Len pár hodín po tom, čo AP informovala minulý týždeň o tom, že ministerstvo tajne získalo dvojmesačné telefónne záznamy novinárov, zamestnaných v agentúre, hovorca Bieleho domu Jay Carney povedal: „Nijako sme neparticipovali na rozhodnutiach v súvislosti s kriminálnym vyšetrovaním, keďže týmito sa nezávisle zaoberá ministerstvo spravodlivosti.“

Na tlačovej konferencii generálny prokurátor Holder bránil preverovanie, a zároveň sa vyhol námietkam s tým, že skôr dal interview FBI v tejto veci a nechcel spôsobiť konflikt záujmov. CEO agentúry Gayy Pruitt odsúdil previerky ako masívny a bezprecedentný zásah do fungovania spravodajskej agentúry. Podľa neho neexistuje žiadne odôvodnenie takéhoto širokého zbierania telefonických komunikácií AP a jej reportérov.

Politicky však zodpovednosť padá na prezidenta Obamu, ktorý viedol svoju volebnú kampaň s prísľubom transparentnosti a teraz vedie administratívu, ktorá ide po novinároch. Senátor Rand Paul (R-Kentucky) naznačil, že prezident opojený mocou už nedbá ako s ňou nakladá. Obama sa pustil do vyšetrovania svojich nepriateľov po tom, čo minulý rok podpísal legislatívu umožňujúcu, aby bol zadržaný aj občan USA bez súdneho procesu a poslaný do väznice Guantanamo Bay.

Biely dom totiž momentálne čelí súdnej žalobe, podanej novinárom Chrisom Hedges, nositeľom Pulitzerovej ceny, a ďalšími, ktorí napadli tzv. Zákon 2012 o autorizácii vo veci národnej bezpečnosti (NDAA). Podľa jej sekcie 1021 prezident môže autorizovať zatknutie amerických občanov na dobu neurčitú na základe vágne definovaného „združovania sa s teroristami“. Novinár Hedges sa preto považuje za ohrozeného zákonom NDAA, ktorý ho robí možným kandidátom na poslanie do Guantanamo Bay, pretože jeho investigatívna žurnalistická práca bežne zahŕňa komunikáciu s osobami považovanými za teroristov americkou vládou.

„Pravidelne som sa stretával s lídrami Hamasu a Islamského Džihádu v Gaze. Niekedy som navštevoval vodcov Palestínskej oslobodzovacej organizácie, vrátane Jásira Arafata a Abud Džihada, v Tunisku v čase, keď boli označovaní ako medzinárodní teroristi. Strávil som čas s Revolučnými gardami v Iráne a v severnom Iraku a juhovýchodnom Turecku som bol s bojovníkmi z Kurdskej strany práce. Všetky tieto organizácie boli alebo sú onálepkované ako teroristické organizácie vládou USA, “napísal v proteste z minulého roka.„ Večeral som s viac osobami, ako viem spočítať, ktoré táto krajina považuje za teroristov. Ja však nie som jeden z nich.“

Obamovi právnici však neúnavne bojovali za NDAA zákon, ktorého časti federálny sudca vyhlásil za protiústavné na základe žaloby novinára Hedges. Išlo o časti, ktoré umožňujú prezidentovi zadržať občana USA na neurčito len na základe podozrenia. A hoci v januári 2012 Obama podpísal prehlásenie, že kompetencie tohto zákona nebude používať voči americkým občanom, proti rozsudku súdu sa okamžite odvolal. Právnici v odvolaní argumentovali, že by bola spôsobená „nenapraviteľná škoda“ Spojeným štátom, keby prezident nemal túto neobmedzenú moc.

Pritom „otcovia zakladatelia“, ktorí stáli v pozadí Ústavy USA a Deklarácie nezávislosti, formulovali oba dokumenty tak, aby zabránili nejakej zložke štátu získať nekontrolovateľnú moc. Mnohé práva, ako aj výhradné právo vlastniť zbrane, zakotvené v Ústave USA, boli skoncipované na obranu pred tyraniou, ktorej hrozbu videli najmä zo strany vlády. Je však známe, že tak ako bývalý prezident Bush tak aj Obama podpísali zákony v rozpore s ústavou. Toto je však všeobecne problémom vo „vyspelých“ krajinách, kde sa ústavné zákony aj súdmi interpretujú „evolučne“, to znamená, že i úplne opačne ako je znenie, ale údajne podľa potrieb, ako sa najnovšie vyvinuli.

Prípad s AP však otvára oči aj tým kongresmanom, ktorí za NDAA zákon hlasovali. Predseda Kongresového výboru pre dohľad a reformu vlády Darrell Issa (R-Kalifornia) vyhlásil za rozrušujúce, že týždeň predtým, ako boli odhalené tajné vyšetrovania AP zo strany vlády, vyšlo tiež najavo, že Biely dom klamal verejnosť o útokoch v Bengházi a americký daňový úrad IRS cielene išiel po konzervatívnych Američanoch pre ich politické názory. „Američania by si mali všimnúť, že najvyšší Obamovi úradníci čoraz viac vidia seba nad zákonom a sa utvrdzujú tým, že sa nikomu nemusia zodpovedať,“ upozornil Darrell. Dokonca Demokratický predseda senátneho výboru pre súdnictvo Patrick Leahy (D-Vermont) je veľmi znepokojený týmito odhaleniami.

Mnoho z hollywoodskej produkcie však vykresľuje vládu ako spoľahlivú inštitúciu. Aj obľúbený seriál „24“ o protiteroristických aktivitách americkej vlády a jej agenta Jacka Bauera, vysielaný po celom svete, zobrazuje prezidenta vždy ako dôveryhodného človeka, ktorý síce rozhoduje o mučení či uväznení podozrivých, ale vždy sú jeho rozhodnutia morálne a opodstatnené. Pro-vládnu propagandu budú ešte viac umocňovať aj filmy, ktoré môže podľa najnovšej legislatívy priamo financovať americká armáda. Takže po naposledy kontroverznom filme o Osama Bin-Ladinovi, kritizovanom pre rozpor s realitou a pro-vojnovú propagandu, sa môžeme spoľahnúť, že americké vládne prostriedky nenechajú verejnú mienku na náhodu.