Paríž 5. decembra (HSP/Foto:blackbluedog.com)

V dnešnom svete, kde je násilie aspoň virtuálne všadeprítomné a kde sa už ani nepozastavujeme pri správach o tisíckach obetí prírodných katastrof alebo vojnových konfliktov, sa vo Francúzsku odohral príbeh, ktorý zasiahol srdcia mnohých ľudí a ktorému sa podrobne venovala väčšina médií. Príbeh, ktorý média nazvali „Anjelikom z Berck“.

Pre skupinu lovcov kreviet v Berck sur Mer, v malom prímorskom mestečku, bolo ráno 20. novembra ako každé iné. Úlovok sa v ten deň ukazoval veľmi dobrý, keď narazili na niečo, čo pôvodne považovali za mŕtveho tuleňa. Na ich veľké zdesenie zistili, že sa dívajú na mŕtve telíčko dieťaťa zhruba vo veku jedného roka, so stopami krvi okolo nosa. „Viete, odvtedy nemôžem poriadne spať. Netrvalo to viac než tri-štyri minúty ale stále to mám pred očami“, cituje týždenník Journal de dimanche jedného z očitých svedkov. Nikto nevedel kto je to malé dievčatko, ako sa volá, nikto neohlásil zmiznutie dieťaťa, nikomu nechýbalo.

Správa zaplnila stránky médií a všetci si kládli množstvo otázok: kto to je, ako došlo k nešťastiu, kto a kde sú rodičia dievčatka, ktoré čoskoro začali všetci volať anjelik alebo princezná z Berck.

Polícii sa podarilo nájsť náhodných svedkov a postupne zrekonštruovať, čo sa asi v ten deň odohralo. Podľa očitého svedka ho v osudný deň zastavila žena s dieťaťom v kočíku s otázkou, kde sa nachádza pláž a ďalšie svedectvo potvrdilo, že pravdepodobne tá istá žena zisťovala kedy nastane príliv. Zistilo sa, že tá istá žena sa ubytovala aj spolu s malým dieťaťom v zariadení v blízkosti pláže, ale pri odchode už dieťa nemala pri sebe. Na otázku recepčnej, kde je maličká, odpovedala, že si po ňu prišiel jej otec. Polícia v priebehu vyšetrovania dospela k záveru, že žena pravdepodobne žije v parížskom regióne. A skutočne, na záznamoch z bezpečnostnej kamery z inkriminovaného dňa na jednej parížskej stanici sa objavila žena tlačiaca kočík s dieťaťom odpovedajúcim veku a oblečeným v rovnakej kombinéze, v akej našli telíčko. Tá istá žena figurovala na zázname z druhého dňa, ale už sa vracala sama.

Polícia zverejnila záznamy a požiadala verejnosť o poskytnutie akýchkoľvek informácií. Všetko sa to zdalo neuveriteľné a postupne sa začala vynárať hrôzostrašná hypotéza, že žena na zázname je vlastná matka dieťaťa. Pár dní sa nedialo nič, keď polícia zrazu oznámila zatknutie ženy, ktorú bolo vidieť na kamerovom zázname. Ide o Fabienne Kabou, 36-ročnú študentku filozofie, pôvodom zo Senegalu a skutočnú matku dieťaťa. Polícia vypočula aj partnera ženy 66-ročného sochára Michel Lafon a zároveň otca dievčatka, s ktorým Fabienne žije už viac ako desať rokov. Lafon vypovedal, že nesleduje ani TV a ani noviny, takže o ničom nevedel a uspokojil sa s tvrdením Fabienne, že maličká je u starej mamy v Senegale. Polícia muža po výsluchu prepustila bez toho, aby ho u niečoho obvinila. Fabienne bola obvinená z vraždy a zjavne „rozhodená“ obhajkyňa ženy Roy-Nansion vyhlásila pre média, že jej klientka je „mladá žena s ohromujúcim psychologickým profilom“, inteligentná a kultivovane sa vyjadrujúca, ktorá si uvedomuje, čo spáchala a vyhlásila o sebe, že je „nehájiteľná“. Podľa advokátky čin spáchala v „okamihu hlbokej osamelosti, smútku a izolácie“. Otca dieťaťa ľudia z okolia hodnotili ako o veľmi milého a priateľského muža a všetci boli prekvapení tým, čo sa stalo. Podľa advokátky tehotenstvo bolo nečakané avšak Fabienne potešila na rozdiel od otca dieťaťa, na ktorom bola žena úplne finančne závislá.

Po pár dňoch vyšla najavo ďalšia neuveriteľná skutočnosť. O existencii dievčatka, ktoré medzitým dostalo meno–Adelaide- nikto nemal tušenia, ani štátne úrady, lekári, sociálna poisťovňa dokonca nemocnica, v ktorej podľa tvrdenia matky sa malo dievčatko narodiť, nemala o tejto hospitalizácii žiadne záznamy. Fabienne porodila doma a keďže dieťatko úradne neexistovalo, ani nikomu nemohlo chýbať.

Neuveriteľný príbeh a ešte neuveriteľnejšie znie motív. Fabiene vysvetlila vyšetrovateľom, že Adelaide „bola prekážkou v intímnom a umeleckom vzťahu páru“ a poukazovala na „ťažkosti ktorým musela čeliť pri každodennej starostlivosti o dieťa, ktorá sú málo zlučiteľné s partnerským životom.“ Podľa denníka Le Parisien sa podobne vyjadrila aj staršia umelcova dcéra z predchádzajúceho vzťahu: “Môj otec nikdy neuznal ani neadoptoval toto dievčatko. Možno že ho splodil, ale nič viac. Toto dieťa nemalo otca.“ O Fabienne sa vyjadrila ako o „prefektnej žene, veľmi elegantnej a s dobrým vzdelaním.“

Predstava dievčatka, ako ho matka posledný raz objala v náručí (podľa vyjadrenie Fabienne) a nechala v noci a v zime opustené na pláži napospas vlnám dojala mnoho Francúzov. Cez víkend sa v Berck sur Mer konal tradičný „biely pochod“, ktorým Francúzi vyjadrujú smútok a solidaritu. V studenom veternom počasí sa na pochode zúčastnilo cca 600 ľudí rôzneho veku, tichý a dojímavý sprievod vyšiel z kostola Note- Dame-des –Sables a končil na osudnej pláži . Ľudia kládli biele kvety a plyšové hračky na miesto kde maličkú našli. Niektorí plakali, iní sa modlili. Týždenník Journal de dimanche cituje jednu z organizátoriek pochodu: “Aby neodchádzala osamelá srdcom, my budeme jej rodina.“

Katarína Hanzlíková, Paríž