Biljana Plavšičová – jediná žena odsúdená haagskym tribunálom

Biljana Plavšičová – jediná žena odsúdená haagskym tribunálom

Haag 29. mája (TASR) – Jedinou ženou, ktorú Medzinárodný trestný tribunál za 20 rokov svojej existencie obžaloval, bola bývalá prezidentka bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Biljana Plavšičová.

Tribunálu sa dobrovoľne vzdala, priznaním viny sa vyhla súdnemu procesu, po dohode s prokuratúrou priznala zodpovednosť za zločiny spáchané počas bosnianskej vojny z rokov 1992-1995 a po šiestich rokoch väzenia bola predčasne prepustená.

Biljana Plavšičová sa narodila 7. júla 1930 v Tuzle, v meštianskej intelektuálskej rodine. Bývalá profesorka biológie sarajevskej univerzity, kde vyučovala od roku 1956, svoju politickú kariéru začala v Srbskej demokratickej strane (SDS), ktorú v roku 1989 spoluzakladala s Radovanom Karadžičom, vojnovým lídrom bosnianskych Srbov, a inými nacionalistickými politikmi. V prvých slobodných prezidentských a parlamentných voľbách v roku 1990 ju spolu s Nikolom Koljevičom, Alijom Izetbegovičom, Fikretom Abdičom, Ejupom Ganičom, Stjepanom Kljujičom a Franjom Borasom zvolili do predsedníctva Bosny a Hercegoviny.

Reklama

Hneď po začiatku vojny v Bosne v apríli 1992 sa vzdala svojej funkcie a zo Sarajeva odišla za Karadžičom do Pale. Krátko predtým vyhlásila: "Najradšej by som bola, keby sme (bosnianski Srbi) od Západu neprijali jediný dolár a vyhli sa tak možnosti vydierania." V roku 1992 šokovala svet, keď na verejnosti pobozkala smutne známeho veliteľa polovojenských jednotiek Željka Ražnatoviča, známeho pod prezývkou Arkan, ktorého vojaci viedli kampane teroru proti Moslimom a Chorvátom. Arkan o Plavšičovej hovoril ako o "srbskej cárovnej".

Plavšičová propagovala ideu o genetickej nadradenosti Srbov a v roku 1993, keď bola jedným z najbližších Karadžičových spolupracovníkov, vyhlásila, že etnické vyčisťovanie od Nesrbov je "prirodzený fenomén", a nie vojnový zločin.

Reklama

Svojimi tvrdými postojmi si získala prezývku "železná dáma" Balkánu. Počas vojny sa dostala do konfliktu s vtedajším srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorého verejne odsúdila, keď v roku 1994 zaviedol sankcie proti bosnianskym Srbom, aby ich prinútil rokovať o mieri. Neskôr Plavšičová ostro vystupovala proti mierovej dohode z Daytonu, ktorá v roku 1995 ukončila bosniansku vojnu a na základe ktorej bola Bosna rozdelená na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť.

Keď sa Karadžič 30. júna 1996 musel po vojne z politiky stiahnuť, Plavšičová prevzala jeho prezidentský post. Následne zmenila svoje postoje a tvrdila, že len spolupráca so Západom môže bosnianskym Srbom zaistiť prežitie. Z Banja Luky urobila hlavné mesto RS a odtiaľ viedla súboj s bývalými spojencami, ktorých hlavnou baštou bolo mesto Pale.

Plavšičová odvolala z funkcie veliteľa ozbrojených síl RS Ratka Mladiča. Vyvolala rozkol v polícii RS, aby ju postupne dostala pod kontrolu. Keď sa dostala pod paľbu miestnych médií, vymenila v nich kádre. Členov Srbskej demokratickej strany (SDS) otvorene obviňovala z korupcie, sprenevery a profitovania z vojny.

Za presadzovanie Daytonskej dohody si získala uznanie Západu a v roku 1997 sa s ňou stretol vtedajší prezident USA Bill Clinton.

Po vylúčení zo Srbskej demokratickej strany (SDS) z júla 1997 Plavšičová nasledujúci mesiac vytvorila vlastnú stranu – Srbský národný zväz (SNS). V roku 2000 začala – aj vzhľadom na vnútorné boje v SNS – uvažovať o odchode z politického života. K tomuto kroku došlo v decembri 2000, keď sa vzdala mandátu poslanca parlamentu RS.

Reklama

Keď sa objavili informácie, že ICTY proti nej vzniesol tajnú žalobu, Plavšičová sa 10. januára 2001 tribunálu dobrovoľne vzdala. Pôvodne odmietla všetky vznesené obvinenia, vrátane genocídy. V septembri 2001 ju na základe záruk vlády v Belehrade podmienečne prepustili na slobodu.

O ďalšie prekvapenie sa postarala 2. októbra 2002, keď prostredníctvom videolinky uznala vinu zo zločinov proti ľudskosti. Prokuratúra ICTY následne zvyšných sedem bodov žaloby stiahla. Priznaním viny sa Plavšičová vyhla procesu.

Haagsky tribunál odsúdil Biljanu Plavšičovú 27. februára 2003 po tom, ako sa priznala, že zohrala vedúcu úlohu v kampani prenasledovania bosnianskych Chorvátov a Moslimov počas vojny v rokoch 1992 až 1995, ktorá si vyžiadala viac ako 200.000 obetí. Bola prvou odsúdenou etnickou Srbkou, ktorá po dohode s prokuratúrou priznala zodpovednosť za zločiny spáchané počas bosnianskej vojny z rokov 1992-1995.

Dnes 83-ročnú Plavšičovú 27. októbra 2009 po šiestich rokoch väzenia predčasne prepustili na slobodu. Plavšicová vtedy oznámila, že sa usadí v Srbsku. Švédsko, kde si odpykávala trest, opustila zo štokholmského letiska Arlanda. Do Belehradu pricestovala v spoločnosti bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika.

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

10:37

Daňové licencie, ktoré od budúceho roka prinesú minimálne zdanenie firiem bez ohľadu na ich hospodársky výsledok, ovplyvnia viac než 43 % slovenských spoločností. Komplikácie vzniknú predovšetkým malým a neaktívnym firmám. Ich majitelia by si preto mali zvážiť, ako ďalej postupovať, upozornil zakladateľ účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax Patrik Kasáš.

Daňové licencie majú byť podľa odborníka pákou na právnické osoby, ktoré sa daňovej povinnosti doteraz vyhýbali. Zasiahnu však aj podnikateľov, ktorí majú neaktívne spoločnosti.

09:48

Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 % ľudí, pričom 69 % takúto možnosť odmieta. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Alma Career, ktorý sa uskutočnil na viac ako 76.000 respondentoch z 13 krajín.

V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov.

09:05

Srbský tenista Novak Djokovič stále nevie, kto bude jeho nový tréner. Prvý muž svetového rebríčka ukončil v stredu spoluprácu s Goranom Ivaniševičom, ktorý nahradil na prelome rokov 2021 a 2022 Slováka Mariána Vajdu.

Djokovič ukončil spoluprácu s Ivaniševičom
Na snímke z januára 2023 srbský tenista Novak Djokovič (vľavo) a jeho vtedajší tréner Goran Ivaniševič počas tréningu pred grandslamovým turnajom Australian Open v Melbourne
08:51

Nasadením pozemných jednotiek členského štátu NATO na Ukrajine by sa automaticky nestali všetky ostatné krajiny Aliancie účastníkmi konfliktu s Ruskom. Vyplýva to zo zatiaľ nepublikovanej správy odborného panelu nemeckého parlamentu, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti.

08:30

Barack Obama, Bill Clinton a niekoľko veľkých mien zo sveta americkej zábavy sa vo štvrtok večer zišli v New Yorku, aby pomohli na akcii prezidentovi Joeovi Bidenovi získať rekordnú sumu 25 miliónov dolárov na kampaň za jeho znovuzvolenie. Informovala agentúra AP.

Nálada vo vypredanej koncertnej sále Radio City Music Hall v New Yorku bola elektrizujúca. Obama ocenil Bidenovu ochotu hľadať spoločnú pôdu a povedal: “Toto je ten typ prezidenta, akého chcem.”

Joe Biden Barack Obama Bill Clinton Stephen Colbert
Stephen Colbert spoločne s Bidenom, Obamom a Clintonom v New Yorku
08:03

Teroristické hnutie Islamský štát (IS) vo štvrtok vyhlásilo, že bude podnikať ďalšie útoky proti “židom a kresťanom” po celom svete. Informuje agentúra DPA.

Hovorca IS Abú Huzajfa al-Ansárí v 40-minútovej novej zvukovej nahrávke, zverejnenej médiom hnutia al-Furkán, vyzval “osamelých vlkov na útoky proti križiakom (kresťanom) a židom všade vo svete, predovšetkým v Európe, Spojených štátoch a v srdci židovského štátu, meste al-Kuds, a v Palestíne počas ramadánu”.

07:52

Súd v ruskej exkláve Kaliningrad vo štvrtok odsúdil novinára Michaila Feldmana na dva roky odňatia slobody za kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Polícia v Moskve počas 24 hodín zadržala ďalších piatich reportérov, informuje agentúra AFP.

07:30

Autobus s približne 60 cestujúcimi havaroval vo štvrtok večer na diaľnici v západnom Nemecku, zranenia utrpelo vyše 20 ľudí. 

Podľa policajného hovorcu autobus prevážal študentov strednej odbornej školy vo Warburgu. Vracali sa z výletu v Anglicku.

07:20

V pražskej Fakultnej nemocnici na Bulovke sa stal v pondelok 25. marca fatálny incident. Personál vykonal potrat zdravej žene v štvrtom mesiaci tehotenstva, pretože si splietol pacientky. Vo štvrtok to potvrdila tlačová hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Prípadom sa zaoberá polícia, informoval portál iDNES.cz.

Tehotná žena išla na bežnú kontrolu, kým druhej žene mali lekári urobiť zákrok, ktorý sa vykonáva napríklad pri liečbe chorej maternice, ale je možné ním tiež ukončiť tehotenstvo.

07:00

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že členovia skupiny G20 sa budú musieť zhodnúť, či pozvú ruského lídra Vladimira Putina na novembrový summit v Brazílii. Informovala agentúra AFP.

Brazília sa postavila proti snahe izolovať a potrestať Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západné krajiny nesú časť viny za vojnu.

06:40

Francúzske úrady počas uplynulých dní v rámci rozsiahlych policajných razií vo viacerých mestách zadržali 1357 osôb podozrivých z drogovej trestnej činnosti. Vo štvrtok to v meste Dijon vyhlásil francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. Informovala agentúra DPA.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Gaucho alebo juhoamerický kovboj kúpe koňa počas festivalu ródea Criolla Week v Montevideu v Uruguaji

Autor: AP/Matilde Campodonico

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali