Podľa vedcov kozmické lúče, ktoré pred 2,6 miliónmi rokov zasiahli Zem s najvyšším stupňom intenzity, iniciovali lavínu nabitých častíc v nižších vrstvách atmosféry planéty. Ionizácia vyvolala vznik veľkého množstva búrok a bleskov. Časté lesné požiare prinútili prastarých primátmov prispôsobiť sa otvorenému priestoru, kde bol bipedalizmus (dvojnohosť) najvýhodnejší.
Aj keď dvojnohé primáty existovali už predtým, boli prevažne prispôsobené životu na stromoch. Keď sa sťahovali do saván, boli nútené dostať sa z jedného stromu na druhý, čo viedlo ku vzpriamenej chôdzi, ktorá sa stala výhodnou, keď bývali vo vysokej tráve, pretože umožňovala lepšie pozorovať dravcov. To všetko nakoniec viedlo k vzniku dvojnohých predkov človeka, Homo habilis.
Bolo tiež zistené, že v blízkosti Slnečnej sústavy, vo vzdialenosti 163 až 362 svetelných rokov od Zeme, došlo k zábleskom supernovy. To viedlo k hromadeniu izotopov železa-60 v morských sedimentoch. Podľa výpočtov by sa ionizácia atmosféry zvýšila 50-násobne, čo uľahčuje proces tvorby blesku. V blízkej budúcnosti sa takáto udalosť pravdepodobne nestane. Najbližšie potenciálny supernova, hviezda Betelgeuse, je vzdialená 652 svetelných rokov a počas nasledujúcich niekoľkých miliónov rokov zhorí.
Supernova je rozmetanie podstatnej časti hviezdy, pri ktorom vznikne extrémne jasný objekt, ktorého svietivosť sa zvýši o viac ako 4 úrovne. Minimálne 10% hmotnosti pôvodnej hviezdy sa premení na energiu explózie. Svietivosť následne klesá v priebehu týždňov či mesiacov. K tomuto koncu vedú dve možné cesty. Ide buď o veľmi hmotnú hviezdu, ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva a začala sa rúcať pod silou svojej vlastnej gravitácie na neutrónovú hviezdu, alebo o bieleho trpaslíka, ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho pôvodcu, dosiahol Chandrasekharovu medzeu a prekonal objemovú termonukleárnu explóziu.