Môj profil 
Predplatné
Štrasburg/Bratislava 3. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
V Európskej únii panuje únava a neochota z rozširovania. Medzi dôvodmi sú ešte stále pretrvávajúce dozvuky ekonomickej krízy z roku 2008, migračná kríza vyvolávajúca obavy a úzkosti bežných ľudí, ako aj rozčarovanie na západe z posledného rozširovania o krajiny, ktoré sú vnímané ako problémové, keďže ani po 14 rokoch od vstupu a napriek predvstupovému približovaniu sa demokratickým princípom ešte stále nezdieľajú rovnaké hodnoty.
Uviedol to analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Juraj Krúpa. Reagoval tak na otázku TASR, ako by vstup balkánskych krajín do EÚ ovplyvnil jej bezpečnosť, keďže počas októbrovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpil prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič ako predstaviteľ kandidátskej krajiny.
“Dokonca sa im (tieto krajiny) v poslednej dobe vzďaľujú. Aj toto bol čiastočný dôvod pre hlasovanie za brexit v Británii. Tu mám na mysli dotácie EÚ na rozvoj týchto krajín a s tým spojené podozrenia z korupcie a zneužívania týchto peňazí na iné účely,” konštatoval analytik.
Podľa neho trvalo nejaký čas, kým sa EÚ opäť začala pozornejšie zaoberať situáciou na Balkáne, uvedomujúc si nestabilnú bezpečnostnú situáciu, nedostatočné reformy spojené aj s únavou týchto krajín z dlhodobého prístupového procesu. Aj vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú a ekonomickú situáciu regiónu prišla Európska komisia začiatkom roka 2018 s novou stratégiou rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu. Práve v tejto súvislosti sa začali skloňovať najviac štáty Srbsko a Čierna Hora.
“Kým sa tak ale stane, bude potrebné zvládnuť dlhodobo pretrvávajúce problémy, ako sú napríklad nevyriešené vzťahy Srbska a Kosova. Je dôležité, že EÚ opäť zaradila západný Balkán medzi svoje priority, aby tieto krajiny mali opäť víziu na stabilnejší a rýchlejší sociálny a ekonomický rozvoj, nehovoriac o posilnení a stabilizácii bezpečnostnej situácie týchto krajín,” zdôraznil.
Aj napriek nedostatkom EÚ projekt zostáva pre štáty naďalej príťažlivý. “Preto aj krajiny Balkánu majú eminentný záujem o integráciu, ktorá je bezpochyby výhodnejšia, ako ostať mimo tejto organizácie a naďalej byť odkázaný na milosť či nemilosť väčších hráčov v regióne. EÚ má záujem tento región integrovať, stabilizovať a tak aj napomôcť jeho rozvoju. Zároveň ďalším rozširovaním EÚ potvrdí svoju životaschopnosť napriek brexitu, ktorý spôsobuje toľko komplikácií a vyvoláva otázniky,” uviedol Krúpa.
Upozornil však na to, že z EÚ ako organizácie ekonomickej spolupráce sa postupne vyvíja aj bezpečnostná organizácia. Budujúc a posilňujúc svoje bezpečnostné a obranné kapacity, bude podľa neho citlivo vnímať aj bezpečnostný rozmer svojho rozširovania.
“Čierna Hora už dnes ako člen NATO spĺňa všetky bezpečnostné predpoklady a z tohto pohľadu nepredstavuje žiadne riziko. V prípade Srbska je situácia komplikovanejšia.
Nielen z pohľadu doteraz nevyriešených sporov s Kosovom, ale aj vzhľadom na jeho úzku spoluprácu s Ruskou federáciou a Čínou v oblasti obrany. V tejto oblasti čaká na Srbsko ešte veľa práce a ak bude chcieť potvrdiť svoje ambície stať sa členom EÚ, tak bude postavené pred situáciu prehodnotiť aktuálnu stratégiu a smerovanie svojej bezpečnostnej a obrannej politiky,” dodal.
Napriek všetkému je presvedčený, že ak bude Srbsko stáť pred voľbou integrácie do Európy alebo orientáciou na Rusko, tak preváži záujem krajiny o stabilitu a ekonomický rozvoj.
Prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič vystúpil v utorok ako hosť pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Poslancov ubezpečil, že Čierna Hora bude vždy pre Európsku úniu stabilným partnerom. Upozornil, že jeho krajina má momentálne vedúcu úlohu v procese začleňovania do EÚ – je najďalej zo všetkých kandidátskych krajín. Otvorených má už 31 z celkovo 35 prístupových kapitol.
Prezident v tejto súvislosti opísal nedávno získané členstvo v NATO ako najväčšie uznanie výsledkov svojej krajiny pri dosahovaní stabilných reforiem. Čierna Hora sa stala v poradí 29. členom Severoatlantickej aliancie 5. júna 2017. Rokovania s Bruselom o pristúpení k EÚ sa začali v júni 2012.
.JPG)
