Môj profil 
Predplatné
Haag 29. mája (TASR) – Jedinou ženou, ktorú Medzinárodný trestný tribunál za 20 rokov svojej existencie obžaloval, bola bývalá prezidentka bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Biljana Plavšičová.
Tribunálu sa dobrovoľne vzdala, priznaním viny sa vyhla súdnemu procesu, po dohode s prokuratúrou priznala zodpovednosť za zločiny spáchané počas bosnianskej vojny z rokov 1992-1995 a po šiestich rokoch väzenia bola predčasne prepustená.
Biljana Plavšičová sa narodila 7. júla 1930 v Tuzle, v meštianskej intelektuálskej rodine. Bývalá profesorka biológie sarajevskej univerzity, kde vyučovala od roku 1956, svoju politickú kariéru začala v Srbskej demokratickej strane (SDS), ktorú v roku 1989 spoluzakladala s Radovanom Karadžičom, vojnovým lídrom bosnianskych Srbov, a inými nacionalistickými politikmi. V prvých slobodných prezidentských a parlamentných voľbách v roku 1990 ju spolu s Nikolom Koljevičom, Alijom Izetbegovičom, Fikretom Abdičom, Ejupom Ganičom, Stjepanom Kljujičom a Franjom Borasom zvolili do predsedníctva Bosny a Hercegoviny.
Hneď po začiatku vojny v Bosne v apríli 1992 sa vzdala svojej funkcie a zo Sarajeva odišla za Karadžičom do Pale. Krátko predtým vyhlásila: "Najradšej by som bola, keby sme (bosnianski Srbi) od Západu neprijali jediný dolár a vyhli sa tak možnosti vydierania." V roku 1992 šokovala svet, keď na verejnosti pobozkala smutne známeho veliteľa polovojenských jednotiek Željka Ražnatoviča, známeho pod prezývkou Arkan, ktorého vojaci viedli kampane teroru proti Moslimom a Chorvátom. Arkan o Plavšičovej hovoril ako o "srbskej cárovnej".
Plavšičová propagovala ideu o genetickej nadradenosti Srbov a v roku 1993, keď bola jedným z najbližších Karadžičových spolupracovníkov, vyhlásila, že etnické vyčisťovanie od Nesrbov je "prirodzený fenomén", a nie vojnový zločin.
Svojimi tvrdými postojmi si získala prezývku "železná dáma" Balkánu. Počas vojny sa dostala do konfliktu s vtedajším srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorého verejne odsúdila, keď v roku 1994 zaviedol sankcie proti bosnianskym Srbom, aby ich prinútil rokovať o mieri. Neskôr Plavšičová ostro vystupovala proti mierovej dohode z Daytonu, ktorá v roku 1995 ukončila bosniansku vojnu a na základe ktorej bola Bosna rozdelená na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť.
Keď sa Karadžič 30. júna 1996 musel po vojne z politiky stiahnuť, Plavšičová prevzala jeho prezidentský post. Následne zmenila svoje postoje a tvrdila, že len spolupráca so Západom môže bosnianskym Srbom zaistiť prežitie. Z Banja Luky urobila hlavné mesto RS a odtiaľ viedla súboj s bývalými spojencami, ktorých hlavnou baštou bolo mesto Pale.
Plavšičová odvolala z funkcie veliteľa ozbrojených síl RS Ratka Mladiča. Vyvolala rozkol v polícii RS, aby ju postupne dostala pod kontrolu. Keď sa dostala pod paľbu miestnych médií, vymenila v nich kádre. Členov Srbskej demokratickej strany (SDS) otvorene obviňovala z korupcie, sprenevery a profitovania z vojny.
Za presadzovanie Daytonskej dohody si získala uznanie Západu a v roku 1997 sa s ňou stretol vtedajší prezident USA Bill Clinton.
Po vylúčení zo Srbskej demokratickej strany (SDS) z júla 1997 Plavšičová nasledujúci mesiac vytvorila vlastnú stranu – Srbský národný zväz (SNS). V roku 2000 začala – aj vzhľadom na vnútorné boje v SNS – uvažovať o odchode z politického života. K tomuto kroku došlo v decembri 2000, keď sa vzdala mandátu poslanca parlamentu RS.
Keď sa objavili informácie, že ICTY proti nej vzniesol tajnú žalobu, Plavšičová sa 10. januára 2001 tribunálu dobrovoľne vzdala. Pôvodne odmietla všetky vznesené obvinenia, vrátane genocídy. V septembri 2001 ju na základe záruk vlády v Belehrade podmienečne prepustili na slobodu.
O ďalšie prekvapenie sa postarala 2. októbra 2002, keď prostredníctvom videolinky uznala vinu zo zločinov proti ľudskosti. Prokuratúra ICTY následne zvyšných sedem bodov žaloby stiahla. Priznaním viny sa Plavšičová vyhla procesu.
Haagsky tribunál odsúdil Biljanu Plavšičovú 27. februára 2003 po tom, ako sa priznala, že zohrala vedúcu úlohu v kampani prenasledovania bosnianskych Chorvátov a Moslimov počas vojny v rokoch 1992 až 1995, ktorá si vyžiadala viac ako 200.000 obetí. Bola prvou odsúdenou etnickou Srbkou, ktorá po dohode s prokuratúrou priznala zodpovednosť za zločiny spáchané počas bosnianskej vojny z rokov 1992-1995.
Dnes 83-ročnú Plavšičovú 27. októbra 2009 po šiestich rokoch väzenia predčasne prepustili na slobodu. Plavšicová vtedy oznámila, že sa usadí v Srbsku. Švédsko, kde si odpykávala trest, opustila zo štokholmského letiska Arlanda. Do Belehradu pricestovala v spoločnosti bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
