Rodina a dualita ženy a muža
Biskup Küng poukázal na to, že pápež uvádza ako príčinu „kultúry odhadzovania“ nezodpovednosť „na zisky zameranej individualistickej spoločnosti, ktorá nemyslí na budúce generácie“. Fragmentácia vzťahov a „hriešny odpad od stvorenia“ a stvoriteľského poriadku sú dôvodom nezodpovednosti v konaní mnohých ľudí. Tento postoj je pre Františka vo veľkom rozpore s „rešpektovaním vlastného tela ako Božieho daru“ a s tým, aby sa „logika stvorenia“ rešpektovala v „mnohorakom význame nášho tela“. Preto je pre pápeža potrebné „cenenie si vlastného tela v jeho ženskosti a mužskosti, aby človek spoznal sám seba v stretávaní sa s druhým pohlavím“.
„Ochrancovia prírody musia byť ochrancami života“
Encyklika ukazuje, že neexistuje „pravé spojenie s prírodou bez lásky k človeku“, vysvetlil biskup Küng. „Kultúra odhadzovania“ je kultúra, ktorá sa „mení z logiky ovládania vlastného tela na subtílnu logiku vládnutia nad stvorením cez prírodu“. Pápež v tejto súvislosti pranieroval aj „praktický relativizmus“ scestného „antropocentrizmu“, ktorý vôľu človeka a bezprostredné vlastné záujmy vyhlasuje za najvyššiu hodnotu.
V tejto súvislosti oslovuje encyklika celkom priamo potrat ako „odporcu“ celostnej ekológie: „Pretože všetko je vo vzájomnom vzťahu, ochrana prírody je nezlučiteľná ani s ospravedlňovaním potratu“. Biskup Küng: „Ochrancovia prírody musia byť ochrancami života, ak nechcú jednotlivé problémy oslovovať fragmentaristicky a izolovane.“
Morálny teológ: Encyklika je „prorockým spisom“
Encyklika neobsahuje vieroučné výpovede, ale je skôr „prorockým spisom“, zdôraznil teológ morálky Jozef Spindelböck z Filozoficko-teologickej vysokej školy v Pöltene. To je „dôležité pre pochopenie“ encykliky. Pápežovi Františkovi ide o „vyburcovanie“, povedal Spindelböck: „Vyzýva k obráteniu, ktoré sa dotýka každého osobne.“
Pritom treba správne chápať poverenie od Boha v Knihe Genezis: Ide o to, aby sme „Božiu záhradu“, ktorá nám je zverená, „chránili a zachovali“. Koreňom zla je „nesprávne chápanie slobody ako absolútna bez hraníc,“ povedal Spindelböck, pričom človek zabúda, že je stvorením.
„Je to sociálna encyklika, ktorá je jedným článkom v sérii sociálnych encyklík od Rerum novarum pápeža Leva XIII. Centrálnou tézou pritom je, že „ekológiu nemožno oddeliť od sociálnych tém,“ ako zdôraznil Spindelböck.
„Stvoriteľská práca v Diecéze St. Pölten
„Stvoriteľskú prácu“ v Diecéze St. Pölten, ekologické projekty a iniciatívy k ochrane klímy prezentoval diecézny referent pre životné prostredie Axel Isenbart. Od r. 2010 je tu iniciatíva „farské slávnosti priaznivé voči stvoreniu“ – s aktívnym vyhýbaním sa odpadkom, s regionálnymi potravinami a s produktami férového obchodu – na ktorej sa ročne podieľa asi 150 farností. Od r. 2010 existuje aj súťaž o diecéznu cenu životného prostredia, o ktorú sa uchádzalo už 80 farností a ktorú prepožičiava biskup Klaus Küng.
Od r. 2014 beží projekt „Ekologická kláštorná ulička“, kde ide o preorientovanie sa hospodárskeho diania v budove kancelárií pastoračných služieb a Katolíckej akcie smerom k ekológii, férovému obchodu a trvalej udržateľnosti prostredníctvom manažérskeho programu životného prostredia EMAS. Po vyhodnotení skúseností sa má projekt od r. 2016 preniesť na farnosti.
Od jesene sa začne aj vzdelávací program o životnom prostredí, trvalej udržateľnosti a novej encyklike v Katolíckom vzdelávacom diele.