Môj profil 
Predplatné
„Viete, aký je rozdiel medzi imigráciou a sťahovaním národov? Imigrovali sem v stredoveku Nemci a Valasi, integrovali sa do spoločnosti a vyplnili prázdny priestor. Sťahovanie národov je vytláčanie jedného etnika druhým,“ povedal Hrnko. „Takéto masy ľudí nemôžu byť integrované bez toho, aby si nevytvorili svoje enklávy a nezačali vytláčať pôvodné obyvateľstvo,“ povedal na margo státisícov migrantov, ktorí za posledný rok prenikli na územie západoeurópskych štátov.
„Na to, čo sa v Európe deje, nemá mandát žiadna európska vláda, rada, ani parlament. Nikto ich nesplnomocnil na to, aby sa pokúsili umelým a násilným spôsobom zmeniť demografickú, etnografickú a religióznu štruktúru Európy,“ komentoval Hrnko skutočnosť, že niektoré európske štáty prijali v relatívne krátkom čase státisíce migrantov zo severnej Afriky a Stredného východu.
„Európa má svoje civilizačné základy v antike, kresťanstve a pohanských, germánskych, keltských a slovanských kultúrach,“ povedal Hrnko. Dodal, že naši predkovia 150 rokov odolávali tlaku Osmanskej ríše a tento stret kultúr dodnes výrazne rezonuje v slovenskom folklóre.
„Potom prišlo 200-ročné obdobie, kedy sme museli obhajovať svoju vlastnú identitu proti maďarizácii a neskôr čechoslovakizácii, aj keď tá mala iný charakter. Po 300 rokoch, keď naši otcovia, dedovia a pradedovia bránili túto zem a jej kultúru, tento jazyk a národ, máme na to teraz rezignovať?“ opýtal sa Hrnko. „Mohli sa tomu naši pradedovia podvoliť a dnes by sme mohli byť islamská krajina. Nechcieť vzdať celú svoju históriu nie je žiadna xenofóbia,“ dodal.
Upozornil, že napríklad Rómovia žijú na Slovensku už 700 rokov, veľa z nich sa podarilo integrovať, ale napriek tomu tu stále sú mnohé problematické segregované komunity.
„Slováci a Maďari boli jediné dva národy v Európe, ktoré umožnili tejto populácii usádzať sa v obci. Mnohí sa stali váženými členmi obcí, dokonca aj v národnom hnutí boli Cigáni, ako sme ich vtedy volali. Napríklad Piťo Cigáň nechýbal na žiadnom matičnom zhromaždení, vyhrával tam so svojou kapelou a pokladal sa za Slováka,“ povedal Hrnko.
„V správach Sicherheitsdienst (z čias 2. svetovej vojny, pozn. Teraz.sk) zo Slovenska som našiel aj také informácie, že na Slovensku nie je možné robiť proticigánsku politiku, lebo Slováci považujú Cigánov za Slovákov. Napriek tomu sa časť tejto populácie ani po 700 rokoch neintegrovala,“ dodal Hrnko. Opýtal sa, či Slovensko, ktoré stále nemá doriešený tento integračný problém, potrebuje pre svojich potomkov pripraviť ďalší, ktorý sa možno bude riešiť tiež niekoľko stáročí.
Azylové právo je podľa Hrnka postavené na pomoci jednotlivcom, ktorí utekajú pred vojnou a tým Slovensko dlhodobo pomáha. Státisícové skupiny migrantov, ktoré neostávajú v prvých bezpečných krajinách, ale pokračujú ďalej do Európy, podľa neho neutekajú pred vojnou, ale za lepším životom. Na svete je však podľa Hrnka šesť miliárd ľudí, ktorí majú horší životný štandard, než je bežný v Európe a približne 60 miliónov z nich sú potenciálni migranti do Európskej únie.
„Jediné riešenie je zastaviť migráciu. Žiadne iné riešenie nie je,“ vyhlásil Hrnko. Dodal, že je potrebné stabilizovať krajiny z ktorých migranti utekajú a realizovať by to mali v prvom rade mocnosti, ktoré prispeli k pádu doterajších štátnych režimov v týchto oblastiach.
Podpredseda SNS v diskusii súhlasil s tvrdením SMK, že aktuálny systém VÚC je neprirodzený. Zdôraznil, že od zániku malých uhorských žúp bolo územnosprávne členenie vždy politicky pokrivené. Nesúhlasí však s úvahami predsedu SMK Józsefa Berényiho, podľa ktorých by bolo užitočné vytvoriť na južnom Slovensku jednu župu, v ktorej by žila väčšina slovenských Maďarov.
„Pán Berényi nepovedal nič nové, hovoril to už Miklos Duray. Dokonca to nakreslil v maďarských národných farbách. Vtedy, keď to v 90. rokoch publikoval, oponenti to nazvali ‚Durayova uhorka‘. Presne tento systém, že by sa vytvoril územný celok. Inak, ďalší problém bol, že to kopírovalo hranice Viedenskej arbitráže. To bolo tiež neprijateľné,“ spomína Hrnko.
Dodáva, že pri návrhoch územnosprávneho členenia nie je etnický princíp vhodný. „Cieľom SNS je vyvolať diskusiu o novom územnosprávnom členení, znížiť počet VÚC a počet obcí. Môj model, ktorý som už strane predložil, vychádza z toho, že máme dve štatutárne mestá, Bratislavu a Košice. Bratislava a Košice by mali mať samostatný štatút župných miest, nad nimi by už mala byť len vláda, nie kraje,“ vysvetľuje Hrnko.
„Slovensko má podunajský, pohronský, považský a potiský región. Historicky boli územné celky organizované riekami. Dve župné mestá a štyri župy, to je môj osobný názor. Všetky by boli založené na historických župách,“ uzavrel Hrnko.
Vyjadril sa aj k aktuálnym protestom učiteľov a sestričiek. Požiadavkami oboch skupín protestujúcich sa podľa Hrnka v budúcnosti treba zaoberať aj preto, že súčasná vláda uprednostňuje partikulárne a stranícke záujmy pred záujmami celku.
Na druhej strane, aktuálne protesty sú podľa neho do určitej miery spolitizované. Na príklad požiadavka učiteľov, aby Smer-SD krátko pred voľbami zmenil rozpočet o 400 miliónov a budúcej vláde tak zanechal stámiliónovú dieru, by podľa Hrnka mala byť neprijateľná aj pre opozičné strany.
