Americký vojenský debakel v Afganistane sa do histórie zapíše ako Saigon 2.0

Bratislava 14. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR/AP – Rahmat Gul, File)

Nočná mora panickej evakuácie americkej soldatesky z vietnamského Saigonu v máji 1975 sa opakuje v auguste 2021 v podobe bezhlavého úteku Američanov z Afganistanu, kde po dvadsiatich rokoch brutálnej vojenskej okupácie zažívajú rovnaký vojenský debakel ako vo Vietname pred polstoročím

USA očividne precenili silu svojej sily. Klasik sa síce nemýlil, keď tvrdil, že na každú vojnu sú potrebné „peniaze, peníze, peneži“, ukazuje sa však, že americký dolár už ani zďaleka nie je taká všemocná zbraň, aby dokázal zlomiť odpor nepriateľa, ktorý neuznáva liberálne hodnoty, pretože má svoju vlastnú ideológiu.

Ako priznal americký denník The New York Times (NYT), USA v priebehu dvoch desaťročí naliali do projektu afganských bezpečnostných síl vyše 83 miliárd dolárov. Výsledok je tristný. Oficiálna afganská armáda sa po úteku Američanov zmenila na poľutovaniahodnú štruktúru, ktorá síce formálne funguje podľa štandardov NATO, no v praktickom boji je absolútne neschopná a pod náporom bojovníkov Talibanu kolabuje ako domček z karát. Nič na tom nemení ani ubezpečenie amerického prezidenta Bidena, že početný stav oficiálnej armády afganského proamerického režimu je väčší než je počet bojovníkov Talibanu (cca 50 – 100 tisíc mužov), takže podľa logiky Bieleho domu, by nemal byť problém, aby sa proamerický režim v Kábule udržal pri živote aspoň pol roka.

Americké zlyhanie umocňuje aj fakt, že Rusi sa za celých dvadsať rokov ani raz neuchýlili k podobnej úbohosti, ako činili Američania v 80-tych rokoch minulého storočia, keď štedro zásobovali afganských mudžahedínov dodávkami protileteckých systémov Stinger a ďalšími zbraňami, pričom sa vytešovali z toho, ako Rusom v Afganistane podkurujú. Špinavá americká taktika sa nakoniec Američanom vrátila ako bumerang aj bez toho, aby sa Rusi znížili na ich úroveň a podobným úbohým spôsobom pomáhali Talibanu v jeho protiamerickej ofenzíve.

Americká armáda síce zo svojej základne v Bagrame utiekla pod rúškom noci, no na americkej ambasáde v Kábule stále visí otáznik nad osudom približne 1400 amerických občanov a ďalších asi 2600 prisluhovačov z radov miestneho personálu. Taliban už obsadil prakticky celý Afganistan, vrátane Kandaháru a Herátu, takže dobytie Kábulu je otázkou najbližších týždňov. Dá sa predpokladať, že bojovníci Talibanu budú mať pre amerických diplomatov a ich miestnych kolaborantov ešte menej pochopenia, než mali bojovníci Vietkongu v Saigone v roku 1975.

Američania preto urýchlene vysielajú do Kábulu 3-tisícový specnaz, ktorý má pomôcť v evakuácii personálu americkej ambasády. Joe Biden síce vyzýva novinárov, aby neporovnávali útek USA z vietnamského Saigonu s evakuáciou afganského Kábulu, faktom však je, že tých rozdielov je minimum a hanba ponižujúceho vojenského zlyhania USA v Afganistane môže smelo konkurovať americkému debaklu vo Vietname v roku 1975. Trápnosť celej situácie umocňuje fakt, že Američania, ktorí sa pokrytecky zaprisahávajú, že s teroristami nikdy nevyjednávajú, teraz iba bezmocne vyzývajú Taliban, aby ušetril ich ambasádu a neútočil na ňu, keď sa zmocní Kábulu.

Gabriel Gačko