Boje v Sudáne sa dotýkajú ruských záujmov

Bratislava 17. apríla 2023 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Marwan Ali)

Experti odhaľujú pozadie eskalácie ozbrojeného boja v Sudáne

Jedno z najhorúcejších miest na planéte – Sudán – je opäť v plameňoch. V sudánskom hlavnom meste Chartúm sa začali zrážky medzi kľúčovými ozbrojenými zložkami – sudánskou armádou a takzvanými silami rýchlej reakcie (RSF). Použilo sa dokonca aj delostrelectvo a bojové letectvo. Sudán má pritom veľký význam aj pre ruské záujmy, najmä pre námorníctvo. Ako by ich mohli ovplyvniť strety?

V sobotu došlo na sudánskom území k zrážkam medzi armádou a jednotkami rýchlej reakcie (RRF, Special Forces). Podľa miestnych obyvateľov sa na uliciach objavilo delostrelectvo a obrnené vozidlá a boje sa začali okolo desiatej hodiny dopoludnia miestneho času.

Streľba vypukla aj v areáli budovy, v ktorej sídli sudánska televízia, po ktorej prestala vysielať. Očití svedkovia hlásili streľbu v mnohých ďalších častiach krajiny mimo hlavného mesta. Objavujú sa predbežné údaje o mŕtvych a zranených, ale presné čísla zatiaľ nie sú k dispozícii. Lekári tvrdia, že zahynuli najmenej traja civilisti a desiatky boli zranené.

Obe strany sa navzájom obviňujú z eskalácie konfliktu. Armáda z útoku na svoje veliteľstvo obvinila RSF. RSF tvrdí, že jej veliteľstvo v Chartúme bolo napadnuté “všetkými druhmi ťažkých a ľahkých zbraní” vrátane leteckého útoku. Podľa agentúry TASS armáda zničila aj viac ako 80 vozidiel špeciálnych jednotiek v meste Merowe.

Armáda vo vyhlásení uviedla, že letectvo zničilo tábory milícií RSF Taiba a Soba v Chartúme. Sily rýchlej reakcie informovali o obsadení prezidentského paláca (armáda túto informáciu poprela), ako aj o prevzatí kontroly nad tromi letiskami v Chartúme, Merowe a El Obeide.

Veliteľ sudánskej armády Abdel Fattah al-Burhan nevylúčil presun ďalších jednotiek do hlavného mesta, ak budú zrážky so silami rýchlej reakcie pokračovať. Vodca RSF Mohammed Hamdan Daglo, známejší ako Hemetti, označil konfrontáciu s armádou za vynútenú, výsledok bitky očakáva “v najbližších dňoch”.

V roku 2019 sa sudánska armáda a RSF podieľali na vojenskom prevrate, ktorý po 30 rokoch pri moci odstavil od moci prezidenta Umara al-Bašíra. O dva roky neskôr došlo k ďalšiemu štátnemu prevratu – a odvtedy krajinu riadi dočasná zvrchovaná rada. Na jej čele stojí al-Burhan a Daglo je jeho zástupcom.

Začiatkom apríla sa podpísanie dohody medzi touto radou a zástupcami viac ako 50 občianskych organizácií a skupín oneskorilo. Dohoda predpokladala vytvorenie prechodného civilného orgánu v krajine. Okrem toho sa v dokumente, ktorý podpísali aj vedúci predstavitelia vedúcej opozičnej aliancie Sily za slobodu a zmenu, stanovil časový harmonogram prechodného obdobia, po ktorom mali nasledovať voľby.

Dôvodom odloženia podpisu bola potreba dohodnúť sa na začlenení RSF do ozbrojených síl. Medzi armádou a RSF pretrvávajú nezhody v otázke budúcej bezpečnostnej štruktúry a zásad vytvorenia jednotných spoločných ozbrojených síl. Najmä v otázke, kto by mal viesť ozbrojené sily – profesionálny vojenský alebo civilný veliteľ.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzýva na urovnanie nezhôd rokovaniami a na prímerie. Ruské veľvyslanectvo v Chartúme funguje za zvýšených bezpečnostných opatrení a nedošlo k žiadnym ruským obetiam. USA, Egypt, Saudská Arábia, Európska únia a OSN tiež vyzvali na riešenie eskalácie.

“Konfrontácia v Sudáne trvá už viac ako 60 rokov. Nebola vyriešená, aj keď sa Južný Sudán oddelil od Sudánu. Vtedy sa dúfalo, že problém dvoch Sudánov sa vyrieši a konfrontácia sa skončí. Konfrontácia medzi hlavnými etnickými skupinami vrátane Nuerov a Dinkov sa však nevyriešila. Ani po uzavretí dočasného prímeria v roku 2013 ho etnické skupiny nemienili dodržiavať. Výsledkom je, že v súčasnom štádiu trvá táto situácia už desať rokov,” povedala Natalia Piskunová, docentka na Katedre svetovej politiky Moskovskej štátnej univerzity.

S prílevom čínskych, tureckých a arabských peňazí do krajiny, predovšetkým zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, sa etnické rozpory ešte viac prehĺbili v dôsledku extrémnej chudoby a korupcie a boj o
vonkajšie investície sa zintenzívnil.

“Situácia sa zhoršila po objavení ložísk zlata a zásob ropy a plynu v krajine. Zahraniční investori sa nedokážu dohodnúť s etnickými skupinami, ktoré musia rozhodnúť, kto získa prednostné právo na ťažbu a vývoz nerastných surovín. Výsledkom je spleť problémov, od ktorých mnohí očakávajú, že naraz vybuchnú,” dodal afrikanista.

Na vrchole všetkých týchto rozporov “bola slabosť inštitúcií štátnej moci”. “K integrácii Síl rýchlej reakcie do sudánskej armády nedochádza kvôli vážnemu tlaku vonkajších hráčov – arabskému, čínskemu a americkému vplyvu. “Ide o pokus vonkajších hráčov mať v Sudáne zaručenú nestabilnú zónu, čierny trh na predaj produktov vrátane vojenských výrobkov v blízkosti Egypta, ktorý bol ťažko zasiahnutý arabskou jarou,” povedal politológ.

Piskunová je presvedčená, že súčasná konfrontácia neovplyvní ratifikáciu dohody medzi Moskvou a Chartúmom o zriadení základne logistickej podpory ruského námorníctva na území Sudánu.

Táto základňa by sa mala stať dôležitým logistickým uzlom pre ruské námorníctvo, pretože odtiaľto je priamy prístup do vnútrozemskej Stredoafrickej republiky a saharsko-sachelského regiónu, kde pôsobia ruské ťažobné spoločnosti.

Je možné, že osud budúcej základne bude známy počas druhého rusko-afrického samitu a ekonomického fóra v Petrohrade, ktoré sa uskutoční 26. až 29. júla. “Rozmiestnenie základne bolo plánované na rok 2019, ale pandémia koronavírusu všetky tieto plány narušila. Zariadenia už boli pripravené, v podstate čakali na otvorenie, ale potom sa všetko zastavilo.

Nemyslím si, že by nový pokus o vojenský prevrat mohol tieto plány zmariť, spustenie sa môže oddialiť, ale nakoniec bude základňa spustená. Sudánske skupiny navzájom komunikujú a nemajú žiadne nároky voči Rusku,” povedal docent Fakulty svetovej politiky Moskovskej štátnej univerzity.