Môj profil 
Predplatné
“Je naším najväčším a najhlavnejším želaním, aby sa už neprelievala krv, aby mladí ľudia už nezomierali a aby matky a otcovia, manželia a deti už nemuseli smútiť,” povedal patriarcha na slávnostnej bohoslužbe Usnutia Božej Matky (15. augusta) v kedysi najväčšej mariánskej svätyni východorímskej ríše.
Podľa viedenskej nadácie “Pro Oriente” Bartolomej tým reagoval na nedávnymi útokmi a represívnymi opatreniami dramaticky narastajúce násilie v rôznych častiach Turecka.
Na Božej liturgii s patriarchom v ruinách opátstva, ktoré v r. 1922 podpálili členovia odboja, sa zúčastnili tisíce pravoslávnych kresťanov z Turecka, Grécka, Ruska a Ukrajiny. Zvlášť veľkým počtom boli zastúpení potomkovia najmä pravoslávneho kresťanského obyvateľstva vyhnaného v r. 1922/23, ale aj v 19. storočí americkými a švajčiarskymi misionármi získaní protestanti. Prišli z krajín, kam sa uchýlili – najmä z Balkánu a býv. Sovietskeho zväzu.
Podľa nemeckej katolíckej spravodajskej agentúry KNA sa tento rok po prvý raz od opätovného začiatku pútí do Sumely v r. 2010 nezúčastnila slávenia delegácia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Pozorovatelia vidia ako príčinu nedávny vzrast napätia medzi Konštantínopolom a Moskvou. Pritom ide okrem iného o rozdielne postoje k rozkolu ukrajinského pravoslávia, ku kríze vedenia pravoslávia v Česku/Slovensku, ako aj k sporu medzi patriarchom Antiochie a Jeruzalema o príslušnosť väčšiny palestínskych pravoslávnych veriacich emigrantov v ropných štátoch v Perzskom zálive.
Ruiny kláštora vyhlásila v r. 1972 vláda v Ankare za národnú pamiatku. Patriarcha Bartolomej smie až od r. 2010 znova každoročne sláviť Eucharistiu na slávnosť “Usnutia Božej Matky” v kláštore Sumela. Na jeho opakované žiadosti znovu osídliť kláštor mníchmi, turecká vláda zatiaľ nereagovala.
Na záver slávenia však ekumenický patriarcha vyjadril nádej, že “na tureckom čiernomorskom pobreží jej bývalí aj dnešní obyvatelia nájdu spoločnú budúcnosť vzájomnej úcty a spolupráce”.
Založený bol v roku 386 a zničený fanatikmi v roku 1922
Jaskynný kláštor Sumela založili v r. 386 a mnohé stáročia bol najvýznamnejším pútnickým miestom pri Čiernom mori najmä pre uctievanú ikonu Panny Márie, ktorá sa pripisuje evanjelistovi sv. Lukášovi. Najstaršie zachované budovy kláštora v romantickom horskom údolí sú z doby Komnénov, ktorí tu vládli od r. 1204 ako cisári z Trapecuntu. Viaceré korunovácie cisárov sa konali práve v Sumele. Aj po dobytí Osmanmi v r. 1461 zostal kláštor duchovným a kultúrnym centrom, ktoré podporovali aj sultáni veľkými darmi.
V 19. storočí kláštor veľmi vybudovali a priťahoval kresťanských aj moslimských pútnikov z celej Malej Ázie, ale aj z Ruska a Kaukazu. Počas tureckej genocídy Arménov a iných kresťanov od r. 1915 zostal kláštor ušetrený. V r. 1918 až 1922 tam boli ubytované do háremov odvlečené vdovy z genocídy s ich deťmi.
Koniec prišiel na jeseň 1922, keď tureckí nacionalisti kláštor zničili. Hŕstka mníchov, ktorá prežila, sa dokázala ešte zachrániť aj s milostivým obrazom a uchýliť do odľahlejšieho Priorátu sv. Barbary. V r. 1923 ho však museli opustiť a zanechať tam všetky sväté pamiatky, pretože vtedajší grécky premiér Elevtherios Venizelos v “Mieri z Lausanne” dovolil očistenie ázijského Turecka a jeho časti v Trákii od všetkých grécko-pravoslávnych kresťanov.
Až v r. 1930 Venizelos kajúcne presadil u tureckej hlavy štátu Kemala Atatürka aspoň vydanie ikony Božej Matky zo Sumely. Odvtedy sa uctieva v severogréckom Vermione pri Naouse.
.jpg)
.jpg)
