Nice 12. júna 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Thanassis Stavrakis)

Včera som si pozeral zábery  z Marseille, kde  sa už niekoľko dní nachádza silná komunita anglických futbalových fanúšikov. Ako je ich zvykom, anglickí rowdies sa správali v Marseille ako keby boli odtrhnutí z reťaze. Vyložene sa tešili na futbal, pretože mnohí z nich majú doma zakázané priblížiť sa na 100 metrov k futbalovému štadiónu

Zaspomínal som si na obdobie, kedy som ako fanúšik Slovana Bratislava aj ja v rokoch 1990 – 1992 chodieval na futbalové stretnutia do Prahy, Ostravy, Trnavy, Košíc či Banskej Bystrice (nielen kvôli futbalu) a ako som sa zúčastnil nielen v hľadisku pamätného zápasu s maďarským Ferencvárošom Budapešť :-). Rozhodol som sa vytvoriť pre čitateľov Hlavných správ základný prehľad čo sa v Marseille udialo.

Podľa správ z britskej a ruskej tlače som si urobil základný prehľad o dianí. Záujemcovia o správu z britských denníkov sa môžu pozrieť napríklad TU, TU alebo TU.

Záujemci ktorí si chcú pozrieť informácie z ruskej tlače sa môžu pozrieť TU, TU a TU. 

Ako som vedel aj bez správ z tlače, s britskými rowdies boli problémy už od začiatku šampionátu. Hneď po príchode do Marseille sa dostali do konfliktov s miestnymi francúzskymi fanúšikmi.

Keďže Briti vyhrali, ich agresivita sa vystupňovala. Niekoľko krát voči nim zasiahla polícia, ktorá používala slzotvorné granáty a snažila sa situáciu demokraticky riešiť. Bitky sa odohrávali od začiatku šampionátu v baroch do hlbokej noci

Väčšie problémy nastali, keď sa do Marseille dostavili početnejšie skupiny ruských futbalových chuligánov. Akcia začala útokom Angličanov na jeden z prvých ruských autobusov, ktorý priviezol ruských fanúšikov. Podľa britských informácii anglickí rowdies spievali bojové piesne a hádzali kamene a fľaše do autobusu. Následnú ruskú reakciu anglická tlač považuje za neadekvátnu.

Ruskí chuligáni vystúpili z autobusu, keďže sú zvyknutí na bitky, strhla sa prvá rýchla zahrievacia bitka, pri ktorej Rusi zmlátili prvú skupinu anglických fanúšikov. Podľa jedného z fanúšikov s menom Dimitrij to ani nebola poriadna bitka, lebo „Angličania boli na nás príliš starí, tlstí, ožratí a vôbec sa nevedeli biť“. Polícia zatkla prvých Angličanov a Rusov, určite však nie Dimitrija, pretože ten svoje interview poskytol neskôr.

V tejto bitke sa stal prvý vážnejší úraz. Jedného z anglických fanúšikov podľa anglickej tlače Rusi trafili drevenou stoličkou do hlavy tak profesionálne, že doteraz leží v bezvedomí vo francúzskej nemocnici.

Podľa fotky to nebola len stolička, ale aj údery a pravdepodobne kopance, alebo nejaký ten lakeť či koleno. Spuchnuté oči svedčia nielen o monokloch, ale môže to už byť aj príznak vnútorného krvácania. Keďže je však leto a väčšina fanúšikov nosí športovú obuv, Angličan mal šťastie, ťažká vojenská topánka by ho posunula do iného levelu.

To už v Marseille začali pribúdať ďalšie skupiny ruských fanúšikov. Už doma si určite dohodli miesta, kde sa budú stretávať a majú organizátorov, telefonicky sa určite medzi sebou informovali o prvej bitke Rusov a Angličanov (škoda že v mojej mladosti sme nemali mobilné telefóny, aj keď polícia telefóny samozrejme monitoruje).

Priznám sa, že pre mňa bola radosť vidieť pohromade na snímkach bezpečnostných kamier fanúšikov CSKA, Torpeda, Zenitu, Dynama, ktorí sa doma mlátia medzi sebou hlava nehlava. Tentoraz tvrdé jadro ruských fanúšikov stálo v jednom šíku a s odhodlaním loviť anglických rowdies.

O ruských chuligánoch už v spomenutých anglických denníkoch informovali, že pokrikovali rasistické heslá a zaútočili dokonca na alžírsku rodinu (dôkaz síce anglická tlač neposkytla, ale mňa by prekvapilo keby mainstream s touto informáciou o ruskom rasizme nevystúpil).

Potýčky sa stupňovali a prichádzalo k čoraz častejšiemu nasadeniu polície. Na ruských serveroch som zachytil správu, že po boku Rusov sa bili proti anglickým rowdies aj miestni francúzski fanúšikovia, ktorí majú takisto anglických rowdies plné zuby.

Keďže najtvrdší chuligáni v bitkách používajú nože, nože sa objavili aj v Marseille. Nepredpokladám, že sa jedná o skutočne bojové nože, ktoré nikto normálny na akcie nenosí, pretože nože sa kvôli bezpečnosti nedajú prepašovať cez kontrolu na štadióny. Navyše ich nosenie je trestné, nehovoriac o ďalších nevýhodách dlhých čepelí, ktoré tu ale nebudem rozoberať.

Výskyt rezačov  s náhradnými čepeľami v cene cca 3 euro, ktoré sa dajú kúpiť bežne v domácich potrebách, alebo obchodoch typu Hornbach je však u väčšiny chuligánov dnes samozrejmosťou. Nehrozí, že ich zhabe polícia na hraniciach, majú krátku čepeľ a ich nosenie nie je trestný čin, navyše srdce neplače, ak je potrebné v cudzine takýto nôž hodiť niekde do kanálu. Použitie týchto rezačov je rýchle, jednoduché a prekvapí svojou účinnosťou. Len zdôrazňujem, že ak sa tenká čepeľ zlomí v súperovi nie je to chyba, ale pre útočníka bonus navyše.

Informáciu o nožoch potvrdila aj britská a ruská tlač a údajne aj francúzska tlač. V nemocniciach muselo vyhľadať ošetrenie rezných a bodných rán množstvo anglických rowdies. Vrchol hanby v chuligánskom futbalovom svete pre anglických rowdies bola skutočnosť, že po zápase, ktorý sa skončil 1:1 vtrhli ruskí chuligáni do anglického sektoru, v ktorom podľa ruských informácii ani nemuseli nikoho biť, pretože Angličania utiekli. Rusi to okomentovali slovami „totálne víťazstvo, posr… Angličania utekali ako sopliaci“.

Anglická tlač srdcervúco informovala o tom, ako museli anglickí rodičia zachraňovať pred besnými Rusmi vlastné deti, ale tu ide zase o trápny anglický výmysel. Nikdy futbaloví chuligáni  v Európe (neviem ako je to v Južnej Amerike) nemlátia deti a dôchodcov – nespravia si totiž meno, ale komunita by ich považovala za totálnych idiotov. Vysoko cenené sú „skalpy“ známych bojaschopných súperov a policajtov.

Včera sa objavili informácie o bitkách Severných Írov s Poliakmi, uvidíme, čo bude medzi Ukrajincami a Nemcami a čo bude medzi Ukrajincami a Rusmi a na akej úrovni sú Albánci. Nebolo by nič neočakávané, keby aj futbaloví chuligáni mali vlastnú súťaž, v tej však určite Angličania neobsadia popredné miesta, ich éra skončila. (Ja zo sentimentu ale vždy budem mať rád anglických fanúšikov Milwallu a tvrdé staré jadro Liverpoolu – dnes sú to už 60 roční starí páni z éry Heyselu)

Len na ilustráciu – Filipínci a „Barateros“ v Južnej Amerike dokonca v bitkách na nože zašli až tak ďaleko že oni sa medzi sebou nebijú, ale majú len tréning. Pri tréningu sa ale môže stať aj smrteľné zranenie. Nikto policajtom nič nehlási a všetci tvrdia že boli zranení len pri tréningu. Žiadne trestné oznámenia a maximálne súd za neúmyselné zabitie. Rovnako postupujú aj Dog Brothers – tí sú ale jemnejší a športovo ladení.

Škoda len, že bitky medzi chuligánmi sa v Európe odohrávajú v baroch, v ktorých sa likviduje zariadenie. Tu však akosi musela aj britská tlač priznať, že likvidácie zariadení v bare a robenie totálneho bordelu je špecialitou britských rowdies.

Branislav Krasnovský