Môj profil 
Predplatné
Priepasť medzi liberálmi a zvyškom spoločnosti sa prehlbuje. Čím viac liberáli hlava-nehlava útočia na všetkých – na ľavičiarov, na komunistov, na konzervatívcov, na národniarov, na anarchistov, na sociálnych demokratov, skrátka na všetkých – tým viac ich majú ľudia plné zuby. A všetci. “Liberál” sa stáva neslušným slovom.
Vidím to všade, kde prídem. Ak chcem povedať, že v etických otázkach nie som konzervatívny, hľadám všetky možné opisné výrazy ako “otvorený”, “tolerantný” a podobne, ale slovo “liberálny” sa jednoducho nedá použiť. Mimo bratislavskej pravicovej bublinky sa proste stalo vulgarizmom.
Je to škoda, vo filozofii má toto slovo mnoho krásnych významov, o ktorých som písal vo svojich knihách, ale na Slovensku sa zredukovalo na jediný: byť nenávistný arogantný trtko so štýlovými brýlkami a šálikom okolo krku, ktorý prenasleduje iných ľudí za ich názory, štát považuje za číre zlo, obdivuje Ameriku, nenávidí Rusko, s náboženským zápalom vzýva voľný trh, Slovákov považuje všetkých za rasistov a najradšej by pozatváral Fica a vlastne všetkých ľavičiarov. A vlastne všetkých, čo nie sú liberáli. A možno aj všetkých, čo nebývajú v Bratislave a nepijú kávu.
Všetci, kto s ním nesúhlasíte, ste samozrejme komunisti alebo fašisti. Skrátka extrémisti. Nejakí. Ďalšou definičnou črtou typického slovenského liberála je, že sa správa ako chrobák Truhlík. Zväčša síce neprečítal jedinú politologickú knihu a životné skúsenosti získava na googli, ale tvári sa, že práve dopísal vedeckú monografiu o Rawslovom kontraktualizme a všetko videl, všade bol. Zväčša robí v nejakej nadnárodnej korporácii a nevynechá jedinú príležitosť, aby si kopol do Slovenska – ako posledný úbožiak. To je slovenský “liberál”.
Slovensko liberálmi čoraz viac pohŕda. Je to priamo úmerné tomu, akí sú agresívni. Cítim to aj na sebe. Kedysi som bol schopný spojiť sa za dobrú vec s každým okrem nacistov, no dnes už nie: keď dnes vidím, že dal niekto rozhovor Denníku N, pochybujem o ňom; keď niekoho vidím čítať SME, nechce sa mi s ním dať do reči; keď niekoho na FB vidím, že má medzi kamarátmi fanatikov ako Kiska, Demeš, Ondřejíček či Hanzelová, nepripájam si ho medzi priateľov a automaticky mažem tých, čo majú nálepku Za slušné Slovensko, pretože táto nálepka sa stala symbolom pre tých najvyšinutejších neoliberálov. Myslím, že tak to dnes cíti každý úprimný ľavičiar. Nechceme mať s liberálmi nič spoločné.
Neoliberáli to proste so svojou aroganciou prehnali. Spálili všetky mosty a na Slovensku ich ľudia nenávidia pomaly viac ako fašistov. Necítim voči ním ľútosť. Cítim dešpekt.
Treba však dodať, že slovenskí liberáli nielen rozdeľujú, ale aj spájajú. Všetkých proti sebe. Ľudia, do ktorých neoliberáli útočia, medzi sebou pociťujú čoraz viac vzájomných sympatií bez ohľadu na politické presvedčenie. A platí to aj pre alternatívne médiá, ktoré sú pod takým tlakom neoliberálnych korporátnych médií, že voči ním automaticky máte sympatie, aj keď s nimi v mnohom nesúhlasíte. Slovensko sa spája proti neoliberálom a nie je to preto, že je konzervatívne. Je to preto, že slovenskí liberáli sú takí odpudiví.
Ak chce mať ľavica na Slovensku budúcnosť, musí sa oddeliť od liberálov – strápňujú ju. Slovensko potrebuje radikálnu ľavicu, ktorá sa neoliberalizmu vzoprie – bez akýchkoľvek kompromisov.
