Zamrznuté horniny sa začali postupne topiť, pôda sa začala prepadávať a tento geologický jav sa začal každoročne zväčšovať.
Teraz má trhlina viac než 1,5 km na dĺžku a asi 120 metrov na šírku. Satelitné snímky ukázali, že kráter sa zväčšuje každoročne o 15 metrov a pri teplom počasí o 310 metrov.
Podobné praskliny sa nachádzajú i v Grónsku a Kanade. Ale v Batagajke je kráter dvakrát hlbší než ostatné, preto priťahuje vedcov z celého sveta.
Miestni obyvatelia sa tomuto miestu vyhýbajú na sto honov a prasklinu nazývajú „bránou do pekla”, pretože občas sú počuť strašné zvuky. Vedci to vysvetľujú tak, že sa sype pôda.
Paleontológovia nazývajú Batagajku „bránou do minulosti”. Pretože v hĺbke sa dajú preskúmať rôzne geologické epochy, veď niektoré krasy vznikli pred 200 000 rokmi. Už boli nájdené pozostatky mamutov, bizónov a pižmoňov severných.