Tillersonova návšteva sa niesla v inom duchu ako predchádzajúce návštevy amerických štátnych sekretárov, na ktoré sme si približne za polstoročie mohli zvyknúť. Amerického ministra zahraničných vecí totiž vždy sprevádzala suita novinárov, ktorá robila povyk. Pri tejto poslednej ceste sprevádzala Rexa Tillersona len Erin Makpayaková, konzervatívna žurnalistka z Independent Journal Review a novinári z denníkov, ktoré kritizujú Donalda Trumpa museli letieť na vlastné náklady obyčajnými linkami, protesty protitrumpovských novinárov Rex Tillerson s prehľadom ignoroval.

Redaktori Washington Post doteraz s nostalgiou spomínajú na cestu ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej v roku 2009. Clintonová priletela do Ázie s obrovskou delegáciou na Boeingu 747 a jej návšteva podľa “Washington Post” pripomínala svojou okázalosťou prezidentskú návštevu. Clintonová štedro rozdávala interview a vyjadrovala sa k širokému spektru tém. Tillerson naopak, znížil svoju prítomnosť v mediálnom priestore na minimum.

Do soboty 18.3.2017 Erin Makpayková nezverejnila v Independent Review Journal žiaden materiál s návštevy a nereagovala ani na sociálnych sieťach. Neinformoval ani Rex Tillerson, ktorý vysvetlil, že nie je veľkým prívržencom tlačoviek a “osobne ich nepotrebuje a ani nevyhľadáva”.

New York Times podotkol, že Tillerson je zvyknutý na svoje manažérske pôsobenie v Exxon Mobil, kedy lietal na menšom lietadle a preferoval rozhovory za zatvorenými dverami. To si ako minister zahraničných vecí USA však nemôže dovoliť, všetci americkí ministri zahraničných vecí pracovali v tesnej súčinnosti s americkými žurnalistami.

Redaktori New York Times porovnávali Tillersonove spôsoby so spôsobmi Kerryho, ktorý v lietadle často prechádzal do časti v ktorej sedeli žurnalisti a viedol s nimi rozhovory, v ktorých vysvetľoval postoje americkej administratívy k medzinárodným problémom. Na druhej strane však existovali aj v americkom prostredí návštevy, pri ktorých americkí politici nebrali so sebou žurnalistov – napríklad Kissingerova návšteva Číny v roku 1971 (Kissingerovi sa podarilo zaraziť klin medzi rusko-čínske vzťahy).

Americká diplomacia sa snaží presvedčiť zahraničných partnerov, že Washington nesleduje len americké záujmy, ale starostlivo zvažuje aj záujmy celého sveta. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa snaží okamžite formulovať jasnú stratégiu k existujúcim problémom a rýchle reagovať, aby iniciatívu neprebral niekto zo zahraničných partnerov (najmä Rusi a Číňania).

Číňania zatiahli Tillersona do náročných diplomatických rokovaní ohľadne severokórejského jadrového programu. Číňania USA navrhli, aby Washington zvážil plán, podľa ktorého by Pchongjang zastavil svoj jadrové raketové skúšky a na oplátku by Južná Kórea a USA prestali poriadať vojenské cvičenia v blízkosti severokórejských hraníc.

Tillerson v Soule potvrdil, že zmrazenie severokórejského jadrového programu nebude znamenať zvýšenie bezpečnosti v regióne, pretože severokórejské možnosti ostanú nedotknuté. Podľa Tillersona sa politika zdržiavania Pchongjangu vyčerpala a USA sa podľa jeho slov budú snažiť používať nové diplomatické, ekonomické a vojenské metódy vplyvu na Severnú Kóreu. (Žiadne nové diplomatické metódy USA nemajú, ide klasickú politiku zloženú zo zmesi sankcií, izolovania, zvyšovanie vojenského napätia, oslabovanie a používanie farebných revolúcii).

Žiadne konkrétne kroky však ohľadne riešenia severokórejského problému Tillerson nepredložil, takže je veľmi pravdepodobné, že po krátkej dobe väčšina ázijských politikov prijme čínske návrhy a situácia sa bude vyvíjať podľa čínskych predstáv. V Južnej Kórei sa pripravujú prezidentské voľby a minimálne dvaja kandidáti majú blízko k čínskym politikom, čo by znamenalo ďalšie oslabovanie amerického vplyvu.

Analytici z Foreign Policy sú presvedčení, že žiaden reálny plán ku vzťahu ku Severnej Kórei Trumpova administratíva nemá. “Jediná efektívna krátkodobá odpoveď na aktivity Pchongjangu je politika zdržiavania a odstrašovania Severokórejčanov pomocou protiraketovej obrany a obmedzeniu jadrového programu Severnej Kórey. Pritom Číňania majú svoje varianty rozpracované podrobnejšie a hlbšie. Rex Tillerson však pre Fox News uviedol, že USA nevylučujú ani možnosť rozmiestnenia amerických jadrových zbraní v Severnej Kórei, aby eliminovali severokórejskú hrozbu. Tillerson však potvrdil, že USA nepodporujú myšlienku vývoja atómových zbraní v Japonsku a Južnej Kórei.

Vyriešiť diplomatické problémy na Kórejskom polostrove sa snažil už George Bush mladší a Barack Obama. Teraz prebral štafetu Donald Trump, jeho možnosti sú však značne limitované, problémom sú nie práve najlepšie vzťahy medzi americkými spojencami v Ázii.
Konkrétne najväčším problémom je vzťah medzi Japonskom a Južnou Kóreou, ktorý narušuje okrem iného aj  téma kórejských sexuálnych otrokýň v japonských vojenských bordeloch počas II. svetovej vojny. Napäté sú aj vzťahy medzi Južnou Kóreou a Čínou kvôli ostrovom Diaoyu (Senkaku), ktoré aj Kórejčania a aj Číňania považujú za svoje územie.

Čína navyše nesúhlasí s rozmiestnením amerického protiraketového systému THAAD v Južnej Kórei, pretože tieto rakety považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Politická situácia v Južnej Kórei je navyše značne turbulentná kvôli obžalobe prezidentky Pak Kun-hje, časť juhokórejských politikov sa netají svojimi pročínskymi sympatiami a dokonca žiadajú radikálne zlepšenie vzájomných vzťahov so Severnou Kóreou a žiadajú, aby sa summitu, ktorý by sa venoval bezpečnostným otázkam, mohol zúčastniť aj severokórejský líder Kim Čong-un.

V budúcnosti veľmi veľa závisí od toho, ako sa Tillerson dokáže orientovať v týchto otázkach a ako sa dokáže vysporiadať s náročnými nuansami ázijskej etikety. Tillersonovi sa podarilo v Japonsku aj menšie faux pas, kedy použil práve pri problematike kórejských sexuálnych otrokýň výraz, ktorý urazil juhokórejskú delegáciu, takže Juhokórejčania požiadali USA používať korektný výraz v úradnom zázname spoločného rokovania.  Juhokórejčania sa cítili dotknutí aj tým, že Tillerson označil Japonsko ako amerického “najdôležitejšieho spojenca” a Južnú Kóreu označil ako “významného partnera”. Nakoniec sa Juhokórejčania ani nezúčastnili oficiálnej večere s Rexom Tillersonom, ako dôvod sa uviedla únava Rexa Tillersona.

Ani stretnutie v Pekingu nedopadlo práve najlepšie. Donald Trump ešte pred návštevou niekoľkokrát kritizoval Čínu, posledne na Twitteri publikoval krátku správu, v ktorej tvrdil, že “Severná Kórea sa správa zle. Dlhé roky sa zahrávala s USA a Čína robí málo, aby pomohla tento problém vyriešiť”. Tillerson a čínsky minister zahraničia Wang Yi sa však zhodli na tom, že obe krajiny majú urgentný záujem vyriešiť problém súvisiaci so Severnou Kóreou, pričom vidia aj potrebné kroky, ktoré môžu využiť. Ani Tillerson a ani Wang  Yi však neuviedli podrobnejšie o aké kroky ide.

Kým Tillerson a Wang Yi rokovali, Severokórejčania radostne a s ováciami vyskúšali nové raketové motory a rakety, pričom severokórejský vodca Kim Čong-un nazval výsledky testov veľkou historickou udalosťou, pretože sa práve zrodil nový severokórejský raketový priemysel, ktorý nezávisí na technológii iných krajín.

Obaja ministri urobili prvý krok k príprave stretnutia čínskeho prezidenta Xi Jinpinga s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.