Švajčiarsky parlament včera schválil opatrenia, ktoré umožňujú vláde – sedemčlennému výkonnému kabinetu Švajčiarska – schvaľovať predaj zbraní krajinám zapojeným do ozbrojených konfliktov.

Predaj zbraní takýmto krajinám bude to závisieť od toho, či ministri usúdia, že takýto vývoz neohrozuje švajčiarsku neutralitu, zahraničnú politiku alebo národnú bezpečnosť.

Tento krok síce otvára cestu k hlbšej integrácii Švajčiarska do rýchlo sa rozširujúceho európskeho obranného ekosystému, ale zároveň vyvoláva nové otázky o možnom použití jeho zbraní na Ukrajine a v dôsledku toho aj o úlohe Švajčiarska ako potenciálneho mediátora v konflikte.

Zákaz reexportu

Rovnako významné je tiež zrušenie dlhoročného zákazu reexportu zo Švajčiarska.

Po celé roky boli totiž zahraniční kupujúci švajčiarskeho vojenského vybavenia povinní podpísať vyhlásenia o „zákaze reexportu“. Tento zákaz v podstate bránil tomu, aby sa komponenty vyrobené vo Švajčiarsku dostali do tretích krajín bez výslovného súhlasu Bernu.

Tento postoj odzrkadľoval určitý výklad dlhodobej neutrality Švajčiarska, ktorý uprednostňoval udržanie krajiny mimo vojenských konfliktov. Nepriamo však podčiarkoval dôveryhodnosť a efektívnosť krajiny v pozícii diplomatického mediátora.

Táto klauzula však bola teraz zrušená, čím sa švajčiarsky obranný sektor naplno zapojil do dodávateľských reťazcov Európskej únie.

Načasovanie nie je náhodné.  Hlavní európski aktéri už dlho vyzývajú na vyzbrojovanie kontinentu.

Švajčiarsko, hoci nie je členom EÚ, sa postupne zapája do tejto dynamiky. V júni švajčiarska vláda, sedemčlenná Spolková rada, predstavila prvú stratégiu zbrojnej politiky krajiny. V stratégii kladie dôraz na priemyselnú konsolidáciu, hlbšiu medzinárodnú spoluprácu a stabilný prístup ku kritickým technológiám.

Včerajšie rozhodnutie tamojšej vlády úzko zosúlaďuje švajčiarsku politiku s týmito cieľmi: Bern má v úmysle začleniť svoj obranný priemysel do širšej bezpečnostnej infraštruktúry Európy.

Politickou otázkou, ktorá zatieňuje reformu, je, či by stratégia mohla umožniť, aby sa švajčiarske vybavenie dostalo k až ukrajinským silám bojujúcim proti Rusku.

A čo neutralita?

Doteraz si Švajčiarsko starostlivo udržiavalo úlohu potenciálneho neutrálneho sprostredkovateľa, mediátora pri mierových rokovaniach.

Napríklad, Švajčiarsko sa síce pridalo k európskym sankciám proti Rusku, ale zdržalo sa povolenia akéhokoľvek transferu zbraní, čím sa do konfliktu zapájalo menej priamo ako iné európske krajiny.

V decembri 2024 švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, počas ktorého diskutovali o vojne a nadchádzajúcom predsedníctve Švajčiarska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Podľa ruskej strany sa rozhovor zameral na postoj Švajčiarska ku konfliktu a jeho návrh pomôcť pri sprostredkovaní.

Cassis odvtedy zopakoval, že Švajčiarsko je „viac než pripravené“ usporiadať mierový summit medzi Ruskom a Ukrajinou – potenciálne v Ženeve.

Navrhol tiež, že krajina by mohla udeliť imunitu kľúčovým osobnostiam, vrátane ruského prezidenta Vladimíra Putina, aby podporila účasť Moskvy.

Zmena kurzu

Nový právny rámec však jemne mení pozíciu Švajčiarska. Bez zákazu reexportu by krajiny EÚ alebo iní kupujúci mohli prevádzať švajčiarsky materiál do Kyjeva bez súhlasu Bernu. Hoci Švajčiarsko by stále nedodávalo zbrane priamo, existuje teraz možnosť, že sa jeho zbrane dostanú na Ukrajinu sprostredkovane.

To vyvoláva napätie – Švajčiarsko balansuje na tenkom ľade. Moskva by si totiž  mohla interpretovať novú politiku Švajčiarska ako znak hlbšieho zapojenia do konfliktu proti Rusku, čo by mohlo podkopať dôveryhodnosť krajiny ako neutrálneho mediátora a skomplikovať jej tradičnú úlohu mostu pre dialóg.

Aj v domácom prostredí táto reforma opäť roznietila večnú diskusiu o neutralite Švajčiarska. Prívrženci tvrdia, že „neutralita sa musí prispôsobiť radikálne zmenenému strategickému prostrediu“ a že „integrácia do európskeho obranného rámca neohrozuje nezávislú zahraničnú politiku krajiny“.

Kritici, vrátane mierových skupín a organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami, varujú, že tieto zmeny ohrozujú medzinárodnú reputáciu Švajčiarska ako principiálne neutrálneho aktéra. Obávajú sa, že švajčiarske zbrane by sa nakoniec mohli objaviť v konfliktných zónach, ktoré sú poznačené závažným porušovaním humanitárneho práva.

Švajčiarsko sa neutrality nevzdalo, teda aspoň zatiaľ. Včerajší krok však znamená rozhodujúci posun smerom k flexibilnejšiemu interpretovaniu pojmu neutralita, ktoré krajinu tesnejšie viaže ku koordinovanej snahe Európy o vyzbrojenie.

Obranný priemysel krajiny je teraz pevne zakotvený v meniacom sa vojenskom prostredí Európy, čo bude mať dôsledky.  A to od Bruselu až po Moskvu.

Prečítajte si tiež:

• Moskva je pripravená rokovať s USA o mieri na Ukrajine, koľko bude potrebné
• Situácia je vážna. Tisíc ukrajinských vojakov sa ocitlo v obkľúčení v Mirnograde