Môj profil 
Predplatné
Budúci týždeň to bude presne 50 rokov od upálenia sa Palacha. Kým jeho pohrebu sa zúčastnilo desaťtisíc ľudí, už o rok neskôr akoby Palachovo meno neexistovalo. Až do januára 1989, kedy prepukli demonštrácie v rámci “Palachovho týždňa”, ktoré boli jedným zo signálov pádu totality.
Historik Peter Blažek však na základe nových výpovedí Palachových spolužiakov odhalil, že pohľad bádateľov, ktorí prezentovali Palacha ako citlivého mladíka, ktorý odmietal násilie, nezodpovedá úplne realite.
“O zbrani Jana Palacha a jeho premýšľanie, či ju nepoužiť proti okupantom, mi prvýkrát povedali pred necelými dvoma rokmi jeho spolužiaci z Vysokej školy ekonomickej Márie Strieborná a Václav Hanák na stretnutí účastníkov zájazdu do Kazachstanu…,” vysvetľuje historik Petr Blažek.
Václav Hanák spomínal na stretnutie so svojím spolužiakom 21. augusta 1968 dopoludnia neďaleko pražského Senovážného námestí v Prahe. Palach, ktorý krátko predtým prišiel vlakom zo Všetaty, kde býval, mu vraj opatrne ukázal aktovku, v ktorej mal pištoľ, s tým, že ide brániť budovu rozhlasu na Vinohradskú triedu.
“Pán Hanák sa mu snažil jeho úmysel vyhovoriť a varoval ho pred použitím zbrane,” tlmočí historik.
Podobne spomínala aj Marie Strieborná, ktorá niekoľko mesiacov po zraze účastníkov zájazdu do Kazachstanu zomrela. Ján Palach jej podľa nej ukázal na jeseň 1968 zbraň pri svojej návšteve Vysokej školy ekonomickej na dnešnom Churchillovho námestí.
Rovnako aj ona mu plán bojovať s okupantmi vyhovárala s tým, že by po zastrelení sovietskeho vojaka nasledoval výnimočný stav – možno ako za heydrichiády.
Jeho spolužiaci však o tomto nehovorili z obavy, že by bol vnímaný ako terorista. “Aby skrátka táto epizóda, kedy k žiadnemu použitie zbrane nakoniec nedošlo, nevrhla na Jana Palacha zlé svetlo,” vysvetlil Blažek.
Existenciu zbrane potvrdil potom historikovi aj Palachov starší brat Jiří. Vysvetlil, že po smrti brata našli v jeho veciach pištoľ značky Browning, ktorá patrila kedysi otcovi.
Libuše Palachova si po synovej smrti zbraň odviezla a tajne sa jej zbavila, aby rodina nemala problémy za nelegálne držanie zbrane. Čo sa však zo zbraňou stalo, nikto netuší. “Už sa to asi nedozvieme, kde tá zbraň skončila,” konštatuje Blažek.
Na veľký čin sa pripravoval už od mladosti
Kamát Stanislav Hamr vysvetlil, že spoločne sa intenzívne zaujímali nielen o historické knihy, ale aj zbrane.
Podľa neho sa Palach už od mladosti pripravoval na veľký čin po vzore svojich historických hrdinov. Hamr spomína napríklad na zarážanie ihly pod necht či drvenie prstov vo zveráku. “Pridaj, utiahne to! Vyzýval ma. A nikdy pritom ani nemukol,” vysvetlil.
Plánov na aktívny odpor mal viac
Palachova zaujatosť zbraňami bola pre historikov nové zistenie, keďže Palach bol doteraz prezentovaný ako veľmi citlivý mladík, ktorý odmieta násilie.
Citlivý k bezpráviu a nespravodlivosti bezpochyby bol, ale vďaka rozprávaniu jeho spolužiakov sa pozeráme aj na mladíka, ktorý vynikal v odhodlaní.
Palach totiž vyzýval na násilné obsadenie budovy Československého rozhlasu, ktorý formuloval na začiatku januára 1969 v liste študentskému vodcovi Lubošovi Holečkovi.
“List svedčí o Palachových plánoch na aktívny odpor. Ukazuje, rovnako ako spomínaná zbraň, že dlhšiu dobu premyšľal nad radikálnym činom. Keď som ho v roku 2008 prvýkrát videl, s prekvapením som pochopil, že Palachovo sebeupálenie nebolo bleskom z čistého neba, tak ako bolo do vtedajšej doby často prezentované,” zhrnul Blažek.
.jpg)
