Nie je veľa miest na Zemi, ktoré by boli tak vzdialené od politických intríg v dažďom zmáčanom sídle Európskej únie v Bruseli ako čílsky Salar de Atacama.

Jeho drsná, nadpozemská krajina na západe pohoria Andy sa rozprestiera na 3 100 štvorcových kilometroch soľných plôch, poznačených skalnými výbežkami a zatienených sopkami. Táto púšť, vzdialená 11 000 kilometrov od hlavného mesta Belgicka, však teraz skrýva bohatstvo, po ktorom vedúci predstavitelia EÚ zúfalo túžia.

Ťažobné spoločnosti pôsobiace v Salare privádzajú slanú vodu z podzemných jazier a odparujú ju v obrovských nádržiach, potom vzniknutý roztok spracúvajú a získavajú z neho bohatstvo: lítium.

Tento mäkký, strieborný kov EÚ klasifikuje ako “kritickú surovinu” – jednu zo skupiny, ktorá sa považuje za kľúčovú pre prechod od fosílnych palív k čistejšej energii. Lítium, ktoré sa často nazýva “biele zlato”, pretože je po ňom veľký celosvetový dopyt, je kľúčovou zložkou dobíjateľných batérií potrebných pre elektrické autá a zariadení na skladovanie elektrickej energie, ktoré budú nevyhnutné, keď Európa prejde na veternú a solárnu energiu.

EÚ odhaduje, že do roku 2050 bude jej dopyt po lítiu 57-krát vyšší ako dnes a že suroviny budú čoskoro rovnako dôležité ako ropa a plyn. Je tu len jeden problém: Európa ho nemá veľa, Čína áno.

Nedostatok spoľahlivých domácich dodávok fosílnych palív spôsobil, že Európa bola v minulom roku nebezpečne zraniteľná, keďže Rusko v odvete za sankcie v súvislosti s vojnou na Ukrajine zastavilo dodávky plynu.

V Bruseli sa teraz obávajú, že Čína by mohla využiť svoju dominantnú úlohu v dodávateľských reťazcoch surovín na vyvíjanie podobného tlaku v budúcnosti.

“Musíme okamžite začať konať, aby sme sa vyhli nahradeniu jednej závislosti druhou,” povedal pre POLITICO komisár EÚ pre priemysel Thierry Breton. “Mali sme geopolitickú závislosť v prípade fosílnych palív, a ak nebudeme konať teraz, budeme mať závislosť v prípade kritických surovín.”

Európa sa snaží …

Obchodní vyjednávači EÚ v decembri dosiahli novú dohodu s Čile, ktoré má podľa analytikov najbohatšie zásoby vysokokvalitného lítia na svete. Nasledujúci mesiac sa nemecký kancelár Olaf Scholz zastavil v Santiagu v rámci štvordňového juhoamerického turné a vrátil sa s obnoveným “nemecko-čílskym partnerstvom v oblasti ťažby, surovín a obehového hospodárstva”.

Tento mesiac má Brusel stanoviť stratégiu na zabezpečenie svojich dodávateľských liniek lítia, vzácnych zemín a ďalších kľúčových nerastných surovín. Zákon o kritických surovinách bude obsahovať plán na zvýšenie vlastnej ťažobnej a rafinačnej kapacity EÚ. Jeho cieľom bude tiež poskytnúť krajinám EÚ plán na zvládnutie tohto nového medzinárodného boja o moc v oblasti nerastných surovín.

V politike čistej energie zohráva nová skupina krajín významnú úlohu. Čile a Austrália sú hlavnými hráčmi v oblasti lítia, zatiaľ čo Konžská demokratická republika produkuje 70 % svetovej produkcie kobaltu. Ale pokiaľ ide o dodávateľské reťazce surovín, dominuje predovšetkým Čína.

Je miestom vývozu 85 % austrálskeho lítia, miestom, kde sa surovina rafinuje na užitočné komponenty. Od roku 2020 čínske spoločnosti vlastnia alebo financujú 15 z 19 kobaltových baní v KDR.

Ani v Čile, kde výrobe lítia dominuje americká ťažobná spoločnosť Albemarle a čilská firma SQM, sa Pekingu nedá uniknúť. Čínska ťažobná spoločnosť Tianqi vlastní viac ako pätinu akcií SQM. “Už majú nohu vo dverách,” povedal Daniel Jimenez, analytik trhu a bývalý viceprezident čílskej chemickej a ťažobnej spoločnosti SQM. “Už teraz majú určitú výhodu.”

Dobiehanie Číny

Dominantné postavenie Číny sa buduje už dlhší čas. Strategický význam vzácnych zemín – skupiny kovových prvkov, ktoré sú potrebné pre permanentné magnety vo všetkých zariadeniach od veterných turbín až po motory elektromobilov – si Peking uvedomil už v 80. rokoch minulého storočia. Európa a USA sa teraz snažia dobehnúť ich náskok, uviedla Jane Nakanová, bývalá poradkyňa amerického ministerstva energetiky a teraz vedúca pracovníčka Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. “Všetci však zaostávajú za Čínou.”

Peking kontroluje 60 % svetovej produkcie vzácnych zemín, ale jeho silná pozícia nie je len požehnaním geografie. Čína má dominantné postavenie aj v oblasti výroby batérií a solárnych panelov a je svetovým lídrom v rafinácii kľúčových surovín. Ide o priemyselný proces, pri ktorom sa nerastné suroviny čistia na použiteľné komponenty, ktoré sa používajú nielen v Číne, ale aj v exportných destináciách po celom svete vrátane Európy.

“V súčasnosti má Čína približne 80- až 90-percentný monopol na rafináciu lítia,” povedal Breton. “A to samozrejme vytvára veľmi silnú závislosť.” To isté platí aj pre vzácne zeminy. Okrem 60-percentného podielu na svetových zásobách má Čína ešte väčší, 90-percentný podiel na svetovej spracovateľskej kapacite vzácnych zemín a vyrába prakticky všetky – 98 % – permanentné magnety v EÚ.

Skúsenosti EÚ s vydieraním ruským plynom v roku 2022 ostro upozornili na nebezpečenstvá pre jej dodávateľský reťazec čistej energie. Čo keby napríklad Čína napadla Taiwan? Mohol by Peking pohroziť, že preruší dodávky vzácnych zemín do Európy? Čo by to urobilo s rozvíjajúcim sa zeleným priemyslom Európy, jej výrobcami elektromobilov, jej energetickou bezpečnosťou a dokonca aj s jej čistými klimatickými cieľmi?

Táto myšlienka nie je až taká vzdialená. V roku 2010 Čína nakrátko prerušila vývoz vzácnych zemín do Japonska v dôsledku napätia okolo sporných ostrovov – varovný výstrel, ktorý analytici často uvádzajú ako signál, že dodávateľské reťazce surovín by sa mohli použiť ako geopolitická zbraň.

Napriek červenej vlajke však závislosť EÚ od Číny v oblasti surovín zostáva “ešte vyššia, ako bola kedykoľvek predtým závislosť od ropy a plynu v oblasti Perzského zálivu”, povedal Frank Umbach, bývalý poradca nemeckej vlády a riaditeľ výskumu v Európskom centre pre energetickú a surovinovú bezpečnosť na King’s College. “Podľa môjho názoru sme už stratili veľa času.”

Diverzifikácia dodávok

Bruselský zákon o kritických surovinách má Európe pomôcť dohnať stratené pozície.

Podľa návrhu zákona, ktorý získal portál POLITICO, je cieľom zákona okrem opatrení na podporu domácej ťažby, rafinácie a recyklácie aj pripraviť európske krajiny na narušenie dodávok kritických surovín.

To by mohlo zahŕňať napríklad vytváranie zásob. Okrem toho sa v rámci úsilia o zníženie závislosti od Číny do popredia dostanú medzinárodné aliancie. Zákon poskytne formálnu podporu EÚ pre “strategické partnerstvá” s tretími krajinami bohatými na zdroje s cieľom “diverzifikovať dodávky strategických surovín EÚ”, uvádza sa v návrhu dokumentu.

Kľúčové bude aj monitorovanie dodávateľských reťazcov surovín s cieľom vytvoriť systém včasného varovania pred možným nedostatkom, uviedol úradník Komisie oboznámený s prípravami na jeho zverejnenie.

“Monitorovanie nie je niečo, čo by sme robili proaktívne, a to je jeden z kľúčových prvkov,” povedal úradník a dodal, že zákon bude pravdepodobne obsahovať aj akčný plán reakcií v celej EÚ v prípade zistenia potenciálneho nedostatku.

“Ak zistíme, že sa príliš spoliehame na určitú súčiastku alebo surovinu len od jedného alebo dvoch dodávateľov, potom buď v rámci EÚ, alebo od iných obchodných partnerov môžeme začať tieto nedostatky zapĺňať,” povedal úradník.

Európa však nemôže byť sebestačná. Hoci Portugalsko má významné zásoby lítia a Švédsko nedávno ohlásilo potenciál rozsiahleho ložiska kovov vzácnych zemín, Európa má podľa Bretona k dispozícii len približne 30 % svojich kritických potrieb surovín v rámci vlastných hraníc.

Vzhľadom na to, že ťažobné operácie majú 10 až 15-ročnú lehotu na realizáciu, význam medzinárodných partnerstiev v boji proti Číne je zrejmý. “Musíme samozrejme začať vytvárať aliancie,” povedal Breton.

EÚ už rokuje s Washingtonom o vytvorení “klubu” kritických surovín a nový zákon má zintenzívniť úsilie o zaistenie bezpečnosti Európy prostredníctvom širšieho medzinárodného dodávateľského reťazca. Podľa citovaného úradníka Komisia pravidelne rokuje o tejto otázke s USA, Japonskom a Kanadou.

Joe Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rokovali pred zverejnením zákona o dohode o kritických nerastných surovinách, ktorá pomôže obom stranám vybudovať odolné dodávateľské reťazce pre batérie do elektrických vozidiel.

“Geológia je tromfom, pokiaľ ide o mnohé z toho, ale stratégia by sa nemala podceňovať,” povedala Anna-Michelle Asimakopoulou, stredopravá zákonodarkyňa vo výbore Európskeho parlamentu pre obchod.

Čína už v Afrike urobila z ťažby surovín kľúčový pilier svojej investičnej stratégie “Pásmo a cesta”.

“Dúfajme, že USA a Európa môžu zohrávať oveľa väčšiu úlohu ako dôveryhodné alternatívy” pre investície do ťažobných projektov, “aby krajiny neodchádzali do Číny,” povedal Jacob Gunter z nemeckého Mercator Institute for China Studies.

Pretože práve teraz je podľa neho Čína “jedinou možnosťou”.