Hlavné správy: Pár dní po voľbách bude Slovenská národná strana oslavovať 30 rokov svojej novodobej histórie, o rok to bude aj s prvou SNS už 150 rokov od jej založenia ako najstaršej politickej strany na Slovensku. To je príležitosť bilancovať. Kde je SNS dnes a čo počas svojej existencie priniesla Slovensku?

Danko: Slovenská národná strana je nielen najstaršia politická strana, my sme vydali publikáciu o tom, ako z rôznych národných prúdov vznikala, ale v roku 1918 sa stala aj akousi matkou všetkých ostatných strán. Pôsobil v nej Martin Kvetko, jeden zo zakladateľov Demokratickej strany, Ján Smrek (Komunistická strana), Andrej Hlinka (Hlinkova slovenská ľudová strana), Milan Hodža (Agrárna strana) a mnohí ďalší ľudia, ktorí potom našli svoju cestu.

Ja, keď som sa stal predsedom SNS, ani som si celkom neuvedomoval, čoho som sa stal súčasťou. Predtým som bol skôr advokát v súkromnej sfére a stranu som na určitých úrovniach zastupoval, bol som aj v nejakých komisiách, ale predovšetkým som pôsobil ako advokát v súkromnej firme. Vychoval som vyše tucta koncipientov a až od roku 2016 som sa začal naplno venovať politike. SNS bola pre mňa jednou z najlepších politických značiek a otázkou cti.

Ja som od Revúcej, a keďže z vedľajšej dediny, Muránskej Dlhej Lúky, bol Martin Kvetko, ľudia u nás vždy uznávali dve strany: Demokratickú stranu a Slovenskú národnú stranu. Preto, keď som prevzal stranu po Jánovi Slotovi, spolu s dlhom 800 tisíc eur a množstvom vyhrážok a problémov, som si dal za úlohu znovu dostať tú stranu do politickej hry tak, že opustíme xenofóbnu, rasistickú a útočnú politiku a pokúsime sa hľadať riešenia v modernom svete.

Je pravda, že si SNS z histórie so sebou ťahá veci, ktoré mi ešte aj dnes v diskusiách niekedy vyčítajú, ale na druhej strane je SNS pre mňa dnes zdravou politickou silou s osemtisíc členmi, fungujúcimi regionálnymi štruktúrami a s jasným hodnotovým nastavením, ktoré spočíva v rešpektovaní členstva v EÚ a triezvom prístupe k členstvám, ktoré by mohli mať svoj progres, a to je aj členstvo v NATO.

Nikdy som sa netajil tým, že ticho závidím Rakúšanom, čo sa im podarilo v roku 1958: akceptovanie svetovými veľmocami a neutralita. Na druhej strane, aj po skúsenosti s tým, čo Spojené štáty urobili v Iraku, vždy som inklinoval k tomu, aby Európa spolupracovala na úrovni armád európskych štátov. Trochu som zaskočený tým, že Poliaci otvorili Američanom dvere, ale som hrdý, že ako predseda SNS som nedovolil odovzdanie Sliača a Lešte, a to aj v kontexte procesov v rámci NATO, pretože Slovensko je dnes jediný štát vo východnej zóne, kde nie je s vlastnou jurisdikciou americká armáda.

Ako politik a predseda SNS sa snažím robiť vyváženú politiku vo vzťahu k EÚ, ale vyváženú tiež v polarite východ-západ. Často som kritizovaný za aktivity smerom k Rusku, ale ja vždy hovorím kritikom: pozrite sa, čo všetko tam robia Francúzi či Nemci – boli by sme hlúpi, keby sme tam nešli tiež.

Národnú, kresťanskú a sociálnu politiku často špinia ľudia, ktorí nemajú ujasnené hodnotové a historické súvislosti ako je fašizmus alebo holokaust. Nás, kresťansky, národne, sociálne orientovaných ľudí potom veľmi ľahko títo liberálni slniečkari nálepkujú, že sme extrémisti či xenofóbi. Je to aj prípad ĽSNS: oni vlastne pomáhajú liberálnym silám zneužívať témy ako bol napríklad nákup stíhačiek F16.

Hlavné správy: Ako to vlastne bolo s tými F16-kami? Bolo potrebné kúpiť takéto lietadlá?

Danko: Slovensko dlhodobo potrebuje mať ochranu vzdušných síl, nestačí iba protiraketový systém, ako hovorí Kotleba. Keby Slovensko nemalo ochranu vzdušného priestoru zabezpečenú svojou letkou, tak by sme letiská v Kuchyni a na Sliači museli zavrieť, alebo ich sprístupniť na ochranu nášho vzdušného priestoru, ktorá ročne stojí až 60 miliónov eur, inému štátu, pričom tisícpäťsto ľudí by bolo na ulici. Keď sa to vynásobí za celé tie roky, tak vidíte, že je to veľmi vážne rozhodnutie, ktoré musela urobiť vláda Slovenskej republiky – nie SNS – a ja som hrdý, že sa letka SR nezrušila. Ja by som nechcel, aby vzdušný priestor Slovenska chránili ozbrojené sily USA alebo okolitých štátov, ale keby sme nemali vlastnú letku, museli by sme to urobiť – žiaľbohu, také sú prístupové dohody pri členstve v NATO. A dnes neexistuje európska alternatíva členstvu v NATO, hoci verím, že raz príde.

Hlavné správy: Nemyslíte si, že vo vzťahu k ĽSNS by bolo lepšie zabudnúť na nejaké ideologické rozdiely a spojiť sa v záujme Slovenska proti liberálnej chobotnici, ktorá je nástrojom zahraničia ako Slovensko zotročiť a vnútorne rozložiť?

Danko: Ja vám to veľmi rád vysvetlím. Principiálne, ak si niekto raz dal uniformu, na ktorej mal symbol armády, ktorá vraždila vojakov Červenej armády, myslím tým aj uniformu tej Kotlebovej Pospolitosti, tak je jasné, že sa dočká len opovrhnutia a odmietnutia. Nehovorím to len ja, hovorí to aj správa ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, nehovoriac už o Bruseli.

Ja chápem ľudí, ktorí inklinujú k ĽSNS, ktorá často využíva kauzy, ktoré nám robia slniečkari. Ľudia Mariana Kotlebu, a myslím že aj on sám, dávali na mňa trestné oznámenia za rôzne veci od tlačoviek cez všetko možné až po rigorózku, často zneužívajú cirkevné veci, atď. Netvrdím, že by hovorili o zlých hodnotových veciach, problém je iný.

Som asi jeden z mála politikov v týchto zemepisných šírkach, ktorí si tykajú s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Veľakrát som sa s ním rozprával o tom, ako by Rusi pristupovali k takej vláde, kde by bola ĽSNS. A zodpovedne môžem povedať, že nielen že by nás nepustil nikto do Bruselu, ale skončili by sa aj naše dobré vzťahy s Ruskom. Už nikdy by som nedostal na tribúnu na Červenom námestí, tak ako tento rok pri príležitosti výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Ja moje vzťahy v Moskve, kde sa môžem na telefón rozprávať so šéfom Dumy Volodinom, predsedníčkou rady federácie Matvijenkovou, ministrom priemyslu Manturovom a pomôcť prostredníctvom nich slovenským podnikateľom, ja ich kvôli Kotlebovi stratiť nechcem.

Ja vnímam, že Marian Kotleba sa niekedy stavia na stranu Rusov, ale musím povedať, že Rusi ním opovrhujú. Neustrážil si to, že jeho ľudia používajú pozdrav „Na stráž!“, hákové kríže a iné veci. To nie je len o tom, čo on vykrikuje o Izraeli. Ja viem, že nemôžete ustrážiť každého člena strany, ale tam sú ľudia, ktorí presadzujú násilie, ktoré dokonca skončí vraždou, ako v prípade okresného predsedu strany v Poprade. Násilím chcú riešiť problémy v rómskych osadách, deklarujú hrubú silu.

Áno, sú tam aj veľmi dobrí ľudia, ale my sa nemôžeme politicky s touto stranou spojiť. Ja by som stratil všetky väzby, označili by ma rovnakými výrazmi ako Kotlebu. A to je veľký politický hendikep, ktorý Marian Kotleba nikdy nebude môcť dorovnať.

Toto nehovorí len Danko, to povedal Robert Fico, Peter Pellegrini aj lídri všetkých ostatných politických strán, ktoré na Slovensku niečo znamenajú. A nie preto, že by sme Kotlebovi závideli percentá. Toto nie je osobné voči Marianovi Kotlebovi, toto je principiálna vec. Budem sa snažiť to vysvetľovať ľuďom. Ja chápem aj to, že môže byť niekomu sympatické, keď niekto povie, že nejakú osadu budú strážiť. Ale budú ich azda biť? Čo s nimi budú robiť?

A ďalšou otázkou je otázka ich personálneho zázemia. Ja si naozaj neviem predstaviť, že by človek ako napríklad Mazurek bol povedzme ministrom obrany. V štruktúre ĽSNS vidím rôzne príbehy. Vidím tam zneužitie otca Kuffu a jeho bratov, vidím tam zranených ľudí, ktorí boli členmi SNS, vidím tam rôznych podnikateľov, ktorí chceli získať pozície, vidím tam členov HZDS a ich krivdu za amnestie. Toto všetko vytvára určité zázemie a progres ĽSNS.

Hlavné správy: Prieskumy uvádzajú rôzne čísla, ale väčšinou vidia SNS blízko pásma ohrozenia. Prieskum Vox Politico vám prisudzuje dokonca menej ako tri percentá. Čo si myslíte, že vám zobralo najviac voličských hlasov? 

Danko: Ukazuje sa, že tie moratóriá na prieskumy v určitom čase pred voľbami asi majú svoj význam. Ak je niečo verejný prieskum, tak by to malo mať svoju metodiku, štandardizovaný zber dát a malo by to dávať určitú garanciu, aby sa na internet nehádzali rôzne prieskumy podľa toho, ako si kto želá.

Vidíme tu dnes veľmi zvláštnu situáciu: sú tu ľudia, ktorí prišli zo sudcovského stavu a asi ťažko vysvetlia, kde vzali sumu blížiacu sa k miliónu eur na kampaň. Takisto tu máme bývalých ministrov, ktorí už majú kampaň väčšiu ako my v SNS. Volič by sa mal zamyslieť, komu tieto novovzniknuté strany chcú slúžiť. Keď som ja prevzal SNS, snažil som sa ju financovať z vlastných zdrojov a zdrojov Jaroslava Pašku a nebyť nikomu zaviazaný. Pokiaľ ide o prieskumy: najlepší prieskum budú voľby.

V rezortoch, za ktoré sme zodpovedali, sa môžem pozrieť ľuďom smelo do očí. Učiteľom sme za tri roky zdvihli plat o štyristo eur – vždy keď som medzi nimi, ďakujú mi za to. Pokiaľ ide o vojakov, dotkli sme sa v priemere dvetisíc eur. SNS presadila rekreačné poukazy pre všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov firiem nad 49 ľudí. SNS prispela k tomu, že ľudia sa naučili používať pojem trinásty plat, pretože neexistuje štát, kde do 500 eur nemusíte platiť odvody a dane.

Naučili sme ľudí, čo sú športové poukazy, zaviedli sme športový fond, umožnili sme športovcom ísť na živnosť, zaviedli sme zelenú naftu, znížili sme na 10 percent DPH na ubytovacie služby a na potraviny, znížili sme daň z príjmu pre malých podnikateľov na 15 percent, zaviedli sme paušálne výdavky pre živnostníkov, zrušili sme daňové licencie, historicky sme zdvihli dôchodky o 55 eur mesačne, pre tristotisíc dôchodcov, zrušili sme koncesionárske poplatky, a tak ďalej.

Začínam niekedy mať pocit, že politika u nás začína byť chápaná nie ako služba pre ľudí, ale ako divadlo. Ak by politika mala byť o tom, kto aký cirkus robí, tak potom tu asi nemáme čo robiť. Ale ja som vždy bol presvedčený o tom, že ak politik pre ľudí pracuje od rána do večera, že to má zmysel. A ja tu naozaj od rána do večera sa snažím pre ľudí niečo urobiť – každý deň je to množstvo stretnutí, jednaní a popri tom treba ešte riešiť veci ako zrušiť diaľničné známky, keď nemáme diaľnice, alebo doriešiť Istanbulský dohovor…

A potom sa občas stane, že pri mojom boji niektorí ľudia moje témy zneužijú. Ja som napríklad vymyslel zákon o podnikových bytoch, nerodilo sa to ľahko, ale je to skvelý nápad, a potom zrazu Kollár, človek, ktorý chce bojovať s mafiou, ale sám pochádza z toho prostredia, začne hovoriť, že on chce nájomné byty. Alebo Kotleba si urobí bilbord, že on zastavil Istanbulský dohovor. Ale to sme boli my, kto navrhol uznesenie ohľadne Marrákéšskeho paktu aj Istanbulského dohovoru.

Pre týchto ľudí je ľahké parazitovať na nás, keďže nemajú toľko zodpovednosti a mne niekedy nezostáva sila na robenie si PR a úsmevy. Často som na tlačovke unavený a môže mi ujsť nejaké to slovíčko. A potom do toho prichádza ten liberálny hyenizmus, ako má Sulík napríklad stránku Zomri, podobné stránky majú aj Kotlebovci, zostrihajú videá, a ľudí potom nezaujíma, či Danko napríklad povedal, že tu sú podnikové byty – žiaľ, ľudí viac zaujíma nadpis alebo to, či som sa zakoktal.

Ale sú tu aj ľudia, ktorí ma počúvajú a rozmýšľajú nad tým, že aha, som živnostník a pomohol mi. Mám rekreačný poukaz, moje dieťa môže športovať… verte, že ja jeho starostiam rozumiem. Ja som jeden z nemnohých v politike, ktorý vie, čo je súvaha, výsledovka, DPH, pretože som si tým všetkým prešiel. Mne nič v živote nespadlo z neba. A preto sa viem sa rozprávať s umelcami, s novinármi, s každým, ale otázka je, či to chcú počúvať.

A ak sa pýtate na percentá, sám si hovorím, že asi je to tak, ako hovoril Churchill, že politika je boj, ktorý sa nedá vyhrať. A to isté mi hovoril prezident Zeman, že raz si hore, raz si dole, nepozeraj sa na to a choď ďalej, a podobne aj pán Kaczynski, keď mi rozprával o tom, ako sa trápili, keď mali s bratom sedem percent.

Ja hovorím o vízii – o vízii reformy štátu. Podarilo sa mi Smer vo veľa veciach naštartovať. Vďaka nám Smer priniesol obedy zadarmo a množstvo iných vecí. Ale som tomu rád, toto nie je o percentách – zo všetkých tých pánov predsedov možno len jeden-dvaja môžu povedať, tak ako ja, že v niečom ľuďom pomohli. Potom, čo som v poslednom čase zažil útokov, klamstiev, intríg, trestných oznámení, som absolútne vyrovnaný a pripravený prijať čokoľvek.

Jediné, čo mi je ľúto, že ľudia sa dajú v dnešnej dobe veľmi ľahko klamať. Správa v digitálnom priestore vlastne nie je čítaná, iba nadpis, ľudia sa nezamýšľajú nad obsahom, do toho prichádza vulgarizácia na diskusných fórach, facebook bez akejkoľvek zodpovednosti, internet bez pravidiel… to je šialené.

Tak ako vás, Hlavné správy, niekedy obviňujú, že ste konšpirátori, tak ja hovorím, že najväčšie konšpiračné médium je tu dnes Denník N. Neexistuje horšie dezinformačné médium, to som zažil na vlastnej koži. Oni by si mali dať do nadpisu, tak ako mala kedysi Pravda podnadpis „stranícky denník Komunistickej strany“, tak oni by si mali napísať „stranícky denník Progresívneho Slovenska, Spolu a Andreja Kisku.

Hlavné správy: Ako prebieha vaša predvolebná kampaň?

Danko: My sme to rozdelili, pretože v roku 2012 a 2016 sme sa príliš zameriavali na mítingy a výjazdy v regiónoch. Ja som nemal žiadneho šoféra, len jednu hovorkyňu a jednu zamestnankyňu na sekretariáte. Prejazdil som takto asi 160 tisíc kilometrov z dediny do dediny a po voľbách som zistil, že máme 8,6 percenta a mafiáni, ktorí si stranu kúpili z Floridy, majú 6,6 percenta. Teraz máme v strane dohodu, že ja absolvujem tie väčšie akcie a ostatní chodia na konferencie a regionálne akcie. A doplnili sme to podporou facebooku.

Zdá sa, že sa politický priestor mení z hľadiska toho, že kde je ťažisko komunikácie. Už v roku 2015 mi Hans Christian Strache (bývalý rakúsky vicekancelár, pozn. red.) povedal, že on dáva ročne tristotisíc eur na facebook. Snažím sa tomuto trendu prispôsobiť aj našu kampaň. A to aj napriek tomu, že na facebooku máme problém: nevieme ani napriek sponzorovaniu dosiahnuť efektivitu, pretože schvaľovanie našich článkov často trvá záhadne dlho a pri takých kľúčových slovách ako LGBTI alebo Istanbulský dohovor nám dokonca niekedy býva odmietnuté. Ale máme aj bilbordovú kampaň.

Ja som sa sústredil na komunikačnú kampaň s veľkými médiami. Nepotrebujem chodiť ako Mirko Beblavý objavovať Slovensko, ja pochádzam z úplnej dediny Kopráš pri Revúcej. V regióne som žil a poznám problémy, aké tam sú. Pripadá mi falošné, čo robia niektorí bratislavskí slniečkari, že posledný mesiac zrazu chodia k ľuďom po domovoch a tvária sa, ako idú riešiť ich problémy. Pritom ich cynizmus a bezcitnosť sú verejne známe, konkrétne u Beblavého z obdobia ministra Kaníka, keď ľuďom brali invalidné dôchodky a iné práva.

Ja sa spolieham na slovenské srdce a odhad v tejto kampani, že pri výpočte toho, čo sme urobili, ktorý šírime cez médiá, ľudia pochopia, kto má dobrý úmysel a komu ide len o jednorazové získanie výhod. My sme tu zažili napríklad Matoviča: plakal, hádzal sa o zem, nechodil do práce, sypal injekčné striekačky, vykrikoval, urážal, dával trestné oznámenia… nechcem veriť, že slovenské srdce by takého človeka chcelo za premiéra. Mohol by som hovoriť o Trubanovi, o podnikateľských aktivitách Kisku – ale ja sa radšej snažím ľuďom dokázať, že mám úprimný záujem pomáhať.

Ivan Lehotský