Tento riskantný diplomatický hazard by mohol zmeniť situáciu na Blízkom východe a definovať zahraničnopolitický odkaz amerického prezidenta Joea Bidena. Čelí však obrovským výzvam, ktoré budú podľa mnohých neprekonateľné.

Plán obranného paktu

Plán, na ktorom administratíva pracuje, nadväzuje na už existujúce úsilie o uzavretie americko-saudskoarabského obranného paktu. Ten je hlavnou prioritou saudskej zahraničnej politiky. Výmenou za to by Saudská Arábia, najvplyvnejší arabský štát v Perzskom zálive, nadviazala diplomatické vzťahy s Izraelom. Pričom všetky strany by sa zaviazali podniknúť nezvratné kroky smerom k palestínskej štátnosti.

Napriek trestnej vojne Izraela v Gaze, ktorá vyvolala široké odsúdenie v celom arabskom svete i mimo neho, sa saudskí predstavitelia nikdy nevzdali úsilia o normalizáciu. Predstavitelia vo Washingtone ju stále považujú za najlepší spôsob, ako otriasť neústupným status quo v regióne, v ktorom desaťročia mierového úsilia pod vedením USA nedokázali ukončiť napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi ani vytvoriť funkčný, suverénny palestínsky štát.

Podľa osôb oboznámených s rozhovormi stojí na čele tohto úsilia Brett McGurk, Bidenov hlavný poradca pre Blízky východ v Bielom dome. Administratíva by mala navrhovaný plán oznámiť na jar.

Diplomatické úsilie v tejto otázke bolo náročné už pred vojnou a exponenciálne ho skomplikoval útok Hamasu zo 7. októbra 2023, ktorý zanechal v izraelskej spoločnosti hlbokú traumu. Ale tiež aj brutálna ofenzíva Izraela v pásme Gazy, pri ktorej podľa ministerstva zdravotníctva riadeného Hamasom zahynulo viac ako 28 000 Palestínčanov.

„Je to, akoby ste sa snažili poskladať Rubikovu kocku, pričom bežíte 100 míľ za hodinu a topíte sa v tekutom piesku,“ povedal o diplomatickom úsilí Frank Lowenstein. Lowenstein počas Obamovej administratívy pôsobil ako osobitný vyslanec USA pre izraelsko-palestínske rokovania. „Stupeň náročnosti je v tomto smere priam nadštandardný,“ dodal.

Blinken dohodu nedosiahol

Problémy boli zjavné minulý týždeň. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uskutočnil svoju piatu návštevu regiónu od začiatku vojny v rámci viacstupňového diplomatického úsilia Spojených štátov o dosiahnutie prímeria v Gaze a prepustenie izraelských rukojemníkov. Návšteva mala za úlohu aj sprostredkovanie širšej dohody na zmiernenie napätia v regióne.

Návšteva sa uskutočnila v čase, keď Hamas zverejnil svoju odpoveď na potenciálnu dohodu o prímerí, ktorú vypracovali predstavitelia USA, Egypta, Izraela a Kataru. Tá bola skupine predložená koncom minulého mesiaca. Blinken opísal požiadavky militantnej skupiny ako obsahujúce niektoré “neuskutočniteľné body”. Poznamenal, že existuje priestor na ďalšie rokovania. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil podmienky navrhované Hamasom za “klamlivé”. Blinken sa nakoniec vrátil do Washingtonu bez toho, aby dosiahol dohodu.

Nevhodný čas na diplomaciu

Moment, keď sa otrasy vyvolané útokom Hamasu a reakciou Izraela odrazili na celom Blízkom východe, sa môže zdať ako nepravdepodobné obfobie na ambicióznu diplomaciu. Analytici a bývalí americkí predstavitelia zdôraznili, že žiadna dohoda pravdepodobne neukončí desaťročia trvajúci konflikt. Niektorí odborníci však tvrdia, že práve skutočnosť, že táto kríza zachvátila región, je dôvodom, prečo je teraz vhodný čas na pokus.

„Všetko je také chaotické. Je tu príležitosť uzavrieť jednu veľkú dohodu,“ povedal Joel Braunold, výkonný riaditeľ washingtonského Centra S. Daniela Abrahama pre mier na Blízkom východe.

Záujem štátov Perzského zálivu

Kľúčovým prvkom, ktorý v predchádzajúcich mierových snahách chýbal, je záujem arabských štátov Perzského zálivu. Tie čoraz viac považujú normalizáciu vzťahov s Izraelom za svoj vlastný hospodársky a bezpečnostný záujem. „To je tu nový faktor,“ povedal Dennis Ross, ktorý stál na čele amerického mierového úsilia na Blízkom východe počas administratívy Georgea Busha a Clintona.

Spojené arabské emiráty a Bahrajn už podpísali normalizačné dohody s Izraelom v rámci dohôd, ktoré sprostredkovala Trumpova administratíva. Katar sa v posledných rokoch stal významným diplomatickým sprostredkovateľom, ktorý udržiava vzťahy s politickým krídlom Hamasu, ako aj so Spojenými štátmi. Zohral ústrednú úlohu pri rokovaniach o prepustení izraelských rukojemníkov z Gazy.

Prísľub normalizácie vzťahov so Saudskou Arábiou by ešte viac znížil izoláciu Izraela v arabskom svete. Potenciálne by poskytol Rijádu silný vplyv na Izrael, aby zabezpečil ústupky pre Palestínčanov. Aspoň teoreticky.

Saudská Arábia aj Spojené štáty majú veľkú motiváciu dosiahnuť dohodu rýchlo pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. Dohoda by predstavovala veľké diplomatické víťazstvo pre prezidenta, ktorého zahraničnú politiku sužuje krízový manažment od Afganistanu cez Ukrajinu až po Blízky východ.

Saudská Arábia si zasa želá, aby obranný pakt so Spojenými štátmi prešiel Senátom, kým majú v rukách kladivo demokrati. Republikánsky senátor Lindsey Graham podľa NBC News prisľúbil, že zabezpečí ďalšie hlasy potrebné na dosiahnutie dvojtretinovej väčšiny potrebnej na ratifikáciu takejto dohody.

Cesta k dohode je neistá

Napriek tomu je cesta k uzavretiu dohody neistá. Bidenov vzťah so saudskoarabským korunným princom Mohamedom bin Salmánom je komplikovaný. Počas prezidentskej kampane v roku 2020 vtedajší kandidát Biden označil túto blízkovýchodnú krajinu za “vyvrheľský” štát. Stalo sa tak v súvislosti s brutálnou vraždou novinára denníka Washington Post Džamála Chášogdžího. Po nástupe do funkcie Biden prehodnotil dlhoročné americko-saudskoarabské vzťahy.

Teraz, keď Spojené štáty úplne zmenili postoj a zdá sa, že túžia po dohode, sa Rijád pravdepodobne pokúsi vymôcť od Washingtonu vysokú cenu výmenou za normalizáciu vzťahov s Izraelom.
Vo vyhlásení vydanom tento mesiac saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo : „Nebudú žiadne diplomatické vzťahy s Izraelom, pokiaľ nebude uznaný nezávislý palestínsky štát v hraniciach z roku 1967 s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.“

„Prioritou Saudskej Arábie v krátkodobom horizonte je ukončenie pokračujúceho násilia v Gaze. To si vyžaduje okamžité zastavenie paľby, poskytnutie kritickej humanitárnej pomoci a prepustenie rukojemníkov,“ uviedol Fahad Nazer vo vyhlásení pre Foreign Policy. Nazer je hovorca saudskoarabského veľvyslanectva vo Washingtone. „Po tom by mal nasledovať návrat k mierovému procesu, ktorý poskytne jasnú a nezvratnú cestu k palestínskej štátnosti,“ dodal.

Vzťahy medzi Bidenovou administratívou a Netanjahuovou vládou sú tiež čoraz napätejšie. Washington má do činenia s najpravicovejšou vládou v histórii Izraela, ktorú vedie premiér, ktorý dlhodobo vystupuje proti vytvoreniu palestínskeho štátu.

Je to izraelská záležitosť

„Toto nie je len Netanjahuova záležitosť – je to izraelská záležitosť,“ povedal Michael Makovsky, vedúci Židovského inštitútu pre národnú bezpečnosť v Amerike. „Po 7. októbri sa úplne zmenil ich celkový zmysel pre to, čo potrebujú pre svoju bezpečnosť,“ povedal. Útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra, ktorý sa považuje za najhorší masaker Židov počas jediného dňa od holokaustu, vyvolal šok v izraelskej spoločnosti a spôsobil tektonické zmeny v názoroch izraelskej verejnosti na palestínsku štátnosť. 65 % Izraelčanov je proti dvojštátnemu riešeniu. Len 25 percent podporuje dvojštátne riešenie, ukazujú nedávne prieskumy. To je úplný obrat oproti tomu, kde Izraelčania stáli pred desiatimi rokmi.

Foreign Policy kontaktoval izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone so žiadosťou o rozhovor pre tento článok, ale rozhovor mu nebol poskytnutý.

Nie je tiež jasné, čo by z takejto dohody získali Palestínčania. Organizácia Spojených národov, arabskí lídri a Blinken vyzvali na nezvratné kroky smerom k palestínskej štátnosti, ale americkí predstavitelia zatiaľ verejne nenaznačili, čo by to znamenalo – a ako by sa takéto opatrenia stali neodvolateľnými.

Bidenova administratíva realisticky konštatuje, že úplná palestínska štátnosť zostáva vzdialenou perspektívou, ale skúma možnosti, ktoré by mohli aspoň pomôcť položiť základy pre dvojštátne riešenie. Ide napríklad o prevody pôdy alebo dohodu o východnom Jeruzaleme. Súčasťou toho je údajne aj to, že ministerstvo zahraničných vecí skúma možnosti, ako by mohol vyzerať “demilitarizovaný” palestínsky štát. Hoci to by mohlo byť pre palestínsku stranu neúspešné.

Politické subjekty Palestíny

Potom je tu otázka, kto z palestínskej strany by rokoval o akejkoľvek ceste k štátnosti. Hlavné politické subjekty, s ktorými by Spojené štáty mohli rokovať – Palestínska samospráva a Organizácia za oslobodenie Palestíny – sú “skostnatené a stratili väčšinu svojej legitimity”, povedal Khaled Elgindy, vedúci pracovník Middle East Institute. „Organizácia pre oslobodenie Palestíny sotva existuje a Palestínska samospráva je nefunkčná, rozdelená, slabá a medzi Palestínčanmi hlboko nepopulárna,“ uviedol. Vojnové prieskumy medzitým ukazujú, že Hamas získal podporu medzi Palestínčanmi v Gaze aj na Západnom brehu.

Bidenova administratíva hovorila o plánoch na pomoc pri revitalizácii Palestínskej samosprávy. Ani v tomto prípade sa však nezmienila o tom, čo tento plán vlastne zahŕňa. „Predtým, ako by ste vôbec mohli rokovať o konečnom výsledku, je potrebné uskutočniť rozsiahle vnútorné reformy. Potrebujete vedenie, ktoré má legitimitu a mandát rokovať o týchto existenčných otázkach s Izraelom,“ povedal Elgindy. „To je jeden z hlavných dôvodov, prečo všetky predchádzajúce rokovania zlyhali,“ dodal.

V Spojených štátoch Bidena čaká sľubne náročná prezidentská volebná kampaň proti bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Vojna medzi Izraelom a Hamasom hrá vo volebnom cykle veľkú úlohu. Progresívni demokrati kritizujú Bidena za prílišnú zhovievavosť voči Izraelu. Republikáni mu vyčítajú, že nezachádza dostatočne ďaleko, aby podporil Izrael a potrestal Irán a jeho regionálne zástupné skupiny.

Zákon o národnej bezpečnosti

Kongres je medzitým ochromený straníckymi bojmi a ešte stále neschválil hlavný dodatočný zákon o národnej bezpečnosti, ktorý zahŕňa miliardy dolárov na financovanie Izraela. Saudská Arábia aj izraelsko-palestínske otázky boli v minulosti v Kongrese veľmi politicky zaťažené. Akákoľvek nová dohoda by si mohla vyžadovať podporu Kongresu. A to buď prostredníctvom financovania, alebo schválením novej obrannej zmluvy so Saudskou Arábiou v Senáte.

Uzavretie akejkoľvek konečnej dohody, a už vôbec nie počas volebného roka s jedným z najnefunkčnejších Kongresov v modernej histórii, by sa mohlo ukázať ako nemožná úloha. Najmä v zrýchlenom časovom horizonte pred voľbami v USA.

„Myšlienka, že celá táto dohoda bude podpísaná, spečatená a doručená v priebehu nasledujúcich troch alebo štyroch mesiacov.. Jednoducho nechápem, ako to funguje matematicky,“ povedal Lowenstein. Podľa neho by bolo reálnejšie, keby Biden na jar oznámil len parametre veľkej dohody ako cestovnú mapu. „Aspoň mne sa to zdá relatívne uskutočniteľné,“ dodal.

„Ale ak sú riziká neúspechu vysoké, odmeny z malej šance na úspech sú ešte vyššie,“ hovoria zasvätení predstavitelia administratívy. A to je šanca, ktorú podľa predstaviteľov Bidenovej administratívy nemôžu nechať padnúť.

Niektoré z najvýznamnejších diplomatických prielomov na Blízkom východe prišli na pozadí vojny. Vrátane dohôd z Camp Davidu z roku 1978, ktoré upevnili vzťahy medzi Izraelom a Egyptom po vojne v roku 1973. Alebo dohôd z Osla z roku 1993 – ktoré účinne stanovili víziu riešenia v podobe dvoch štátov po Prvej Intifáde v rokoch 1987 až 1993.

„Aj naďalej sme odhodlaní pokračovať v diplomatickej ceste k spravodlivému a trvalému mieru a bezpečnosti pre všetkých v regióne. Vrátane konkrétnej, časovo ohraničenej a nezvratnej cesty k palestínskemu štátu,“ povedal Blinken počas svojej cesty do regiónu.