Môj profil 
Predplatné
Novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií z dielne Ministerstva financií, ktorú minulý týždeň schválila vláda, predpokladá trvalé ponechanie osobitného bankového odvodu v platnosti, a dokonca jeho dvojnásobné zvýšenie. Banky proti tomu protestujú, odvolávajú sa na to, že pôvodne malo ísť len o dočasné opatrenie a tvrdia, že návrh je protiústavný a bude mať fatálne následky pre bankový sektor.
„Bankový sektor odmieta platiť bankový odvod po roku 2020 a týmto konaním sa podieľať na hazardovaní s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky,“ citoval stanovisko bánk viceprezident Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Daniel Kollár. Uviedol, že ak by bol zákon v podobe aj s odvodom prijatý, banky by sa obrátili na Ústavný súd SR.
Kollár informoval, že v súčasnosti výška bankového odvodu dosahuje dvadsať percent zo zisku bankového sektora. „Ak sa zvýši na dvojnásobok, tak bude dosahovať až štyridsať percent ziskovosti bankového sektora, spolu so špeciálnou daňou z príjmu sa dostávame na 50 – 60 percent. Kto by chcel podnikať pri takomto zaťažení vôbec?“ pýta sa a hovorí, že niektoré banky už odišli.
Zatiaľ ešte bankové domy neostali prázdne, iba sa v niektorých zmenila firma, takže sa zdá, že sa asi niekomu ešte stále oplatí u nás podnikať, ale banky tvrdia, že to u nás nie je také ziskové podnikanie, ako by malo byť. Kollár uviedol, že ziskovosť slovenského bankového sektora dosahuje okolo osem percent a po prípadnom zavedení bankového odvodu by to bolo len okolo sedem percent. A hovorí, že podľa Európskej centrálnej banky (ECB) by to malo byť minimálne desať percent, keďže bankovníctvo je tzv. rizikový sektor, kde sa požaduje minimálne desaťpercentné zhodnotenie kapitálu, aby boli pripravené prostriedky na navyšovanie kapitálu a na prípadné krízy. Podľa Kollára teda slovenský bankový sektor dlhodobo nedosahuje zisky odporúčané ECB.
Tých sedem percent, to predstavuje ročný čistý zisk rádovo rádovo o niečo menší ako 600 miliónov eur, to je okolo sto eur na jedného obyvateľa. Je to veľa, alebo málo, ak každý občan vrátane batoliat a ľudí, ktorí nevedia, čo je banka, zaplatí ročne majiteľom bankového sektora popri sumách na vykrytie prevádzkových nákladov ešte stovku navyše?
Bankári by iste povedali, že je veľmi nekorektné stavať otázku tak, či je to spravodlivá suma, napokon, bankári potrebujú z toho zisku niečo aj investovať. Na druhej strane, keď to porovnávame so situáciou farmára, ktorý má oveľa väčšie riziko a pohybuje sa na hrane holého prežitia, ešte stále sa bankári nemajú až tak zle. No ale v kapitalizme to predsa tak má byť, že farmári zápasia o holú existenciu, kým bankári majú peňazí dosť, alebo nie?
Pozrite si krátku reportáž k problematike. Článok pokračuje pod videom
Hlavné správy: Zo Slovenska odtekajú každoročne miliardy eur v podobe dividend majiteľom zahraničných spoločností. Aký je podiel bankového sektora na tejto sume?
Daniel Kollár: „Z hlavy neviem presne to číslo. Banky sa riadia takým princípom, že nechávajú na Slovensku toľko kapitálu, koľko potrebujú na plánovaný rast. Teda vždy sa zo zisku odkrojí toľko, koľko treba, a z toho sa financuje ďalší rast úverov. Zvyšok sa odvedie ako dividendy, a to je normálna prax absolútne v každej spoločnosti, či už ide o automobilky na Slovensku alebo iné spoločnosti – akcionári sú privátni, medzi nimi sú aj drobní obyčajní ľudia, ktorí majú akcie bánk, atď. Nerád by som robil fámu, že keď dividendy odchádzajú do zahraničia, je to zlé.
Keď je zisk bankového sektora dnes povedzme 600 miliónov, ak sa zdvihne tento špeciálny odvod, tak ďalších 500 miliónov odvedieme tu, na Slovensku. Dúfame však, že sa to nestane, že sa vrátime na nejaké normálne výšky zdaňovania, čo na Slovensku vieme, že je okolo 20 –25 percent.“
Kollár tiež objasnil, ako to bolo doposiaľ s bankovým odvodom: „Banky od začiatku roku 2012 súhlasili s tým, že budú platiť nejaký čas špeciálny odvod, ktorý je podľa ústavy SR možné vytvoriť za špeciálnym účelom, ak je na to opodstatnenie. To opodstatnenie v prípade bánk nie je monopol: to opodstatnenie v prípade bánk bolo potenciálne riešenie finančných kríz. Táto skutočnosť však zanikla v roku 2015, keď vstúpil do platnosti vyšší právny mechanizmus, a to Európsky rezolučný fond, do ktorého sme začali platiť paralelne v roku 2016. Iné krajiny boli už tak ďaleko, že preniesli tie peniaze do toho rezolučného fondu, ktorý ďaleko prevyšuje potreby dané Európskou úniou, už dnes. Tak je postavená platná legislatíva, preto má špeciálny fond skončiť v budúcom roku. Nie je žiadny dôvod s ním pokračovať, žiadny ústavný dôvod, okrem politických dôvodov, ktoré tu samozrejme nebudeme komentovať.“
Predstavitelia SBA tiež uviedli, že zvýšenie odvodu postihne najmä menšie banky, to sa premietne do ich horšieho hodnotenia ratingovými agentúrami, a to zdvihne náklady financovania. Teda vidíme tu podobný mechanizmus ako aj v iných odvetviach: keď štát nejakému príliš ziskovému odvetviu zvýši daňové či odvodové zaťaženie, neviditeľná ruka trhu má mechanizmus, ako si to aj s úrokmi vziať späť a ľavicovým politikom to dať pocítiť na preferenciách.
SBA tiež cituje legislatívu, podľa ktorej je dosahovanie zisku zákonnou povinnosťou bánk, a preto by podľa nich nemali byť zisky bánk zneužívané na krytie bežných výdavkov štátu. Inými slovami: banky predsa majú byť bohaté, to má štát rešpektovať a nebrať tie peniaze na dôchodky, školstvo a podobné úlety.
Podľa Kollára z 27 bánk v súčasnosti podnikajúcich na Slovensku len cca desatina sú oficiálne slovenské subjekty, ostatné sú dcéry zahraničných bánk.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
.jpg)
