V končiacom pripomienkovom konaní sa zdvihla kritiky zo strany kynológov – záchranárov. V zákone totiž absentuje výnimka na pohyb záchranárskych psov v lesnom poraste počas pátracích akcií a počas ich výcviku.
Zákon v poľovnom revíri totiž zakazuje voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie, to sa nevzťahuje na služobných psov polície, a poľovníckych psov pri výcviku, alebo výkone poľovníctva. Zákon takisto umožňuje usmrtiť v poľovnom revíri spôsobom obdobným ako zver voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby, ktorý prenasleduje alebo inak poškodzuje zver takisto s výnimkou pre poľovné psy.
„Pohyb záchranárskeho psa v poľovnom revíri počas pátracej záchrannej akcie a pri výcviku môže byť aj niekoľko stoviek metrov oproti 50tim metrom spomínaných v zákone. Takže nezaradenie záchranárskych psov do spomínaného zákona o poľovníctve znemožní ich nasadenie na pátracích akciách po nezvestných ľuďoch a bude mať priamy vplyv na záchranu ľudských životov.
Ochrana lesnej zveri tak paradoxne môže byť nadradená nad záchranou ľudského života. Z týchto dôvodov navrhujeme doplnenie zákona o výnimku pre záchranárske psy , viditeľne označené obojkom, alebo postrojom pri nasadení pri pátracej záchrannej akcii, alebo počas výcviku, registrované v organizácii, ktorá sa zaoberá výcvikom záchranárskych psov. Držiteľ záchranárskeho psa by bol povinný preukázať príslušnosť k organizácii členským preukazom, prípadne iným relevantným dokladom.“ Uviedol prezident Kynologického záchranného zboru Slovenskej republiky – Kamil Jeremiáš.