Dôvody, prečo bude musieť Ukrajina akceptovať „diktovaný mier“

Diktovaný mier. Je to slovo, o ktorom sa už týždne diskutuje v súvislosti s vojnou na Ukrajine vo všetkých možných verejných a neverejných kruhoch. K faktickému uzavretiu mieru je síce ešte ďaleko, ale debata sa pohla dopredu.

Zlý scenár

Ak to zhrnieme, sú len dve verzie: Nakoniec to pre Ukrajinu pravdepodobne dopadne zle alebo ešte hošie. Je to dilema, pre ktorú zrejme už neexistuje riešenie.

Vnútorné problémy, rozpadajúci sa front a predovšetkým nedostatočná podpora zo strany Donalda Trumpa. Ukrajina je v bezvýchodiskovej situácii a americký prezident na Svetovom ekonomickom fóre v Davose opäť naliehal na ukončenie vojny – a ako nedávno opäť vyhlásil, pre neho nie je brzdou v tejto veci ruský prezident Vladimir Putin, ale jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj.

Pokračovanie vojny by bolo „riskantné“

V súčasnej situácii by mierová dohoda s Ruskom bola možná len vtedy, ak by Ukrajina bola ochotná urobiť extrémne ústupky: súhlasiť prakticky so všetkými maximálnymi požiadavkami Ruska. „Existujú tri veci, ktoré sú pre Ukrajinu nevyhnutné,“ vysvetľuje expert na východnú Európu Gerhard Mangott pre Berliner Zeitung.

Hovorí o odstúpení územia, vzdaní sa členstva v NATO a vzdaní sa umiestnenia zahraničných vojsk na území Ukrajiny.

„Všetko ostatné je pre Rusko úplne neprijateľné a nevidím tu žiadny manévrovací priestor pre ukrajinské vedenie,“ domnieva sa.

Nie je alternatívou jednoducho pokračovať v boji?

Vedúci politici, najmä na úrovni EÚ, opakovane tvrdia, že ruská armáda takmer nenapreduje. Podľa Mangotta je to však pravda len do určitej miery: „Napriek tomu minulý rok dobyli asi 6000 kilometrov štvorcových, čo nie je málo. Niektorí otvorene proukrajinskí komentátori píšu, že Rusi „nedosiahli vôbec nič“. To však nie je pravda – je to síce veľmi nákladné, čo sa týka personálu a materiálu, ale postupujú vpred.“

Pokračovanie vojny za týchto podmienok považuje expert na východnú Európu za „veľmi riskantný manéver“. Hoci ani Rusko nemôže pokračovať vo vojne donekonečna, politické vedenie v Moskve je pripravené podriadiť tomuto zahraničnopolitickému cieľu takmer všetko: vytlačiť Západ z Ukrajiny.

Okrem toho naďalej existuje nebezpečenstvo, že ruské ozbrojené sily dosiahnu operačný prielom a front sa prelomí na kľúčovom mieste.

„Európsky postoj, ktorý spočíva v tom, že sa majú investovať ďalšie miliardy a pokračovať vo vojne, zabúda na rozhodujúce faktory,“ myslí si Mangott, ktorý vysvetľuje: „Že ruská armáda má voči ukrajinskej armáde veľkú prevahu, čo sa týka zdrojov, že USA možno stratia záujem a že Európania nedokážu vo veľkej miere vyplniť tieto medzery v schopnostiach.“

Ukrajinská pozícia by sa mohla ďalej zhoršovať

Kráľom v geopolitickom hre je teda Trump, ktorý masívne nalieha na rýchly mier. Ale mohla by Ukrajina pokračovať vo vojne aj bez USA?

Je to ťažké, myslí si vojenský expert Markus Reisner: „Väčšina ľudí si neuvedomuje, ako veľmi USA stále podporujú Ukrajinu – najmä v oblasti prieskumu (získavania a zdieľana informácií)  pre útoky na ciele v Rusku.“

Bez tohto prieskumu by Ukrajina „nebola síce slepá, ale veľmi krátkozraká“, zhrňuje Mangott. Briti a Francúzi by mohli niečo kompenzovať, ale v žiadnom prípade nie v dostatočnej miere.

Podľa Mangotta je realita pre Ukrajinu v každom prípade pochmúrna: „Aj keď sú maximálne požiadavky Ruska morálne neprijateľné, treba poukázať na to, že ukrajinská vyjednávacia pozícia by sa mohla ešte viac zhoršiť. Podľa môjho názoru by sa malo pokúsiť získať od Rusov čo najviac. S určitosťou sa situácia nezlepší,“ vysvetľuje Mangott.

Vlastne pre Ukrajinu neprijateľné požiadavky ruskej strany budú existovať tak či tak – „ak vojna bude pokračovať, tak neskôr a s ešte väčšími stratami pre ukrajinskú stranu“.

Reisner dodáva, že Rusi sú zo všetkých strán v najlepšej pozícii.

„Európania sú medzi sebou rozhádaní a nemajú vojenskú výrobnú kapacitu. Američania síce majú výrobné kapacity, ale Trump vyvoláva zmätok v celosvetových dejinách a musí čeliť aj niektorým výzvam vo vnútornej politike. Ukrajina žije z ruky do úst a bojuje o prežitie,“ uviedol.

Podobne konsolidovaní ako Rusi sú len Číňania, ktorí ich masívne podporujú.

To všetko de facto znamená, že sa môže naplniť najväčšia obava Ukrajiny: Dohodne sa s Putinom na tomto skutočnom diktovanom mieri, ale v skutočnosti nemá dostatočné bezpečnostné záruky a odstúpi kľúčové územia – aspoň teoreticky ideálne podmienky pre Rusko, aby za niekoľko mesiacov alebo rokov opäť zaútočilo a potom masívne postúpilo.

Mangott uvádza: „Je pravda, že ide nielen o extrémne nepopulárne, ale aspoň v strednodobom horizonte aj o veľmi riskantné rozhodnutia.“

Skutočné riziko spočíva v obavách, že Rusi môžu opäť zaútočiť. „Riešením by mohlo byť, keby Američania, Európania a Rusi dosiahli zásadný pokrok v oblasti bezpečnostnej architektúry,“ uviedol.

Ale aj keby sa Zelenskyj a jeho tím dokázali rozhodnúť pre takúto dohodu, neznamená to, že by bola hotová vec. „Treba sledovať, ako na to zareaguje obyvateľstvo a či by s takouto dohodou súhlasilo. To nie je vôbec isté,“ hovorí Reisner.

Zelenskyj totiž neustále poukazuje na to, že tieto územia vlastne nemožno odstúpiť, pretože na to by bolo potrebné celonárodné referendum.

„Z právneho hľadiska je to pravda, ale referendum by bolo fatálne. Možno by sa konečne dosiahlo riešenie prostredníctvom rokovaní, ale potom by ho ľud zmaril,“ vysvetľuje Mangott.

Najnovšie výsledky prieskumu totiž ukazujú, že ľudia sa nechcú vzdať severnej časti Doneckej oblasti. V každom prípade: „Ako by sa v súčasnej situácii s všetkými logistickými výzvami dalo vôbec uskutočniť celonárodné hlasovanie?“ pýta sa expert na východnú Európu.

Ukrajina medzi ústavnou krízou a nepokojmi

Ak by však nastal nepravdepodobný prípad, že Zelenskyj súhlasí s takouto dohodou v súlade s ruskými požiadavkami a aj obyvateľstvo Ukrajiny jej dá svoje požehnanie, krajinu čaká ďalší problém: „Potom sa vynára veľká otázka, ako by s tým naložili nacionalistické prvky na Ukrajine,“ upozorňuje Reisner.

Ak by sa zväzy nestiahli a pokračovali v boji, bolo by to akési povstanie proti najvyššiemu veliteľovi. „To sa dá očakávať najmä od pravicových zväzov. To by krajinu vrhlo do hlbokej ústavnej krízy a mohlo by to viesť aj k násilným stretom a nepokojom na Ukrajine,“ hovorí Mangott.

Ukrajina teda čelí mnohostranným problémom. Podľa odborníkov bude musieť čoskoro prijať diktované mierové podmienky, z čoho by mohli čoskoro vyplynúť ďalšie problémy.

Reisner predpovedá: „Ak nedôjde k nečakanému veľkému obratu, neviem si predstaviť, že by sa Ukrajina z tejto kaše dostala.“

Chaos, ktorý nie je výlučne ukrajinský, je tiež výsledkom kolektívneho nesprávneho odhadu v Európe, ktorá nikdy strategicky “nedomyslela” túto vojnu.

Prečítajte si tiež:

• Unikli prvé podrobnosti plánu investícií pre povojnovú Ukrajinu
• Berlín pochybuje o ochote Moskvy robiť pri mierových rokovaniach ústupky