Môj profil 
Predplatné
V období aktívnej globalizácie a vytvárania toho, čo západní geopolitickí odborníci hrdo nazývali “Čimerika“ (Čína + Amerika) – akási symbiotická spolupráca a zrastanie ekonomík a finančných sektorov USA a Číny – sa čínske spoločnosti, vrátane štátnych, veľmi aktívne snažili umiestniť svoje akcie a dlhopisy na amerických trhoch. To poskytovalo prístup k veľkým peniazom a otváralo veľa príležitostí, pokiaľ ide o spoluprácu s medzinárodnými bankami, ktoré sú vždy lojálnejšie k spoločnostiam, ktorých akcie sú kótované na burze cenných papierov v New Yorku (NYSE) alebo Nasdaq. Navyše: v tejto masívnej kampani čínskych emitentov na amerických burzách bola prítomná určitá časť prestíže a druh túžby získať oficiálne uznanie, že čínske korporácie sú skutočne medzinárodné a vážni hráči v globálnej ekonomike.
Z hľadiska oficiálneho Washingtonu boli bonusy, ktoré dostávali čínske spoločnosti za umiestnenie akcií a dlhopisov na amerických trhoch, bezvýznamné v porovnaní s pákou nátlaku, ktorú Washington získaval na tie spoločnosti, ktoré si vzali peniaze od amerických investorov a ktorých vedenie so zatajeným dychom začalo hľadieť na citácie amerických búrz. V skutočnosti sme teraz svedkami procesu uplatňovania tejto páky proti Číne: Senát USA sa jednomyseľne (to je dôležité!) rozhodol prijať návrh zákona, ktorý povedie k delistingu (vylúčeniu z obchodovania) akcií a depozitných príjmov čínskych spoločností obchodovaných na amerických burzách.
BBC uvádza: “Americký senát schválil návrh zákona, ktorý by mohol niektorým čínskym spoločnostiam zakázať predaj akcií na amerických burzách. Zákon vyžaduje, aby zahraničné firmy dodržiavali americké štandardy týkajúce sa auditu a ďalších finančných noriem. Opatrenia by teraz mala prijať Snemovňa reprezentantov (Kongres USA – pozn. red.), predtým než ho podpíše prezident Trump.<…> Návrh zákona bude tiež vyžadovať, aby verejne obchodované spoločnosti zverejnili, či sú vlastnené alebo kontrolované zahraničnou vládou“.
Ako správne uvádzajú britskí novinári, návrh zákona sa teoreticky vzťahuje na všetky zahraničné spoločnosti, ale prakticky je zameraný konkrétne na Čínu.
Čínske (nielen) štátne spoločnosti nie veľmi rady púšťajú americké a Amerikou kontrolovaných audítorov do svojej domácej kuchyne. Okrem toho čínske zákony v zásade zakazujú odovzdávanie určitých kategórií finančných informácií do zahraničia. Je nepravdepodobné, že by oficiálne Peking bol ochotný robiť v tejto otázke ponižujúce ústupky, tým skôr, že súčasný systém skvele fungoval po mnoho rokov: americkí investori mali možnosť podieľať sa na explozívnom raste ekonomiky ČĽR, ktorý na druhej strane treba povedať, by bez týchto peňazí bol omnoho miernejší a dostávali často obrovské dividendy od spoločností z ropného, telekomunikačného, developerského a petrochemického odvetvia – a nekládli zbytočné otázky. Skutočnosť, že sa pozícia amerických finančných regulátorov a zákonodarcov zrazu zmenila, nie je výsledkom niekoľkých podnikových škandálov v Číne (ako radi píšu niektorí novinári), ale zjavným dôsledkom politického konfliktu medzi Washingtonom a Pekingom.
Mimochodom, prvými obeťami amerických pokusov o utiahnutie finančných skrutiek čínskej ekonomike boli paradoxne americkí dôchodcovia, ktorí sú obsluhovaní dôchodkovým fondom pre štátnych zamestnancov a armádu.
Začiatkom mája, ako uvádza podnikateľský časopis Forbes, “Biely dom vedený prezidentom Trumpom urobil oficiálny krok – medzinárodné akciové portfólio používané (dôchodkovým fondom – pozn. red.) pre členov armády nesmie investovať do žiadnych čínskych akcií. A bodka.“
Pritom bol zachovaný prístup štátneho dôchodkového fondu k finančným nástrojom na iných finančných trhoch. Túžba zachovať prístup súčasných a budúcich amerických “štátnych dôchodcov“ k príjmom od spoločností v iných krajinách zrejme prevážila nad vlasteneckou vášňou Trumpovej administratívy, ale protičínske emócie zvíťazili nad ekonomickou logikou. V istom zmysle to možno považovať za znak obratu vo vzťahoch medzi oboma krajinami: symbióza, ktorá bola kedysi založená na vývoze kapitálu a pracovných miest z USA do Číny výmenou za veľmi lacný dovoz, ktorý vytváral umelý (a v podstate falošný) blahobyt pre obyčajných Američanov, už Biely dom nezaujíma. Ten chce teraz pripraviť Čínu o americký kapitál a vrátiť pracovné miesta do Spojených štátov.
Pravdepodobne nebudú žiadne konkrétne problémy s otázkou zbavenia ČĽR prístupu k americkým peniazom: zákaz poskytovania úverov čínskym spoločnostiam so štátnou účasťou zo strany amerických bánk je ďalším logickým krokom najmä preto, že už bol otestovaný proti Rusku. Vymazanie spoločností so štátnou účasťou (alebo spoločností, ktoré spadajú do budúceho kola protičínskych sankcií) je tiež jednoduché organizovať a získať pritom ďalší bonus vo forme dočasného, ale celkom možno prudkého poklesu cien čínskych akcií.
Biely dom, ak Kongres schváli návrh zákona schválený Senátom, bude mať príležitosť ukázať voličom niečo, čo sa podobá rozhodujúcemu víťazstvu na finančnej fronte: klesajúce ceny akcií Baidu, PetroChina, China Petroleum & Chemical Corporation, Alibaba Group alebo China Mobile.
Bude to však iluzórne víťazstvo. Akcie týchto spoločností kúpia v Hongkongu rozumní medzinárodní alebo čínski investori, ktorí budú Trumpovi vďační za taký príjemný darček, ale americkým voličom o tom v televízii rozprávať nebudú.
Ale s pracovnými miestami, závodmi a továrňami to bude oveľa zložitejšie. Sankcie môžu odstrániť čínske akcie z americkej burzy, ale nemôžu postaviť závod. Nie je možné postaviť továreň pomocou tlačiarne dolárov, nájsť pre ňu pracovné sily s vhodnou kvalifikáciou (urobiť z blogerov a obchodníkov frézara, to sa tak rýchlo nepodarí, a možno sa to nepodarí vôbec) a pokračovať v infraštruktúre. Biely dom sa bude musieť touto otázkou zaoberať o niečo neskôr. Zatiaľ Trumpova vláda stavia na sankcie a legendárnu americkú vynaliezavosť, znásobenú tvrdohlavosťou.
Ani tieto vlastnosti však nemusia stačiť, aby sa americká ekonomika po zrušení symbiózy s Čínou náhle stala zdravá, silná a produktívna.
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
