Podľa AP je líder opozičného Smeru-SSD a expremiér Robert Fico “favoritom na obsadenie premiérskeho postu”. “On a jeho ľavicová strana Smer vedú kampaň s jasnými proruskými a protiamerickými posolstvami,” upozorňuje v článku pre americkú agentúru český autor Karel Janíček.

“Ak bude Smer súčasťou vlády, nebudeme už na Ukrajinu posielať žiadne zbrane ani muníciu,” pripomína AP nedávno vyhlásenia Roberta Fica na predvolebných stretnutiach s občanmi.

Dodáva, že Fico je tiež proti sankciám EÚ voči Rusku, spochybňuje schopnosť ukrajinskej armády vytlačiť ruské jednotky a chce využiť členstvo Slovenska v NATO na zablokovanie vstupu Ukrajiny do NATO.

“Jeho návrat k moci by mohol viesť k tomu, že Slovensko opustí svoj demokratický kurz aj v iných smeroch a bude nasledovať cestu Maďarska pod vedením premiéra Viktora Orbána a v menšej miere aj Poľska pod vedením strany Právo a spravodlivosť,” obáva sa komentátor agentúry AP.

Autor zároveň dodáva, že politika Smeru je súčasťou širšieho trendu v celej Európe. Píše, že v súčasnosti má iba Maďarsko otvorene proruskú vládu, ale v ďalších krajinách vrátane Nemecka, Francúzska a Španielska získavajú významnú podporu strany skeptické voči ďalším dodávkam zbraní Ukrajine. “V mnohých z týchto krajín sa blížia celoštátne alebo regionálne voľby, ktoré by mohli zvrátiť rovnováhu verejnej mienky ohľadom konfliktu medzi Kyjevom k Moskvou.”

Verní Ukrajine napriek názorom väčšiny

AP zdôrazňuje, že SR – malý stredoeurópsky štát, ktorý vznikol v roku 1993 po rozpade Československa – je verným podporovateľom Ukrajiny. “Slovensko bolo druhým členom NATO, ktorý súhlasil s odovzdaním svojej flotily stíhačiek MiG-29 zo sovietskej éry Kyjevu a daroval aj systém protivzdušnej obrany S-300.”

Autor pripúšťa, že zároveň na Slovensku nastal pokles dôvery verejnosti v liberálnu demokraciu a severoatlantické štruktúry, a to vo väčšej miere ako v iných častiach regiónu, ktoré majú za sebou desaťročia sovietskej nadvlády.

Agentúra spomína i marcový prieskum Globsecu, v ktorom si väčšina respondentov, 51 %, myslí, že za vojnu je zodpovedný Západ alebo Ukrajina. Polovica respondentov považuje Spojené štáty za bezpečnostnú hrozbu pre svoju krajinu, pričom v roku 2022 to bolo 39 %. Spomedzi ôsmich opýtaných národov boli Slováci zďaleka najviac nedôverčiví voči USA; Bulharsko bolo s 33 % druhé a Maďarsko tretie s 25 %.

Len 48 % Slovákov považuje liberálnu demokraciu za dobrú pre svoju krajinu, čo je druhý najnižší výsledok po Litve (47 %).

“Vo februári 2022 Slovensko otvorilo svoje hranice ukrajinským utečencom a zároveň poslalo Kyjevu zbrane. Napriek tomu má mnoho Slovákov stále slabosť pre svojich ruských slovanských bratov a sú vďační Červenej armáde za oslobodenie krajiny na konci druhej svetovej vojny. Svoju úlohu zohrali aj ruské dezinformačné operácie: promoskovská propaganda je v súčasnosti v slovenských médiách veľmi rozšírená,” hodnotí v článku autor Karel Janíček.

RUSI: Slovenské voľby sú desivejšie, ako sa zdá

Fico: Dodávky zbraní Ukrajincom nepomôžu

AP pripomenula, že Robert Fico v ich nedávnom rozhovore tvrdil, že žiadne západné zbrane, ktoré by smerovali na Ukrajinu, by nezmenili priebeh vojny. Uviedol, že Európska únia a Spojené štáty by mali využiť svoj vplyv, aby donútili Rusko a Ukrajinu uzavrieť kompromisnú mierovú dohodu.

“Je naivné myslieť si, že Rusko opustí Krym,” povedal Fico. “Je naivné myslieť si, že by Rusko niekedy opustilo územie, ktoré kontroluje,” pokračoval. AP taktiež pripomína, že Fico tieto vyjadrenia opakuje aj na mítingoch svojej strany – napríklad aj v Michalovciach, ktoré nie sú vzdialené od ukrajinských hraníc.

AP taktiež uvádza, že líder Ukrajiny, prezident Zelenskyj, vylúčil rokovania s Moskvou, kým sa ruské vojská nestiahnu z jeho krajiny. Taktiež naliehal na NATO, aby poskytlo jasnú víziu pre členstvo jeho krajiny.

Lídri NATO sa na júlovom samite zaviazali, že budú Ukrajine naďalej dodávať zbrane a muníciu, ale neponúkli jej ochranu pod bezpečnostným dáždnikom aliancie. Fico pre agentúru AP uviedol, že je “zásadne” proti tomu, aby sa Ukrajina stala členom aliancie, a povedal: “To by viedlo k tretej svetovej vojne.” Ficov postoj by tak podľa agentúry AP mohol ešte viac skomplikovať snahy Ukrajiny o vstup do aliancie.

História Ficových postojov ku USA a Rusku

Agentúra v článku poukazuje aj na celkové zahranično-politické postoje Roberta Fica. “Bývalý premiér a jeho strana prejavili proruské tendencie počas ich vládnutia. V roku 2015, po udalostiach na Kryme, bol Fico jedným z mála európskych lídrov, ktorí sa napriek sankciám EÚ stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, aby rokovali o obchode.”

Autor dodáva, že Fico vo funkcii premiéra dbal aj na dobré vzťahy s USA. V roku 2018 vláda za účasti Smeru začala rokovania o obrannej zmluve s Washingtonom. Dohoda bola ratifikovaná minulý rok, ale Fico zorganizoval protest, na ktorom tisíckam ľudí hovoril, že zmluva je “zradcovská”. Povedal, že zmluva by ohrozila suverenitu Slovenska a vyprovokovala Rusko.

Teraz však Fico podľa AP opakuje ruský naratív o príčinách vojny na Ukrajine vrátane Putinovho tvrdenia, že súčasná ukrajinská vláda riadi nacistický štát, pred ktorým etnickí Rusi žijúci na východe krajiny potrebujú ochranu. “Hovorím to nahlas a jasne a budem to robiť. Vojna na Ukrajine sa nezačala včera ani minulý rok. Začala sa v roku 2014. keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruských občanov v Donbase a Luhansku,” povedal Fico 30. augusta pred jasajúcim davom svojich priaznivcov v rodných Topoľčanoch.

Slovensko straší západné médiá. Obávajú sa, že sa po voľbách stane spojencom Ruska

Opäť na čele vlády?

Takmer všetky prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že Smer sa v predčasných parlamentných voľbách umiestni na prvom mieste so ziskom približne 20 % hlasov. Fico by potom na zostavenie vlády potreboval podporu ďalších strán. Vyjadril nádej, že spojí sily práve s Hlasom-SD.

Ďalšou možnosťou by bolo hnutie Republika, krajne pravicové zoskupenie, ktoré má v súčasnosti v prieskumoch 5 – 10 %. Alternatívou je i nacionalistická Slovenská národná strana.

AP v závere príspevku uvádza, že Fico prisľúbil, že “bude suverénnejší vo vyjadrovaní svojich názorov”, ale povedal, že nie je jeho zámerom vyviesť krajinu z EÚ alebo NATO. “V zahraničí by mali vedieť, že NATO je v súčasnosti na Slovensku mimoriadne nepopulárne,” upozornil. “Ak by sme dnes usporiadali referendum, môžem garantovať, že ľudia by povedali NAT-u nie.”