Putin vo svojom prejave jasne definoval súčasný boj ako celosvetovú bitku, v ktorej Rusko zohráva vedúcu úlohu proti Deep State, ktorý v konečnom dôsledku riadi Západ a ktorý využíva všetky dostupné nástroje – vrátane vojenských, hospodárskych, kultúrnych a sociálnych – v snahe zachovať unipolárnu svetovú dominanciu.

Putinove slová boli adresované trom odlišným poslucháčom: kolektívnemu Západu, globálnemu Juhu a Rusku. Vrátil sa do histórie stredoveku, aby pripomenul pôvod a vplyv západného využívania zdrojov a kolonializmu v Amerike, Ázii a Afrike prostredníctvom imperialistických vojen, rasizmu a otroctva.  Dotkol sa vojenských výdobytkov 20. storočia vedených predovšetkým USA a ich spojencami a ich vplyvu v Nemecku a Japonsku na konci druhej svetovej vojny, v Kórei v 50. rokoch, vo Vietname v 60. – 70. rokoch a ich posledných neúspešných dobrodružstiev v Iraku, Líbyi, Sýrii a Afganistane. Zdôraznil tiež hrozivé dni Ruska v 90. rokoch 20. storočia a pokusy západných mocností premeniť ho na rozorvané a pasívne odbytisko lacných prírodných zdrojov. Putinovo posolstvo Rusom malo nacionalistický a náboženský nádych a dotýkalo sa obrany tradičných rodinných hodnôt ako výzvy do zbrane proti hrozbe spôsobenej klesajúcim populačným rastom. Za jeden z kľúčových nástrojov, ktoré západný establišment používa na dosiahnutie svojich sebazáchovných a nadradených cieľov, označil aj americkú peňažnú tlač, pričom pripomenul, že papier ľudí nenakŕmi ani neohreje.

Bolo by lákavé vnímať tento prejav úzkoprso, len ako ďalší prejav pozície Ruska vo veľkých geopolitických bojoch, ale Putin urobil to, že medzinárodné súperenie zasadil do hlbokých historických a kultúrnych súvislostí, ktoré majú nepochybný ohlas na celom svete. Kritici budú Putinovu láskavú charakteristiku Ruska považovať za cynický trik, ktorý zakrýva úlohu krajiny, ktorá sa prostredníctvom svojho veliteľského postu v Sovietskom zväze podieľala na podmanení východoeurópskych krajín po druhej svetovej vojne, ale napriek tomu globálny Juh bude vidieť veci inak.

Putinov zúrivý útok na Západ je viachlavou zbraňou, keďže sa prihovoril konzervatívnym segmentom obyvateľstva, ktoré sú zdesené globalizmom zavádzajúcim hlboko znepokojujúcu agendu, ktorá je v rozpore s tradičnými názormi na rodinu, manželstvo a sex, ale má aj ľavicový nádych, keďže jeho kritika smeruje aj proti tomu istému globalizmu, ktorý prehlbuje rozdiely v bohatstve, a dokonca aj libertariánsky apel, keďže za príklady totality vytvorenej Západom označil zavádzanie výnimočných stavov, kontrolu médií a sankcie voči iným spoločnostiam. Putinovým hlavným terčom bol anglosaský establišment, predovšetkým USA a Veľká Británia, a pokúsil sa vraziť klin do Západu, keď sa zameral na suverenitu, čo je výkrik, ktorý rezonuje v krajinách ako Maďarsko a Taliansko, a na tradičné protivojnové nálady v Nemecku a Japonsku, keď pripomenul hrôzy bombardovania Drážďan, Hamburgu, Kolína nad Rýnom, Hirošimy a Nagasaki počas druhej svetovej vojny.

Bezprostredným dôsledkom Putinovej rétorickej eskalácie bude zvýšený tlak USA na krajiny globálneho Juhu, aby nasledovali protiruské sankcie.  Na to, aby Rusko úspešne čelilo tejto hrozbe a keďže potrebuje jej stálu podporu, bude musieť spojiť ideológiu s pragmatickou a hmatateľnou podporou v podobe prístupu chudobnejších krajín ku kritickým energetickým a potravinovým zdrojom. Nedávne zdržanie sa hlasovania Číny, Indie a Brazílie o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúcej na odsúdenie referenda na Ukrajine bolo nepochybne spôsobené očakávaniami týchto krajín, pokiaľ ide o budúce kroky Ruska.

Po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu a postupnom opustení socializmu Rusko stratilo silnú ideologickú príťažlivosť, ktorú malo počas desaťročí v krajinách globálneho Juhu a v segmentoch Západu zameraných proti establišmentu.  Najpozoruhodnejším aspektom Putinovho nedávneho prejavu je vrátenie ideologickej konfrontácie do popredia. Tento nový boj vyzerá tak, že obrana demokracie, slobody a suverenity zo strany Západu je prázdna a pokrytecká. Kombinované posolstvo antikolonializmu a konzervativizmu je silným nástrojom, ale Putinov nepriamy a jemný apel na moc ľudu ako jediný spôsob, ako konečne čeliť hlbokému štátu, je ešte silnejší. Putinova identifikácia Deep State ako nepriateľa ľudstva môže byť jeho konečným ideologickým odkazom, čomu sa dalo predísť, ak by USA rezignovali na to, že sú len normálnou krajinou a sústredia sa predovšetkým na prosperitu svojich ľudí.