Arktické ambície: Prečo Čína stavia ľadoborce?

Moskva 24. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Wikipedia)

Výtlak takmer 14 tisíc ton, autonómna plavba 60 dní, deväťdesiatčlenná posádka: Čína uviedla do prevádzky prvý ľadoborec postavený v krajine, Snehový drak 2. Loď získal Ústav polárnych prieskumov. Potom, čo budú na jeseň skontrolované jeho prevádzkové vlastnosti, bude ľadoborec vyslaný k pobrežiu Antarktídy

Snežní draci

Zatiaľ vlastní Čína dva ľadoborce. Snehový drak 1 bol prestavaný z nákladnej lode na Ukrajine v roku 1993. V dňoch 22. júla – 2. augusta 2012 absolvoval snehový drak celkom 2894 morských míľ v rámci Severnej morskej cesty a stal sa tak prvým ľadoborcom v Číne, ktorému sa podarilo zdolať túto trasu.

Plavba sa konala v rámci veľkej arktickej výpravy, ktorá trvala 90 dní. Čínski vedci vtedy preskúmali stav vôd v regióne. Snehový drak bol dvakrát zásadne modernizovaný. Loď dostala nový motor a ponorný prístroj. V prevádzke má zostať do roku 2030.

Podľa dostupných informácií je Snehový drak 2 o niečo menší ako jeho predchodca. Dĺžka trupu je 122,5 metra a jeho šírka 22,3 metra. Dieselový pohon mu umožňuje vyvinúť rýchlosť až 15 uzlov na otvorenej vode a tri uzly pri lámaní ľadov s hrúbkou 1,5 metra. Ľadoborec je vybavený moderným zariadením pre oceánografický prieskum, monitoring polárnej ľadovej vrstvy, prieskum atmosférických a ekologických podmienok, morského dna a biologických zdrojov. Okrem toho bude ľadoborec dodávať vedecké zariadenia krajiny v arktických a antarktických oblastiach.

Aj keď Čína nie je arktickým štátom, má v severných šírkach svoje vlastné záujmy. Čínska Štátna rada vydala v januári roku 2018 prvú Bielu knihu o politike v Arktíde. V nej sa píše o zámere vytvoriť spolu s ďalšími štátmi morské obchodné trasy v rámci iniciatívy Polárny hodvábny chodník. V dokumente sa tiež uvádza, že čínske podniky sú vyzývané k účasti na rozvoji infraštruktúry týchto trás a vykonanie testovacích obchodných plavieb. Čína taktiež vyhlásila, že plánuje ťažiť v Arktíde ropu, plyn, nerastné zdroje a nefosílne druhy palív.

To vyvolalo znepokojujúcu reakciu Washingtonu. Dňa 23. mája tohto roku poradca Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť John Bolton uviedol, že americkí námorníci dostanú čoskoro nové ľadoborce a v Arktíde dokážu konkurovať Rusku, ale tiež čeliť “protizákonnej expanzii” ČĽR. Podľa názoru expertov však ide len o obyčajnú obvyklú propagandu a obvyklú americkú “rétoriku hrozieb”.

“Nehovoril by som o akejsi rozsiahlej čínskej expanzii v Arktíde,” vysvetlil Sputniku starší vedecký pracovník Ústavu Ďalekého východu Vasilij Kašin.

“Peking má nepochybne vlastné záujmy v tomto regióne. Číňania už investovali prostriedky do nášho projektu Jamal CNG. Teoreticky ich zaujíma Severná morská cesta ako alternatíva existujúcich trás. Avšak žiadne veľké plány na zvýšenie prítomnosti v Arktíde Čína nemá. Skutočnosť, že postavili ľadoborec o ničom nesvedčí. Polárny prieskum konajú všetky štáty s vážnymi vedeckými a morskými ambíciami. Bez staníc v Antarktíde a bez výprav do Arktídy sa nedajú skúmať zmeny klímy alebo rozvíjať rada ďalších vedeckých smerov. Prakticky všetky veľké štáty vlastnia výskumné ľadoborce: Japonsko, Francúzsko, Veľká Británia. Projekt výstavby ľadoborcov má dokonca India,” dodal.

Sporný región

Zároveň však, podľa mnohých médií, do roku 2025 Čína očakáva, že až 20% zahraničného obchodu bude prechádzať cez Severnú morskú cestu. Alternatívou tejto trasy sú dlhšie dopravné tepny cez Suezský alebo Panamský prieplav. Vzdialenosť, ktorú majú preplávať lode z prístavu v Murmansku do japonskej Jokohamy cez Suezský prieplav, je 12 840 morských míľ, pričom cez Severnú morskú cestu len 5770.

Hlavným hráčom v Arktíde je aj naďalej Rusko, ktoré fakticky kontroluje Severnú morskou cestu vďaka veľkej flotile ľadoborcov. Na tejto trase má celkom štyri atómové ľadoborce: Jamal, 50 rokov Víťazstvo, Tajmyr a Vajgač. Vlastní tiež jediný atómový kontajnerový ľadoborec na svete Sevmorpuť. Je to mocná armáda, dokonca aj bez dieselových ľadoborcov.

V Pobaltských lodeniciach stavia tri ďalšie ľadoborce ​​LK-60J série 22200 s novými reaktormi RITM-200. Všetky tri už boli spustené na vodu. Prvý ľadoborec Arktika (Arktída) má byť dokončený v roku 2020, druhý, Sibir (Sibír), v roku 2021 a tretí, Ural, v roku 2022. Tieto lode budú najväčšie a najvýkonnejšie vo svojej triede. Okrem toho prebiehajú prípravy na výstavbu super výkonných ľadoborcov novej generácie projektu Lider (Líder) s reaktorom Ritmo-400.

Pomer síl v tomto regióne, ale príliš nevyhovuje Američanom, ktorí majú len dva ľadoborce. Vlani v novembri Dvor audítorov USA vyhlásil, že je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť v Arktíde. Odborníci daného úradu označili ruské investície do energetiky, logistiky a infraštruktúry pozdĺž Severnej morskej cesty za rizikový faktor. A zdôraznili, že sa od roku 1981 rozsah ľadu v Arktíde značne zmenšil.

“Tieto zmeny prispievajú k rastu obchodnej a ďalšej námornej činnosti v tomto regióne, čo by mohlo spolu so spormi o suverénnych právach, vyžiadať od USA zvýšenie svojej vojenskej a bezpečnostnej prítomnosti v Arktíde,” hovorilo sa v dokumente.

Ruská vláda na to reagovala novými pravidlami plavby po Severnej morskej ceste pre vojenské lode cudzích štátov. Tie teraz musia 45 dní vopred informovať Moskvu o zámere vykonať túto plavbu. Na palube vojenskej lode má byť tiež prítomný ruský kormidelník. Moskva si ponechala právo odmietnuť plavbu po Severnej morskej ceste. V prípade nepovolenej plavby môžu ruské ozbrojené sily uplatniť mimoriadne opatrenia: zatknutie, alebo dokonca likvidáciu narušiteľa.