Benjamin Netanjahu, ktorý je už najdlhšie slúžiacim izraelským premiérom, je späť. Jeho koalícia získala 64 zo 120 kresiel v Knesete, čo je v dobe, keď sa vlády zvyčajne tešili tesnejšej a kolísavej väčšine, drvivé víťazstvo.

Aby si zabezpečil túto väčšinu, zapojil do nej trojicu radikálnych pravicových politikov: Itamar ben Gvir, predseda strany Otzmah Yehudit (Židovská sila), Bezalel Smotrich, predseda strany Tzionut HaDati (Náboženský sionizmus), a Avi Maoz, ktorý vedie stranu Noam (“Pekná”).

Odvážny alebo, v závislosti od uhla pohľadu, cynicky drzý krok Benjamina Netanjahua, ktorý tieto strany zahrnul do svojej víťaznej koalície, zabezpečil pravicovej strane väčšinu 64 kresiel v 120-člennom Knessete. Ide o vládu, ktorá má trvalú silu, pokiaľ, ako sa špekuluje, Netanjahu nemá v úmysle vyradiť ultrapravicové strany zo svojej koalície tým, že do vlády národnej jednoty zláka stredopravých lídrov odchádzajúceho tímu – Bennyho Gantza, Yaira Lapida a Naftaliho Bennetta. Podľa tohto názoru potlačia spomienky na Netanjahuovu záľubu v hrách za šancu uniknúť studenému vetru opozície do teplého stanu národnej jednoty, najmä ak budú môcť tvrdiť, že zachraňujú štát pred ultrapravicou.

Ben Gvir’s je proti arabsko-židovským sobášom a podporuje vyhostenie “nelojálnych” izraelských Arabov a problémových Palestínčanov. Tieto názory zdieľa aj Smotrich, ktorý reprezentuje rozvíjajúci sa sektor izraelskej spoločnosti, v ktorom sa mieša sionistická ideológia s ortodoxnou vierou. Chce tiež obmedziť židovskú imigráciu do Izraela na tých, ktorých rodičia boli Židia alebo ktorých na judaizmus obrátil ortodoxný rabín.

Ich popularita vzrástla v dôsledku vlny nepokojov a demonštrácií v mestách s arabskou väčšinou v rámci hraníc Izraela v roku 2021. Násilnosti, ktoré si vyžiadali obete medzi židovskými aj arabskými Izraelčanmi, boli poznačené vlnou vandalizmu voči židovským cieľom, najmä synagógam. Násilie bolo vyvolané zmesou palestínskych sťažností: diskrimináciou, nedostatkom sociálnych služieb a hnevom v súvislosti s izraelskými opatreniami na vysťahovanie Arabov z domov v Jeruzaleme a rozšírenie prístupu židovských Izraelčanov na Chrámovú horu na bohoslužby – čo je v Izraeli populárna záležitosť – a eskaláciou nepriateľstva medzi Hamasom a Izraelom. Násilie vyvolalo otrasy v izraelských voličoch.

Podľa koaličnej dohody, ktorá sa teraz formuje, dostane Ben Gvir nové ministerské portfólio pre národnú bezpečnosť, ktoré mu umožní kontrolovať národnú políciu a pohraničnú stráž. V tejto funkcii bude môcť, ak sa tak rozhodne, sťažovať život arabským Izraelčanom a obyvateľom Jeruzalema, ako aj Palestínčanom zo Západného brehu, ktorí sa pohybujú tam a späť cez Zelenú líniu. Velenie významných strážnych síl na Západnom brehu Jordánu – ktoré boli súčasťou Centrálneho velenia, zložky IDF zodpovednej za Západný breh Jordánu – bude presunuté na Ben Gviru. Ako upozorňuje jeden z kritikov, získa tak svoju “osobnú políciu na územiach”.

Bezalel Smotrich žiadal o ministerstvo obrany, ale Netanjahu ho odmietol a namiesto toho mu ponúkol pozíciu jedného z dvoch ministrov financií. Noam, druhá extrémistická strana v novej vláde, ktorej hlavnou starosťou je zrušenie práv, ktoré teraz majú Izraelčania LGBTQ+, dostane nové ministerstvo s názvom Izraelský úrad pre identitu.

Pre Bidenovu administratívu musí byť toto nové usporiadanie trochu nepríjemné. Prirodzenou reakciou vzhľadom na silnú podporu Izraela v Kongrese bolo vyhnúť sa problémom. Posledná vec, ktorú Biden potrebuje, je hádka s Netanjahuom, keď má doma vlastné problémy, s ktorými sa musí vysporiadať, napriek silným výsledkom demokratov v priebežných voľbách.

Americký veľvyslanec Tom Nides preto na Twitteri napísal: “Dobrý telefonát práve teraz s Benjaminom @Netanjahuom. Zablahoželal som mu k víťazstvu a povedal som mu, že sa teším na spoluprácu pri udržiavaní nezlomného puta.”

Nasledoval prezident Biden, ktorý zavolal Netanjahuovi, “aby mu zablahoželal k víťazstvu jeho strany a pochválil slobodné a spravodlivé voľby v Izraeli. Prezident opätovne potvrdil silu americko-izraelského bilaterálneho partnerstva založeného na spoločných demokratických hodnotách a spoločných záujmoch a zdôraznil svoju neochvejnú podporu bezpečnosti Izraela.”

Ministerstvo zahraničných vecí sa vyjadrilo o čosi menej anodicky, ale stále opatrne. Hovorca Ned Price povedal: “Dúfame, že všetci izraelskí vládni predstavitelia budú naďalej zdieľať hodnoty otvorenej, demokratickej spoločnosti vrátane tolerancie a rešpektu voči všetkým v občianskej spoločnosti, najmä voči menšinovým skupinám.”

Dvaja bývalí americkí diplomati, ktorí sa podieľali na zlatom veku mierového procesu, medzitým uverejnili v denníku Washington Post článok, v ktorom vyzývajú Bidenovu administratívu, aby konfrontovala novú izraelskú vládu v súvislosti s jej zložením a politickým programom. Autori, Daniel Kurtzer a Aaron Miller, uznávajú, že riešenie dvoch štátov je “moribundné” a že Biden si nemôže dovoliť ustúpiť republikánom v otázke, ktorá strana viac podporuje Izrael.

Napriek tomu tvrdia, že nová vláda pravdepodobne podnikne v Jeruzaleme a na Západnom brehu Jordánu kroky, ktoré budú destabilizujúce, a preto by sa mali podľa možnosti zablokovať. Podľa autorov táto vláda podnieti palestínske násilie a deštruktívne izraelské reakcie, ktoré svojvoľne vtiahnu Washington do diplomatického víru.

Kurtzer a Miller preto navrhujú, aby Washington zastavil dodávky “útočných” zbraní používaných pri “zlomyseľných” izraelských aktivitách. Tento návrh je problematický, pretože neexistuje jednoduchý spôsob, ako rozlíšiť medzi “útočnými” a “obrannými” zbraňami, a definícia “zlomyseľnosti” je v oku pozorovateľa.  Takýto krok by vyvolal búrku na Kapitole, ktorá by spotrebovala veľkú časť politického kapitálu administratívy.

Odporúčania, ktoré nasledujú po tomto odporúčaní, sú jednoduché: varovanie Izraela, aby nemenil štatút Jeruzalema a nestaval osady, ktoré by vylúčili riešenie dvoch štátov, o ktorom autori priznali, že je takmer mŕtve; a zákaz interakcie medzi americkými predstaviteľmi a Gvirom a Smotrichom. Pre symetriu (a politické krytie) by sa varovania vzťahovali aj na Palestínsku samosprávu, ktorá opakovane odkladá voľby. Nakoniec navrhujú, aby bol Izrael upozornený, že podpora USA na medzinárodných fórach “má svoje hranice”.

Ťažko si predstaviť, že by Biden pohrozil Izraelu, že zastaví používanie amerických zbraní – najmä preto, že náklady na položenie sa na lopatky v blízkej budúcnosti možno nikdy nepocítia, zatiaľ čo politické sankcie za vyhlásenie týchto politických iniciatív by vznikli tu a teraz.

Okrem otázok týkajúcich sa Palestínčanov a Izraelčanov LGBTQ+ sa nová vláda postaví proti Bidenovej snahe oživiť jadrovú dohodu s Iránom.  Predchádzajúca stredopravá vláda však proti JCPOA bojovala zubami-nechtami, takže v tomto ohľade by nová vláda pravdepodobne nepredstavovala nový prístup.