Pre Rusko tiež nie je terajšie zníženie cien ropy tak nebezpečné ako pre iných hlavných vývozcov čierneho zlata, pretože ruský rozpočet počíta s cenou 40 dolárov za barel, zatiaľ čo dnešné ceny sú 58 dolárov.
Zmena pomeru síl medzi ropnými veľmocami sa dá pozorovať aj podľa takého ukazovateľa, ako sú rezervy centrálnych bánk, poznamenáva Bloomberg.
Zlaté a devízové rezervy Centrálnej banky Ruskej federácie môžu za 8 rokov prvýkrát prekročiť zásoby Saudskej Arábie, domnieva sa agentúra. Posilňuje to pozícia Moskvy na rokovaniach o znížení ťažby ropy.
Bloomberg pripomína, že Saudská Arábia v poslednej dobe dosť vyčerpala svoje rezervy, zatiaľ čo Rusko pomocou šetrenia dosiahlo proficitu. Tento fakt, a tiež okolnosť, že Rusko má stále väčší vplyv na OPEC, svedčí o zmene pomeru síl medzi dvoma hlavnými hráčmi ropného trhu.
“OPEC už nemôže ďalej ignorovať Rusko, lebo je to veľký vývozca ropy so silnou ekonomikou,” poznamenala Elina Rybaková, zástupkyňa hlavného ekonóma, Ústavu medzinárodných financií vo Washingtone.
Svetové ceny ropy sú medzitým na úrovni, ktorá nedovoľuje väčšine krajín OPEC vyrovnať štátne výdavky. V decembri sa členovia organizácie dohodli na znížení ťažby, ale nie je jasné, či Rusko urobí to isté.
Bloomberg informuje, že ruské rezervy dosiahli v júni 518 miliárd dolárov, zatiaľ čo saudské klesli na 527 miliárd. V prípade, že Rusko predstihne Saudskú Arábiu, usadí sa na štvrtom mieste na svete podľa výšky zlatých a devízových rezerv.
Rusko je navyše pripravené na ešte nižšie ceny ropy, pretože jeho rozpočet počíta s cenou 40 dolárov za barel (dnes je to 58), čo umožní Moskve ďalšie hromadenie rezerv “pre strýčka Príhodu”, píše Bloomberg.
Na začiatku augusta Sputnik informoval o tom, že centrálne banky nakúpili 374 ton zlata v prvej polovici tohto roka, čo je vôbec najväčšia akvizícia verejných inštitúcií v prvých šiestich mesiacoch kalendárneho roka. Nákup zliatkov stál rekordných 15,7 miliárd dolárov, čo predstavuje jednu šestinu celkového dopytu po vzácnom kove od začiatku roka 2019.
Podľa The Financial Times, ktoré odkazujú na údaje Svetovej rady pre zlato (World Gold Council, WGC), lídrami novej zlatej horúčky sú centrálne banky Poľska, Ruska a Číny. Tie sa snažia diverzifikovať svoje rezervy na úkor dolára. Ruská centrálna banka sa od januára zásobila 96,4 tonami zlata a minulý týždeň potvrdila, že celkové zásoby zlata v krajine dosiahli začiatkom júla 100,3 miliardy dolárov. Čína nakúpila 74 ton vzácneho kovu počas uvedeného obdobia.