Môj profil 
Predplatné
Miklas: Prezidentské voľby v Poľsku sú typickým príkladom ukazujúcim na mizériu dnešnej politiky, najmä vo východnej Európe. V širšom rozmere sa to ale dá brať všeobecne. Ide totiž o absurdné divadlo dvoch v zásade rovnakých lídrov. Jeden bojuje za “národ, Boha, právo nosiť zbraň, posvätnosť manželstva” (teda atribúty novovzkriesenej konzervatívnej pravice). Druhý zase bojuje za “práva menšín”, jednopohlavných párov zachádzajúcich až do absurdných diskusií o počte pohlaví a rodovo vyvážených záchodoch (teda témy neoliberálnej pravice).
Čo je ale dôležité a v čom sú obaja lídri rovnakí? Žiadny z nich totiž nespochybňuje právo mocných, systém neoliberalizmu a globálneho či národného kapitalizmu. Obaja, aj keď s rozdielnou rétorikou, bojujú za zachovanie globálneho “statusu quo”. Teda neoliberalizmu plus globálnej nadvlády USA.
V zásade je vyššie uvedené možné povedať o politike takmer všetkých krajín východnej Európy, vrátane ČR.
Ústredná ľavicová téma boja proti mocným, neoliberalizmu a za miestnu aj globálnu sociálnu spravodlivosť z priestoru východnej Európy zmizla, respektíve je úplne potlačená hysterickým súperením dvoch pravicových odnoží – kultúrneho a ekonomického neoliberalizmu a národnou konzervatívnou pravicou.
Západ je v tomto ohľade trochu ďalej, a ešte viac napríklad Latinská Amerika, kde sa v tvrdom boji s otvorene fašisticky orientovanou pravicou, podporovanou mocenskými záujmami USA, formuje nová ľavica, ale rovnako tak aj na Západe, kde sa ľavica začína vymaňovať z vražedného zovretia neoliberalizmu, do ktorého ju zahnala ideológia “Tretej cesty” a “Blairismu” 90. rokov a začiatku nového milénia.
Toľko malé zamyslenie nad prezidentskými voľbami v Poľsku v širších súvislostiach a z ľavicového pohľadu.
Ešte k tomu dodám – ak ľavica miesto kultúrno neoliberálnej politiky identít (alebo naopak nadbiehania národno konzervatívnej pravici) urýchlene nepostaví do centra svojej politiky znovu sociálno-ekonomické otázky a to ako v miestnom, tak globálnom rámci (táto previazanosť je veľmi dôležitá), a namiesto toho naďalej bude zotrvávať v neoliberálnej a identitárnej politike, ako ju pre ľavicu narysoval kultúrny neoliberalizmus, a bude sa týmto spôsobom naďalej vymedzovať voči novej pravici, tak môže iba očakávať zosilňovanie opačnej identitárnej (národno konzervatívnej) reakcie na druhej strane, namiesto toho aby došlo k posunu vecí vpred.
Takže rekapitulujem. V Poľsku v boji medzi Trumpom a Bidenom Trump vyhral. A nič sa vlastne nezmenilo na neoliberálnej politike krajiny, ľavicové sily zostali bokom a nemá sa kto postarať o sociálnu spravodlivosť.
.jpg)
.jpg)
