V druhej časti svojho článku sa Bjørn Nistad venoval histórii Krymu – ako sa polostrov stal ruským, potom „ukrajinským“ a potom zasa ruským… Pripomína, že na Kryme vždy žili rôzne etnické skupiny, vrátane Tatárov, ktorí sem prišli v 15. storočí a vytvorili si tu svoj „štát“, ale, ako prízvukuje nórsky novinár, súčasťou Ukrajiny Krym nikdy nebol.

„Koncom XVIII. storočia Krym a územia severne od Čierneho mora dobyla armáda ruskej cárovnej Jekateriny Veľkej a boli začlenené do zostavy Ruskej ríše. Jekaterina pozvala na Krym ľudí rôznych národností, aby tu vytvorili hospodársky a kultúrne vyspelý región. V r. 1954, keď oslavovali 300. výročie zjednotenia Ruska a Ukrajiny, vtedajší generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščev (mal ukrajinskú národnosť) vlastným nariadením odovzdal Krym, ktorý dovtedy bol súčasťou Ruskej federatívnej republiky, do zostavy Ukrajinskej federatívnej republiky. Toto gesto v rámci jedného štátu nemalo žiaden význam: celé obyvateľstvo polostrovu seba považovalo za Rusov,“ pripomína nórsky odborník.

„Boris Jeľcin bezpochyby mohol prinavrátiť Krym do zostavy Ruska, keď sa ZSSR v r. 1991 rozpadol. Mohol ho ľahko vrátiť – keby to chcel. Ale vtedy jediné, čo ho zaujímalo, bolo ponížiť Gorbačeva a tým vlastne urýchlil záhubu Sovietskeho zväzu. Vtedy na Kryme panovali silné separatistické nálady: v r. 1991 sa uskutočnilo referendum o nezávislosti, ktorú podporila drvivá väčšina obyvateľstva, a v r. 1994 na Kryme si zvolili svojho prezidenta. Ale ani tento akt Kyjev neuznal. Jeľcinove Rusko oslabené hospodársky a politicky nemohlo pomôcť obyvateľom Krymu,“ pripomína nórsky novinár.

„To, že obyvateľstvo Krymu v r. 2014 prostredníctvom referenda roztrhlo „manželstvo“ s Ukrajinou, bolo logickým krokom a bolo to vyjadrením práva národov na sebaurčenie, ktoré je zakotvené v ústave OSN. Môžeme vytvoriť stopercentnú paralelu medzi týmto plebiscitom a odchodom Nórska zo zostavy Švédska v r. 1905, ako aj s odchodom viacerých kolónií zo zostavy európskych štátov v priebehu prvého desaťročia po skončení druhej svetovej vojny. Bol to rovnaký proces,“ prízvukuje Bjørn Nistad.

„Západné štáty vlastnoručne vytvorili precedens pre odchod Krymu zo zostavy Ukrajiny, keď uznali Kosovo za nezávislý štát. Rozdiel medzi Kosovom a Krymom je iba v tom, že odchod Kosova zo zostavy Srbska sa sprevádzal bombardovaním Juhoslávie, ktoré zapríčinilo tisíce obetí a vyháňanie stoviek tisíc Srbov z ich územia, a Krym odišiel z Ukrajiny úplne bezkrvne a nenasledovali žiadne etnické čistky, ako to bolo v krajinách bývalej Juhoslávie,“ pripomína nórsky odborník.

Autor článku spomína, ako sa k referendu v r. 2014 postavili Tatári, ktorí vládli na Kryme do konca 18. storočia a ktorých Stalin v r. 1944 obvinil z kolaborovania s Nemcami a poslal do Strednej Ázie…  Cituje tatárskeho aktivistu Vasviho Abduraimova, ktorý tvrdí, že drvivá väčšina Krymských Tatárov privítala znovu zjednotenie Krymu s Ruskom. Podčiarkol, že Tatárom vrátili ich práva, ktoré im na Ukrajine vzali koncom 80. rokov minulého storočia. Pripomenul, že po r. 1991 ukrajinské vedenie neurobilo pre Tatárov nič dobré, ale naopak, vyprovokovalo množstvo konfliktov medzi Tatármi a Slovanmi na Kryme.,

Abduraimov potvrdil, že po tom, ako sa Krym znova stal súčasťou Ruska a Krymskí Tatári ruskými občanmi, Tatári sa pozerajú do budúcnosti s veľkým optimizmom, vidia množstvo pozitívnych zmien, ktoré nastali na polostrove. Podčiarkol, že na rozdiel od Ukrajiny Rusko je mnohonárodnostný štát a že ruské vedenie má úplne iný vzťah ku národnostným menšinám, ako ukrajinské. Prízvukoval, že v Rusku všetky národnostné menšiny majú veľké  možnosti pre rozvoj svojej národnostnej kultúry, tradícií a majú sľubné perspektívy.

„Počas môjho pobytu na Kryme som navštívil množstvo lokalít, kde žijú Krymskí Tatári a nikde som si nevšimol žiadne etnické príkoria a problémy. Všetci, s ktorými som sa rozprával, ma presviedčali, že na Kryme nie sú žiadne konflikty medzi etnickými skupinami. A ani jeden taký konflikt som nezaregistroval. Politici a činitelia kultúry z mnohých európskych štátov navštívili Krym hneď po referende v r. 2014 a na vlastné oči sa presvedčili, aký je tam život, mohli si vytvoriť vlastnú mienku o tom, či bolo užitočným zjednotenie sa Krymu s Ruskom,“ poznamenáva nórsky novinár.

„Nórski politici a obyčajní ľudia by mali urobiť to isté, aby dokázali správne zhodnotiť situáciu na Kryme. Mali by navštíviť polostrov a porozprávať sa s obyvateľmi, obyčajnými ľuďmi. Som presvedčený, že oni, ako aj autor týchto riadkov, zistia, že prakticky všetci na Kryme, vrátane Krymských Tatárov, podporujú zjednotenie polostrova s Ruskom a že títo ľudia sa do budúcnosti pozerajú s optimizmom,“ uzatvára svoj článok v nórskom denníku NY TID novinár, politológ a vedec Bjørn Nistad.

Eugen Rusnák