Zišli sme sa, aby sme sa rozlúčili s naším bratom, pánom profesorom Augustínom Mariánom Húskom. V modlitbách ho odprevádzame do večnosti. Každý z nás ho má dobre v pamäti. Pamätáme si veľa pekných a radostných chvíľ, ktoré sme s ním prežili.

Život človeka býva rôzne dlhý. A náš priateľ Augustín Marián sa dožil a dokonca prekročil vek, o ktorom hovorí žalmista: „Vek nášho žitia je 70 rokov, 80 pre tých silnejších.“ Zanechal nám vzácne svedectvo života za Boha a národ. Ako bývalý baník a PTPák,  keď sa karta v roku 1989 obrátila, robil všetko preto, aby sa svedectvo o neľudskom komunistickom režime zachovalo pre budúce generácie. Bol verný Bohu, Cirkvi a slovenskému národu a po novembri 1989 včas pochopil, že je tu príležitosť, ktorá sa v živote národa nevyskytuje často. Získať miesto na mape sveta ako samostatný štát slovenského národa – Slovenská republika. Spolu s nedávno zosnulým druhým slovenským prezidentom Michalom Kováčom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom profesor Augustín Marián Húska patril k najpevnejším zástancom práva slovenského národa na vlastný štát. A takto vojde do dejín a raz určite aj do učebníc dejepisu v školách, aspoň v Slovenskej republike.

Drahí bratia a sestry, nie je rozhodujúci spôsob, akým človek zomrie, ale spôsob, akým sa na smrť pripravil: že žil naplno nie pre seba, ale pre druhých, ako to svojím životom po­tvr­dzoval i náš priateľ pán profesor Húska, ktorého som mal česť osobne poznať. Odišiel do večnosti, do lepšieho života, dobre pripravený životom presvedčeného katolíka s chrbtovou kosťou. Život sa s sním nemaznal. Ako syn politického väzňa vedel, čo je byť občanom druhej kategórie a musel si zarábať na živobytie aj ako baník na nútených prácach. Keď sa však naskytla príležitosť dosiahol aj vysokoškolské vzdelanie a stal sa dokonca univerzitným profesorom. Rok 1989 mu dal príležitosť naplno sa dať do služieb vecí verejných, za čo sme mu veľmi vďační. Všetkým dal dobrý príklad, že politika nemusí byť cestou rýchleho a veľkého zbohatnutia, ale že sa dá robiť aj ako služba verejnému spoločnému dobru.

Drahí bratia a sestry, keď človek zomiera, nie smrť klope na dvere, ale večnosť. No či neklope na naše dvere stále? Ak je človek už starší alebo chorý, nie je ťažké si to predstaviť, že večnosť sa naozaj blíži, a že človek sa bude zodpovedať za svoj život pred najvyšším milosrdným, ale spravodlivým Bohom.

Pán Ježiš v evanjeliu, ktoré sme si pred chvíľou vypočuli, hovorí Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď zomrie“ (Jn 11,25).

Udalosť z evanjelia dobre poznáme: Marte a Márii zomrel brat Lazár, čo ich veľmi zarmútilo. Keď sa Marta dozvedela, že učiteľ, Pán Ježiš, ich priateľ, je blízko, neváhala a rýchlo poň bežala dúfajúc, žeby Lazára mohol uzdraviť. Žiaľ, prišla neskoro. Aj si zrejme vyčítala, že neprišla skôr, lebo verila, že Ježiš by brata iste uzdravil.

Ale Lazár zomrel a sestry ostali z toho smutné. Ako všetci ľudia všetkých čias, ktorým zomrie blízky človek. Čo povedal na to Pán Ježiš? Úplne pokojne prehovoril: „Neboj sa, tvoj brat vstane.“ (Jn 11,23). Marta vie, že raz vstane, ale je presvedčená, že sa tak stane až pri poslednom súde. To ešte netuší, aký zázrak uvidí zakrátko. Na vlastné oči. A na Kristove slová: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa bude žiť aj keď umrie. Veríš tomu?“ Odpovedá: „Áno Pane, ja som uverila.“ A Kristus, aby všetkých upevnil v tejto viere kriesi Lazára a volá ho z hrobu von. Marta už iste viac nepochybovala o slovách Krista, keď povedal: „Ja som Vzkriesenie a Život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“.

Sme tu iste dnes všetci preto, aby sme odprevadili nášho príbuzného, priateľa a spolubojov­níka za obnovenie slovenskej štátnosti. Niektorí viac, iní menej poznáme jeho životné osudy. Viete aké boli zbrane politika profesora Húsku? Trpezlivosť a pokoj. A to druhú stranu často dosť vytáčalo. Odkiaľ asi čerpal náš brat Augustín tento pokoj? Z modlitby a z osobného vzťahu s Ježišom Kristom. Hovorím to celkom vážne. Skúste to aj vy. Žiť pevne spojení s Kristom teraz v tomto živote, aby sme to dotiahli do úspešného konca.

Život je veľký Boží dar. Všemohúci Boh nás povolal k životu, nikto sa sám na svet nepýtal a iba Pán Boh  vie a pozná, kedy sa naša pozemská púť skončí. Akokoľvek  je dlhý  ľudský život, je to iba krátky časový úsek v porovnaní s večnosťou.

Profesor Augustín Marián Húska mal mnoho priateľov a prakticky až do konca svojho pozemského života sa vždy zaujímal o veci verejné. Zúčastňoval sa mnohých stretnutí a vždy vedel poradiť a ozrejmiť veci, ktoré sa diali a dejú okolo nás.

Nám veriacim kresťanom je jasné, že smrť nie je definitívny koniec ľudskej existencie, ale že je vlastne bránou do večnosti. Každý ňou bude musieť prejsť. A to je možno, lepšie povedané, celkom iste,  jediná dokonalá spravodlivosť na tomto svete.

Posolstvo nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nám viditeľne zjavil Všemohúceho Boha, nám jasne hovorí: „Ja som Vzkriesenie a Život. Kto verí vo mňa bude žiť aj keď umrie.“ (Jn 11,25). Tak to povedal Pán Ježiš Marte krátko predtým, než vzkriesil z mŕtvych Lazára. Smrť drahí bratia a sestry, je naše narodenie sa pre život a to život večný v Božej prítomnosti.

Kým žijeme  na zemi, veríme v  Krista, preto sme vlastne kresťania. Máme to o to ľahšie,  lebo máme mnohé príklady svätcov i obyčajných ľudí, blízkych i vzdialených, známych i nezná­mych, ktorí nás k tejto viere priviedli aj príkladom osobného života. Patril k nim aj náš priateľ profesor Augustín Marián Húska.

Vo večnosti Krista reálne stretneme. To nie je fráza. On, Ježiš Kristus, bude našou večnou odmenou. On, keď žil na tejto zemi, tiež prešiel utrpením a bolesťou. Zomrel za všetkých, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu. Vstúpil do tajomstva smrti, ale čo je dôležité: vstal z mŕtvych. Dnes nikto sa s vami nebude hádať, či Ježiš Kristus žil alebo nežil ako historická osoba na tomto svete. Veď napokon rátame roky od jeho narodenia. Ale, že Ježiš Kristus je Boží Syn, to je vecou našej viery a presvedčenia a my sme povolaní a vyzvaní podľa toho žiť.  A o tom vydal jasné svedectvo svojím životom aj náš drahý príbuzný a priateľ, brat Augustín Marián Húska. Plným právom sa preto môžeme tešiť na stretnutie s ním vo večnosti. Amen.

Eva Zelenayová