiatrický syndróm, dokazovaný odborným posudkom. Nemecký cyklista J. Jaksche tieto nejasnosti popísal a poukázal i na vlastné skúsenosti so spôsobom, akým získavajú športovci od WADA výnimky. V súvislosti s výnimkami od WADA sa začal preto používať ironický pojem „licencia na doping“. Napriek tomu, že ide o výroky v médiách, nemožno ich brať na ľahkú váhu. Veď ja WADA sa v prípade dopingového škandálu v Rusku opierala najmä o mediálne výpovede športovcov a funkcionárov (Rodčenkov, Stepanov).

Podozrenia voči netransparentnému postupu WADA posilňuje aj národnostné zloženie jej orgánu – Odbornej skupiny pre výnimky zo zdravotníckych dôvodov. Skupina má 9 členov z týchto krajín: N. Zéland (predseda), Austrália, Kanada, USA, V. Británia, Nemecko, Fínsko, Nórsko, Singapur. Keďže najviac odhalených športovcov s výnimkami pochádza z krajín Západu, anglosaské zloženie uvedenej odbornej skupiny vyvoláva podozrenia zo selektívneho prístupu pri výnimkách. Podiel predstaviteľov zo Západu je pritom nadmerne vysoký aj pri ostatných odborných skupinách a úplne tam absentujú zástupcovia Ruska a Číny. Upozorňoval som na to ešte pred olympiádou v Riu.

Problematickým sa javí aj zaraďovanie liekov medzi zakázané prostriedky. Rozhoduje o ňom Odborná skupina pre zoznam zakázaných substancií a metód. Táto skupina má 13 členov: 4 – USA, po 3 – Nemecko a V. Británia (dvaja z britských členov aj občanmi Ghany, resp. Švajčiarska), po 1 – Írsko (predseda), Dánsko a Francúzsko. Jej zloženie je taktiež nevyvážené a jednostranne západné. Jednostrannosť západných členov mohla hrať určitú úlohu aj pri zaraďovaní konkrétnych liekov a substancií.

Veľmi zásadné rozhodnutie učinila odborná skupina pre zakázané substancie pri lieku Meldonium a práve ono vytvorilo o Rusku veľmi zlý obraz. Je zaujímavé, že tento liek bol medzi zakázané zaradený v septembri 2015 s účinnosťou k 1. januáru 2016. Meldonium je pritom liek, ktorý bol vytvorený ešte v ZSSR a používa sa predovšetkým v postsovietskom priestore. Na Západe nie je príliš rozšírený a preto je prinajmenšom nešťastné, ak o jeho zaradení rozhodla čisto západná komisia. I. Kalvinš, objaviteľ lieku, kritizoval WADA, že neprezentovala vedecké dôkazy o úlohe meldonia ako dopingu. Vzhľadom na vysoký počet športovcov, ktorí meldónium používali, nemožno vylúčiť, že liek mohol mať ako doping význam, ale netransparentosť a západná dominancia v orgánoch WADA opäť nepôsobili dôveryhodne.

Hranice ľudských možností

Podozrenia voči rôznym športovcom z dopingu zvyšuje aj fakt, že v rámci menej populárnych športov závisia športovci od štátnej finančnej podpory. Tá podpora zase závisí od množstva úspechov a preto musia neustále prichádzať nové medaily a nové rekordy. S novými rekordami vždy prichádzajú aj nové podozrenia, hoci sa ich nie vždy podarí dokázať. Ešte počas OH v Londýne 2012 sa obviňovali niektoré plavecké výpravy. Napr. známy čínsky špecialista na doping Chen Zhanghao vyhlásil, že podľa neho názoru slávny plavec M. Phelps používa doping, hoci o tom nemá dôkazy. Takéto podozrenia síce dnes možno odmietnuť ako „konšpiračné teórie“, ale podobne sa dlho odmietali i obvinenia voči L. Armstrongovi, ktorý získal sedem titulov na Tour de France. Paradoxne, keď ho už v roku 1999 podozrieval z dopingu francúzsky cyklista Ch. Bossoms, americké médiá z neho urobili „konšpirátora“.

Otázky o dopingu sa objavujú aj preto, lebo výkony súčasných športovcov pôsobia naozaj neuveriteľne. Uvediem zopár porovnaní z plaveckého športu. Predstavme si, že by sa M. Spitz (nar. 1950), vyhlásený za najlepšieho plavca 20. storočia, postavil so svojimi najlepšími výkonmi proti plavcom 21. storočia. Niet pochýb, že by dopadol katastrofálne a asi by sa aj úplne zosmiešnil. Už v Pekingu 2008 by na 100 metrov so svojim svetovým rekordom nedosiahol ani na medailu a to ani vtedy, keby plával voľným štýlom a jeho protivníci pomalším motýlikom. Ešte zaujímavejšie by bolo porovnanie slávneho M. Troya, svetového rekordéra a olympijského víťaza z Ríma 1960. So svojimi rekordmi v motýliku na 200 metrov by sa nemohol postaviť ani voči dnešným plavkyniam. Úplne by sa totiž znemožnil a dokonca aj naša D. Smolenová by ho predbehla o skoro dve sekundy. Časom, ktorým na OH v Londýne 2012 nepostúpila z rozplavieb…

Ako je možné, že muži, ktorí mali výnimočné fyzické predpoklady a boli známi svojim tréningovým drillom, by dopadli tak zúfalo i medzi dnešnými priemernými plavkyňami? Možno pochybovať, že by sa tento pokrok dal dosiahnuť len prirodzenými metódami. Pokrok sa dosiahol skôr efektívnym využitím prípravkov a metód, ktoré športovci v minulosti nemali. Nie všetky takéto metódy musia byť zakázané, sú však dosť neprirodzené. V boji o medaily ale ide o súboj laboratórií a technológií aspoň v takom rozsahu ako o súboj športovcov samotných. Úspech na olympiádach preto dosahujú štáty, ktoré ho vedia aj zafinancovať. Prvých desať miest medailového rebríčka na olympiáde v Riu 2016 obsadili krajiny, ktoré investujú do športu mimoriadne sumy: USA, V. Británia, Čína, Rusko, Nemecko, Austrália, Francúzsko, Kórea, Japonsko, Taliansko. Športovci z týchto krajín nie sú nadanejší než športovci z iných krajín, majú však veľkú finančnú a technologickú podporu.

Skvelú prácu laboratórií potvrdzujú aj rôzne správy od bývalých športových a antidopingových expertov z rôznych krajín. Napr. M. Drange, bývalý funkcionár antidopingovej agentúry Nórska, keď v knihe „Veľký antidopingový bluff“ poukázal na dopingové podvody a manipuláciu so vzorkami erytropoetínu (EPO) v zimných športoch v Nórsku. Netreba pripomínať, že Nórsko patrí na zimných olympiádach medzi veľmoci. Na doping amerických atlétov z olympiád 1988 až 2000, vrátane slávneho C. Lewisa, zase poukázal bývalý šéf amerického Anti-dopingového výboru W. Exum.

Politizácia WADA

Vzhľadom na uvedený vývoj v športe by sa WADA mala čo najrýchlejšie očistiť od podozrení, týkajúcich sa „licencií na doping“. Kvôli nim sa totiž otvorene hovorí o politizácii celej organizácie. Po škandále s vylúčením ruských športovcov z paraolympiády na základe problematických obvinení v McLarenovej správe sa západná dominancia v orgánoch WADA nedá prehliadnuť. Tomuto podozreniu sa bez serióznej diskusie nemožno vyhnúť. Za zmienku stojí i vylúčenie Bielorusa A. Fomočkina z paraolympiády, za to že na otvorení podujatia niesol ruskú vlajku. Medzinárodný paraolympijský výbor (IPC) ho vylúčil kvôli „neprípustnej politizácii“ paraolympiády, čím sa obišiel fakt, že samotné vylúčenie ruských paraolympionikov sa nieslo v znamení neprípustnej politizácie športu. IPC ani WADA však takýmto umlčovaním kritikov nezmažú pochybnosti o svojich rozhodnutiach.

Práve orgány WADA sa v roku 2016 stali podozrivé z politického prepojenia na konkrétne štáty už počas tvorby McLarenovej správy. Vtedy sa jasne ukázalo, že americkí a kanadskí predstavitelia mali k rozhodovacím procesom v rámci organizácie WADA veľmi blízko. Dokonca aj P. Hickey, prezident Európskych olympijských výborov vyjadril rozhorčenie, že funkcionári americkej a kanadskej antidopingovej agentúry videli McLarenovu správu ešte pred jej zverejnením. Vzhľadom na kanadsko-americké zloženie McLarenovho vyšetrovacieho tímu bola kritika na mieste.

WADA si síce v názve uvádza, že je „svetová“, v skutočnosti je ale skôr západná. Z formálneho hľadiska ide o súkromnú nadáciu, ktorá sa riadi vnútroštátnym právom západných štátov. V roku 1999 bola založená ako nadácia podľa švajčiarskeho Občianskeho zákonníka, neskôr presídlila do Kanady. Už kvôli týmto faktom by zloženie orgánov nadácie či spôsob nominácií jej členov, mali viac odrážať geografickú a kultúrnu pluralitu svetového športu.

Určitú pluralitu by mohla predstavovať Správna rada nadácie. Tá má pozostávať z maximálne 40 členov, v súčasnosti je ich len 38. Polovicu členov by mali tvoriť politickí predstavitelia štátov alebo medzinárodných organizácií. Pri nich platí aj určité geografické rozdelenie a sú tam zástupcovia všetkých kontinentov. Druhú polovicu rady však tvoria predstavitelia športových federácií a tam už jednoznačne dominujú predstavitelia Západu. Výsledkom je, že niektoré krajiny Západu majú v správnej rade až troch členov (V. Británia, Taliansko), hoci iné športové veľmoci ani jedného (Rusko). Spôsob kreácie správnej rady je problematický i preto, lebo sú v nej zastúpené len niektoré športové federácie a ich zloženie odráža západnú predstavu o športe. Výsledkom je, že západné štáty majú v správnej rade pohodlnú väčšinu, čo ovplyvňuje nominácie do ďalších orgánov WADA, najmä do odborných skupín.

Budúcnosť boja s dopingom

Treba otvorene povedať, že ak bude západná jednostrannosť a netransparentosť vo WADA pokračovať, môže to mať zásadný vplyv na budúcnosť dopingu v športe. Existujú tri základné alternatívy budúceho vývoja:

1.) WADA získa opäť dôveryhodnosť

2.) Vytvorí sa ďalšia podobná organizácia

3.) Doping sa stane akceptovateľným

Ad 1.) Prestíž WADA je dnes síce poškodená, situáciu však ešte možno napraviť. Ak WADA poskytne väčší priestor pre nezápadných predstaviteľov v jej jednotlivých orgánov, môže stratenú dôveru získať späť. Ak WADA urobí aspoň určité ústupky v otázke kultúrnej plurality svojich orgánov, môže sa opäť stať autoritou v boji proti dopingu. V súčasnosti na takéto ústupky ešte Západ pripravený nie je a z krátkodobého hľadiska dokáže WADA fungovať aj bez zásadných reforiem, najmä ak si s pomocou západnej propagandy dokáže udržovať určitú dôveru v štátoch Európy a Severnej Ameriky. S klesajúcim medzinárodným vplyvom Západu však toto riešenie nebude dlhodobo udržateľné.

Ad 2.) V prípade, ak západné štáty ani perspektívne nepripustia pluralitnejšie zastúpenie vo WADA, môže sa stať, že si niektoré krajiny si vytvoria vlastnú „medzinárodnú“ dopingovú agentúru, napr. so sídlom v Hongkongu, riadiacu sa podľa tamojšieho práva. Viem si predstaviť, čo by sa stalo, keby v orgánoch takejto agentúry boli zastúpení najmä Číňania a Rusi, ale žiadni Američania ani Európania. Takejto agentúre by na Západe nikto neveril. To by viedlo k sporom antidopingových agentúr, ktoré by si schvaľovali rôzne zoznamy zakázaných substancií či zdravotných výnimiek. A v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k rozpadu športového hnutia.

Ad 3.) Jednou z možností vývoja je aj zrušenie zákazov pre doping vo vrcholovom športe. Viem, že v súčasnosti sa niečo také javí ako nemožné, avšak pred niekoľkými desiatkami rokov si ľudia nevedeli predstaviť ani to, že na Olympiádach budú súťažiť profesionálni športovci. Ak stratí boj proti dopingu svoju dôveryhodnosť, potom sa môže objaviť i požiadavka na zrušenie zákazu dopingu medzi profesionálnymi športovcami. Obvyklé tri dôvody pre zákaz dopingu môžu stratiť svoju platnosť:

• Prvým dôvodom je rovnosť šancí pre športovcov. Tá je však dnes už veľmi spochybňovaná, najmä kvôli rôznosti legálnych substancií či technológií, ktoré majú športovci k dispozícii. Športovci z rozvojových krajín nemajú ani zďaleka rovnaké šance, hoci môžu mať rovnaké schopnosti či rovnakú usilovnosť ako športovci z bohatých štátov.

• Druhým dôvodom zákazu určitých látok je zdravie športovcov. Lenže zdravie dnes ohrozuje už vrcholový šport ako taký a zdraviu nebezpečné môžu byť aj legálne prípravky či substancie. V podstate každý vrcholový športovec má po skončení kariéry zdravotné problémy. Používanie nebezpečných substancií je dnes závažným problémom v masovom športe.

• Tretím dôvodom je úloha športovcov ako vzoru pre mládež. Dopujúci športovci nie sú síce vhodné vzory pre mládež, ale ich úlohu vzoru porovnateľne spochybňuje najmä konanie, pri ktorom porušujú pravidlá a dosahujú víťazstvá porušovaním rôznych zákazov.

Na záver možno povedať, že šport bol v minulosti jedným zo spôsobov, akým štáty Európy a Severnej Ameriky dlhodobo vytvárali pozitívny obraz o svojom politickom systéme. Politizácia boja proti dopingu však má svoje obmedzené možnosti a nemala by prekročiť určité hranice, pretože práve takýmto spôsobom možno napáchať najviac škody pre šport ako taký.

Branislav Fábry