“Aktualita tohto problému bola úplne zrejmá, v USA bol do tej doby nahromadený celý arzenál jadrových zbraní a existovali plány bombardovania Moskvy a iných dôležitých administratívnych stredísk Sovietskeho zväzu, ktoré sa korigovali raz za dva alebo tri roky s rastom potenciálu. Je ťažké povedať, ktorá úloha bola vtedy dôležitejšia – vytvorenie vlastnej atómovej bomby alebo systému protivzdušnej obrany. Vyriešenie týchto úloh zabraňovalo nášmu bývalému spojencovi v plnení jeho plánov,” povedal Druzin.
Podotkol tiež, že atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki bolo istým zastrašovacím opatrením. “To nesporne. Informáciu o bombardovaní japonských miest USA vtedy ochotne oznámili Stalinovi, aby mu názorne vysvetlili, s kým má Sovietsky zväz tú česť. Avšak aj bez tohto ukážkového bombardovania Hirošimy a Nagasaki disponovala sovietska rozviedka údajmi o plánoch Američanov, ktoré potvrdzovali, že žiadne morálne zábrany pre nich neexistovali. USA boli ochotné jednoducho zaútočiť na mierové sovietske mestá,” povedal Druzin.
Hirošima a Nagasaki sa stali obeťami amerického atómového bombardovania v roku 1945, zahynulo celkom približne 214 tisíc ľudí. Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki je v dejinách jediným príkladom bojového použitia jadrových zbraní. Z hľadiska vojenského nebolo bombardovania dvoch mierových japonských miest ničím odôvodnené, pretože víťazstvo nad cisárskym Japonskom, spojencom nacistického Nemecka, bolo v zásade zabezpečené rozdrvením miliónovej Kuantungskej armády sovietskymi vojskami.
Bombardovaním mierových miest sledovali Spojené štáty predovšetkým politické ciele – ukázať svoju moc, použiť atómové zbrane ako hlavný prostriedok zastrašovania národov a zabezpečiť si strategickú prevahu.
Koncern VKO Almaz–Antej je jedným z najväčších ruských spoločností zaoberajúcich sa vývojom a predajom zbraní. Koncern spája podniky, ktoré vyrábajú systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako sú S–400 a S–500.