Môj profil 
Predplatné
Podstatu týchto plánov sa pokúsila vysvetliť agentúra Reuters:
“Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvažuje, ako oznámili v piatok tri informované osoby, možnosť delistingu (stiahnutia emisných akcií z trhu, pozn. red.) čínskych spoločností z amerických akciových trhov, čo spôsobí radikálnu eskaláciu obchodného napätia medzi USA a Čínou. Podľa dvoch informátorov sa má tento krok stať súčasťou širšieho úsilia na obmedzenie amerických investícií do čínskych spoločností.“
Následky tejto informácie na seba, ale nenechali dlho čakať: cenné papiere čínskych spoločností, ktoré sa predávajú v USA, začali klesať. Akcie giganta elektronického obchodu Alibaba (majiteľa známeho nákupného webu AliExpress) klesli o viac ako 5% a za jeden deň zmarili viac ako 20 miliárd dolárov trhovej kapitalizácie.
Analogické pády zaznamenali aj pri akciách iných známych spoločností: cenné papiere JD.com klesli o takmer 6% a Baidu o 3,67%. Nejde, ale ani tak o desiatky miliárd dolárov, stratených v trhovej kapitalizácii, ako o to, že v prípade realizácie týchto agresívnych plánov, o ktorých hovoria zdroje amerických agentúr Reuters a Bloomberg, chcú USA urobiť s čínskou ekonomikou to isté, čo sa pokúsili urobiť s tou ruskou po roku 2014. Navyše bez zavedenia akéhokoľvek analógu “krymských sankcií“, skrátka len tak. Aj keď je možné, že ako politická maska sa použijú isté obmedzenia “za potláčanie demokratických protestov v Hongkongu“.
Zdôrazňujeme, že plán, o ktorom informujú médiá, predpokladá zasadenie dvoch rán čínskemu biznisu a celej ekonomike. Ide o zámer pripraviť spoločnosti o možnosť požičať si peniaze (vydaním dlhopisov) od amerických investorov a o získanie akciového kapitálu (cez IPO alebo listing) pre americké akciové trhy. Skutočne to pripomína protiruské opatrenie z minulých rokov. Rozdiel spočíva len v tom, že sa tie ruské korporácie snažili “zadusiť“ pomocou skomplikovania prístupu k zahraničným bankovým úverom a predaja dlhopisov, kdežto tie čínske trestajú s pomocou obligácií a akcií na amerických burzách, pretože práve to je jedným z ich hlavných spôsobov získavania devízových prostriedkov.
Okrem nedobrovoľného delistingu sa hovorí tiež o plánoch obmedzenia investícií amerických spoločností, fondov (obzvlášť tých penzijných) a ďalších investorov do čínskych firiem na úrovni regulátora. To je potrebné preto, aby si, napríklad investičný fond, pripravený o možnosť nákupu akcií rýchlo rastúcich a atraktívnych spoločností na Newyorskej burze, neotvoril bankové konto v Hongkongu alebo Frankfurte a nekúpil tam zakázané akcie.
Takéto radikálne opatrenia súvisia zrejme s vážnym škandálom, (ktorý si nevšimli mainstreamové médiá), ktorý vypukol potom, čo vyplávalo na povrch, že americký štátny dôchodkový fond, ktorý má na starosti vojenské a veteránske penzie, investuje peniaze do čínskych spoločností. Pričom minimálne proti trom z týchto spoločností platia oficiálne americké sankcie.
Veľa takých investícií súvisí so špecifikami štruktúry dnešných finančných trhov. Najpopulárnejšiu triedu investičných fondov tvoria, takzvané pasívne fondy, ktoré si samy nevyberajú nástroje na kapitálové investície, ale investujú výhradne podľa špeciálnych indexov, tzv. “košov“ akcií alebo dlhopisov, ktoré zodpovedajú určitým kritériám.
Na svete existuje niekoľko renomovaných spoločností, ktoré zostavujú indexy (index provideri – poskytovatelia indexov), podľa ktorých konajú fondy, disponujúce biliónmi dolárov. Akonáhle jedna z nich (MSCI, S & P Dow Jones Indices, FTSE a pod.) zaradí do svojich indexov nejaké cenné papiere, investičné fondy ich ihneď kupujú, pretože sú povinné tak urobiť podľa vlastných pravidiel.
Akonáhle sa čínske akcie alebo dlhopisy konkrétnych spoločností stanú dosť atraktívne a likvidné, zaradia sa do indexov a zaoceánske (i internacionálne) investičné fondy sú povinné ich kúpiť, čo určite naštve administratívu Donalda Trumpa. A práve za účelom zablokovania tohto mechanizmu chystá Washington, ak budeme veriť médiám, regulačné obmedzenia pre americké investície do čínskych cenných papierov. Pravdepodobne sa budú vzťahovať aj na investičné fondy a spoločnosti, ktoré zostavujú indexy pre investície.
Odhad celkovej kapitalizácie 156 čínskych spoločností, ktoré obchodujú na amerických burzách, je približne 1,2 bilióna dolárov. Podľa odhadu bývalého šéfa oddelenia makroekonomickej analýzy banky Societe General, Laurenca McDonalda, má celkový “stratený dopyt“ v prípade vylúčenia príslušných papierov z indexu Bloomberg Barclays Credit Index a indexov spoločnosti MSCI činiť 1,6 bilióna dolárov za 4 roky.
As of February this year, 156 Chinese companies with a total market capitalisation of $1.2tn were listed on the biggest US stock exchanges, according to the US-China Economic and Security Review Commission, with at least 11 of them being state-owned. – FT https://t.co/dkmq0aTvai
.— Lawrence McDonald (@Convertbond) 28. septembra 2019
Môže sa teda zdať, že Trumpov tím predsa len objavil zraniteľné miesto čínskej ekonomiky, ktorému môže zasadiť nanajvýš bolestivú ranu, a to bez osobitného rizika pre USA. To však, ale nie je tak úplne pravda, pretože škody nebudú zďaleka jednostranné.
Americkí (ba i európski) investori nevolia čínske finančné nástroje z lásky k Pekingu ani z dobrej vôle. V situácii negatívnych úrokových sadzieb v EÚ a veľmi nízkych sadzieb v USA (pričom Trump žiada zavedenie negatívnych sadzieb tiež pre dolár) sa výnosné investície, zvlášť pre dôchodkové fondy, dajú nájsť buď v najriskantnejších kútoch západných finančných trhov (preto sú populárne medzi investormi, takzvaných podradných dlhopisov (junk bonds) spoločností s nízkym úverovým ratingom a pochybnými vyhliadkami na navrátenie prostriedkov), alebo na takých trhoch ako je Čína alebo Rusko.
Nie náhodou sa tak akcie čínskych spoločností objavili v dôchodkovom fonde amerických vojakov a v kalifornskom dôchodkovom fonde štátnych zamestnancov objavili ruské dlhopisy.
Znamená to, že nútené vlastenectvo v podaní Trumpovej administratívy bude len ťažko vítané investormi. Tí budú hľadať (a nachádzať) varianty, ako tieto obmedzenia obísť. K najjednoduchším spôsobom patrí jednoducho nákup akcií alebo investičných podielov osobitne založených európskych alebo ázijských, (ale nie čínskych) sprostredkovateľských spoločností alebo rovnakých fondov, ktoré v sebe budú v skutočnosti skrývať, tak ako v matrioške, čínske cenné papiere.
Okrem toho, Čína určite zvolí odvetný ťah v podobe masového listingu na európskych burzách, a tiež vydá dlhopisy v eurách, frankoch alebo jüanoch, čo opäť len urýchli proces dedolarizácie svetového finančného systému a vytvorenie svetovej finančnej infraštruktúry, ktorá nebude závislá na rozmaroch Washingtonu.
Zrejme práve kvôli uvedomeniu si závažnosti vyššie uvedených následkov sa americké ministerstvo financií rozhodlo oficiálne vyhlásiť, že “zatiaľ“ tieto radikálne opatrenia neplánuje.
Je to tak dokonca lepšie: naši čínski partneri pochopili všetku závažnosť zámerov amerických oponentov a uvedomili si, že táto hrozba môže byť uplatnená v akúkoľvek chvíľu, čo znamená, že majú ešte aktívnejšie pracovať na dedolarizácii svetových financií. A to bude nepochybne pozitívny vývoj udalostí z hľadiska ruských ekonomických záujmov.
.jpg)
.JPG)
